Nastal návrat do malých kancelárií
Ingrid Konrad je v oblasti administratívnych budov ako doma. Skúsenosti načerpala pri početných prestavbách, rekonštrukciách a novostavbách, pri ktorých sa vyvinul špecifický tvorivý prístup pôvodom slovenskej architektky k tejto oblasti architektúry. Takmer všetky svoje koncepty realizovala vo Viedni a v Dolnom Rakúsku. Jej návrhy administratívnych priestorov boli určené pre príslušné prevádzky v chemickom či farmaceutickom priemysle, ale aj pre Národnú banku Rakúska. Spolupracovala aj na budove World Trade Center na viedenskom letisku Schwechat a ako tvrdí, najdôležitejšou požiadavkou pre administratívu je, aby sa tam človek cítil tak príjemne ako doma.
Predovšetkým musí pochopiť požiadavky, logiku a zmysel samotnej prevádzky. Musí byť informovaný o technických možnostiach, ktoré poskytuje kancelársky nábytok. Samozrejme, treba sledovať aktuálne trendy v oblasti administratívnych stavieb, a to prostredníctvom rôznych školení, konferencií či veľtrhov. V snahe po vytvorení príjemného priestoru pre prácu musí architekt poznať ergonomické zákonitosti, ale aj psychologické pôsobenie priestoru, jeho farieb a usporiadania prvkov v ňom.
Čo dominuje v aktuálnom trende kancelárskych priestorov?
Po trende veľkopriestorových kancelárií z 90. rokov nastal návrat do malých kancelárií. Pri ich tvorbe sa však akcentuje transparentnosť a optický kontakt. Čoraz väčší význam v celom systéme administratívy nadobúdajú zhromažďovacie priestory – frekventované priestory ako haly, chodby, čajové kuchynky. Na základe výskumu sociológov a psychológov pôsobia rozhovory mimo pracovného miesta priaznivo na zvýšenú kreativitu ľudí a vyvolávajú pocit slobodnejšieho rozmýšľania. Jeden veľký farmaceutický koncern ma požiadal prestavať v tomto duchu klasické administratívne priestory chodbového typu na otvorené, opticky viac prepojené pracovné miesta s výrazne architektonicky podčiarknutými spoločnými priestormi. Miesto sadrokartónových priečok sme naplánovali presklené steny so zabudovanými žalúziami. Takto sa dovtedy tmavé vnútorné priestory budovy presvetlili a umožnili vznik nového príjemného spoločného priestoru s čajovou kuchynkou vo forme baru.
Vaše návrhy sa vyznačujú osobitou atmosférou. Aké prvky ju vytvárajú?
Veľkú rolu v nej hrajú farby a materiály povrchov a nábytku, ale ešte väčšiu akustická situácia a osvetlenie. Spolupracujem so špičkovými firmami na osvetlenie, ktoré svojimi inštaláciami predbiehajú dobu. V celkovom návrhu je dôležité, aby sa osvetlenie vo vedľajších priestoroch odlišovalo od hlavných priestorov kancelárií. Tak, aby aj tieto medzipriestory boli príjemné. Dôležitá je práca s priamym a nepriamym osvetlením, iba ich kombináciou vzniká mäkké osvetlenie podobné dennému svetlu. Ďalším momentom je farba svetla, jej striedanie v jednotlivých priestoroch podľa ich funkcie. Všetko musí byť zladené tak, aby sa človek v priestore cítil príjemne, a to nielen po ergonomickej stránke, ale aj po stránke vnemovej. Veď na pracovisku trávime veľkú časť svojho života a tento čas má byť nanajvýš efektívny.
Stretli ste sa aj so striktnými požiadavkami investora, ktoré potláčali vašu tvorivosť?
