Lisztova záhrada

Lisztova záhrada

Rekonštruovaná Univerzitná knižnica v Bratislave už vyše roka slúži svojmu účelu. Málokto však tuší, že tento komplex skrýva pre návštevníkov ešte ďalšie prekvapenia. K takým patrí aj dôležité skladové zázemie s Lisztovou záhradou a známym pavilónom, ktoré boli minulý rok kolaudované. A práve týmto aktom sa ukončila rekonštrukcia celého kultúrneho komplexu, ktorá trvala päť rokov.

Kompaktné sklady

Významnou podmienkou dobrej prevádzky knižnice je jej operatívna schopnosť poskytnúť vybratú knihu čitateľovi v priebehu niekoľkých minút. To je možné iba pri situovaní väčších skladových kapacít v blízkosti študovní. V prípade Univerzitnej knižnice sa architekti Ján Bahna a Vladimír Šimkovič pokúsili pre kompaktné sklady využiť podzemie Lisztovej záhrady. Tu však narazili na stredoveké archeologické nálezy, takže túto alternatívu museli čiastočne redukovať. Priestor Lisztovej záhrady má jasne definované hranice, takže nebolo možné meniť jej obvod. Pre rozšírenie kapacity skladov zostával iba objekt tzv. Nových skladov.

Nové sklady boli postavené v rámci rekonštrukcie v šesťdesiatych rokoch. Ich kapacita, výšky podlaží i nosnosť však boli nedostačujúce pre súčasnú kapacitu, preto sa rozhodlo zbúrať ich a na ich mieste postaviť kompaktné sklady s maximálnou kapacitou a nadväznosťou na výdaj kníh v nových študovniach. Sklady tvorí betónový kontajner zaťažený tonami kníh. Aj s podzemnými skladmi pod záhradou tu vznikli sklady pre približne 1,3 milióna kníh. Všetky podlažia skladov budú zariadené kompaktnými regálmi pre dosiahnutie maximálnej kapacity.

“Pri realizácii tejto časti sa dala využívať aj experimentálnejšia poloha architektúry,” hovorí Ján Bahna. “Najmä pri nových podzemných a nadzemných skladoch, ktoré budú stáť na mieste pôvodných. Experiment je vlastne veľmi jednoduchý. Je to akási antiarchitektúra obrastená zelenými pásmi. Na nich sú minimálne okná, aby sa dnu dostávalo čo najmenej slnka a neprehrieval sa vnútrajšok. Raster zelenej architektúry bude trochu pripomínať hradbu a bude harmonizovať s okolitou kulisou.”

Zmena funkcií

Lisztova záhrada aj so záhradným pavilónom bola súčasťou Paláca Leopolda de Pauliho, správcu cisárskych majetkov. V záhradnom pavilóne mal podľa spomienok v roku 1820 koncertovať Franz Liszt. Salónik slúžil aj ako zimná záhrada a spoločenský komorný priestor. Po rekonštrukcii v šesťdesiatych rokoch tu bol situovaný hudobný kabinet knižnice. V záhrade sa nepravidelne konali komorné koncerty.

„Podstatou architektúry budúcnosti je zmena funkcií,“ hovorí Ján Bahna. „Tento jav bol súčasťou aj architektúry minulosti, ale dnes sa táto zmena deje oveľa rýchlejšie. Niekedy aj každých desať či dvadsať rokov. A to nehovorím o interiéri, kde je dynamika zmien ešte prudšia.“ Hoci konverzia je citeľnejšia pri priemyselných objektoch, niekoľko takýchto zmien sa dotklo aj súčasného komplexu Univerzitnej knižnice. Napríklad kláštor klarisiek bol pôvodne stredovekým kláštorom cisterciánskeho rádu, neskôr európskou ženskou rehoľou klarisiek a po jej zrušení v 18. storočí sa stal Kráľovskou právnickou akadémiou, ktorá sa neskôr zmenila na katolícke gymnázium a od roku 1919 je v týchto priestoroch knižnica.

Výstavbou nových skladov sa zmenila aj funkcia pavilónu s využitím záhrady. Obvodová stena skladov bude zatiahnutá popínavou zeleňou, takže bude neutrálnou súčasťou stien záhrady. Okná skladov sú minimalizované do historických foriem strielní, pretože nie je žiadúce pôsobenie slnečného svetla na knihy. Záhrada je rekonštruovaná v abstraktnom geometrickom náznaku pôvodnej barokovej symetrickej kompozície, ktorej podoba sa detailnejšie nezachovala. Zachovaný zostal monumentálny pagaštan. Priestoru bude dominovať pavilón, ktorý je opticky vnímateľný z literárnej kaviarne i knižnice. Jeho využitie je plánované pre expozíciu, ale aj pre slávnostné sedenia, menšie konferencie. Ďalej sa počíta s jeho využitím pre malé komorné produkcie a ako zázemia pre letné koncerty. Je tu priestor pre 70 – 100 návštevníkov.

Atraktívny romantický kút

Záhrada bude prístupná z literárnej kaviarne knižnice. Jej terasa poskytne čitateľom neznámy čarovný pohľad na panorámu bratislavského hradu s Lisztovym pavilónikom v popredí. Využívanie záhrady pre verejnosť či návštevníkov knižnice bude organizačne koordinované. Nová koncepcia rieši aj samostatné vstupy do záhrady so sociálnym zariadením v exteriéri i v pavilóne. Otváracia záhradná slávnosť už naznačila možnosti, ktoré tento priestor poskytuje.

Názov: Rekonštrukcia Lisztovej záhrady, pavilónu a skladov
III. Etapa rekonštrukcie Univerzitnej knižnice
Investor: Univerzitná knižnica v Bratislave
Autori: Doc. akad. arch. Ing. arch. Ján Bahna, Doc. Ing. arch. Vladimír Šimkovič
Statika: Prodis, Ing. Vladimír Kohút
Dodávateľ: Hornex a.s.
Realizácia: 2005 – 2006
Kapacita skladov: 1,3 milióna kníh

(pet)
Foto: Ján Bahna, Vladimír Šimkovič