Pri administratíve si treba každého zákazníka najprv vypočuť. Architekt musí vedieť klásť otázky, pretože potom je aj zákazník nútený odpovedať. A práve pri takomto prístupe som pochopila, že zamestnanec naozaj stojí na prvom mieste. Bez jeho dobrého výkonu, a to poznáme aj my architekti vo vlastných firmách, nemá firma úspech. Pri jednej rekonštrukcii som z vlastnej iniciatívy riešila vzťah skladových robotníkov v sklade na prízemí k ich vedúcim, ktorých kancelárie boli na hornom poschodí. Veľa som s obidvomi stranami diskutovala, ako túto rekonštrukciu uskutočniť, aby skladoví robotníci nemali pocit, že vedúci pracovníci pozerajú na nich zhora a neustále ich kontrolujú.
Ako ste to vyriešili?
Musela som u nich vytvoriť pocit dôvery. Do kancelárie k vedúcemu som v protipožiarnej stene urobila otváravé okno a komunikačné prepojenie medzi administratívou a skladom som umožnila novou galériou so schodiskom. Priestor začal fungovať ako otvorená spoločnosť, vznikla dôverná atmosféra a spokojnosť bola nakoniec na obidvoch stranách.
Aké sú ďalšie architektonické témy pri kancelárskych priestoroch?
K dôležitým témam v tejto oblasti patrí aj to, ako viacerých zamestnancov v jednom priestore posadiť – či sa ľudia dokážu na seba pozerať osem hodín denne. Preto som sa vždy, ak sa dalo, rozprávala s konkrétnymi ľuďmi, aby som vedela, kto tam bude sedieť, aké majú zvyklosti a čo očakávajú. Pravda, nie vždy je adresát konkrétny, pri anonymnom treba konať flexibilne.
Vo svojom prístupe výrazne využívate princípy feng-šuej. Napomáhajú vám pri kvalite priestorov?
Áno, využívam aj princípy feng-šuej, pretože si myslím, že je dôležité hovoriť o plynúcich energiách a určiť, ktoré z nich sú negatívne alebo pozitívne. Pre človeka je dôležité, či vidí na dvere, či má pocit kontroly a či ho niečo zozadu chráni, či je pri ňom rastlina a kde sa nachádza okno. V zle nastavených vzťahoch v kancelárskom priestore občas vznikajú až vyhrotené situácie, ktoré negatívne vplývajú na ľudí a ich pracovné výkony. Niekto sa nad týmto uvažovaním možno pousmeje, iný zase hovorí o zdravom pohľade na vec. V mojej práci mi princípy feng-šuej v mnohom priblížili podobné uvažovanie našich predkov a vysvetlili aj moje pocity pri intenzívnom vnímaní priestoru – kedysi sa tomu hovorilo „zdravý sedliacky rozum“, mnohé sa deje podvedome.
Vráťme sa k administratívam ako k celku. Existujú v Rakúsku „áčkové“ administratívy?
Nie, tam sa to už takto nedelí. Dnes sa stavajú väčšinou menšie alebo väčšie administratívne priestory pre konkrétnu firmu s vlastnými požiadavkami. Veľké monofunkčné budovy s veľkými kanceláriami dožívajú, pretože mali veľké nároky na priestory. Napríklad nad 100 metrov štvorcových treba mať svetlú výšku takejto kancelárie už tri metre, čo administratívne stavby značne predražovalo, keďže napríklad vo Viedni je povolená minimálna svetlá výška „len“ 2,50 m.
Je to norma?
Nie, predpisuje to stavebný zákon. Prax v Rakúsku ma naučila vnímať a používať stavebné normy ako odporúčanie – nemusia sa dodržiavať, v mnohých prípadoch sa, naopak, môžu aj predbehnúť. Na Slovensku je to iné, tu platia a striktne sa dodržiavajú normy, ktorým často chýba logický vzťah k realite, najmä normy z minulého obdobia. Vznik normy je zložitý proces, ktorý môže zaostávať za dobou. V prípade Rakúska daný zákon a jeho novelizácie rýchlejšie reagujú na dobu. V neposlednom rade musím spomenúť, že ja som ako členka rakúskej komory architektov zložila prísahu, že vo svojom povolaní budem vždy uplatňovať najnovšie výdobytky vedy a techniky v prospech spoločnosti i môjho klienta.
Na prelome 80. a 90. rokoch ste pracovali u renomovaného rakúskeho architekta Thomasa Feigera. Ako prebiehala vaša spolupráca na World Trade Center (WTC) na viedenskom letisku?
Do projektu som vstúpila vo fáze projektu na povolenie. Spolupracovala som na dotvorení projektu, vykonávacích plánoch a návrhoch detailov. Práve tu už len kvôli vtedajšej dovolenej celkovej výške budovy som sa naučila efektívne narábať s tvorbou priestoru aj z hľadiska nosných konštrukcií. Hoci z hľadiska funkcie budovy by možno boli vhodné aj flexibilné veľkopriestory, z hľadiska výšky sme si ich nemohli dovoliť. Museli by sme totiž zredukovať počet poschodí, čím by sa značne znížila plocha na prenájom. WTC je špecifický typ administratívy, takéto budovy sú vo všetkých veľkomestách, žijú najmä z krátkodobého prenájmu a majú svoje presné požiadavky. Hocikto tam môže prísť a dočasne si prenajať kanceláriu. Budova sa v súčasnosti ocitla v inom kontexte. Zmenili sa náletové trasy letiska vo Schwechate, a dnes by mohla byť vyššia. Súčasné susedné objekty už WTC prevyšujú.
Na záver porovnajme Rakúsko so Slovenskom. Pred časom nastal až nekontrolovaný boom, ale dnes už je trh značne prehriaty a desiatky tisícov metrov štvorcových zívajú prázdnotou…
Na Slovensku sa deje len to, čo sa kedysi koncom 70. rokov udialo v Londýne a Paríži a v 80. rokoch v Rakúsku – je to posun pracovného sveta. Administratívne časti firiem sa vtedy vzďaľovali od prevádzok, nebol problém s cenou pohonných hmôt, nebolo taká dopravná zaťaženosť cestnej siete ako dnes, nevnímalo sa, ako doprava ohrozuje životné prostredie. Dnes je trend iný – vrátiť sa bližšie k prevádzkam. Žiaľ, v Bratislave sa tieto trendy ešte neprejavujú, pretože sa sem vnášajú modely, ktoré už dávno vyšli z módy. Situácia sa dnes už mení, ale po otvorení trhu sem mnohí zahraniční, a medzi nimi aj rakúski a nemeckí investori umiestňujú svoje produkty, či už materiál, hotové výrobky alebo aj koncepty, ktoré na tzv. západe už prežili. Administratívne budovy budú vždy potrebné, ale ich koncepty sa výrazne menia s požiadavkami trhu. Zároveň sú aj zrkadlom hospodárskej prosperity tej-ktorej krajiny.
Na Slovensku však bol predsa len trochu iný vývoj…
Určite, po novembri 1989 sa najprv začali stavať banky a až potom sa začalo uvažovať o bytoch a nákupných centrách. Jednoducho, chýbalo tu všetko. Všetko by však malo mať svojho režiséra, aj mesto by si malo stanoviť svoj cieľ. Keď si sami nepovieme, čím chceme byť, tak potom sa budeme pohybovať medzi večnými mantinelmi. Aj Viedeň sa musela poučiť z chýb, aj tam sa najprv stavali projekty, ktoré infraštruktúra vrátane dopravných riešení len dobiehala. A výsledkom sú dodnes dopravné kolapsy v hlavnom meste Rakúska i keď dopravná štruktúra tohto veľkomesta je jednou z najlepších v Európe. Takýmto sebapoznaním musí prejsť aj Bratislava.
| Arch. Dipl.-Ing. Ingrid Konrad 1959 narodená v Liptovskom Mikuláši 1978 – 1983 štúdium architektúry na STU Bratislava 1986 emigrácia s rodinou do Rakúska 1990 nostrifikácia diplomu vo Viedni na Fakulte architektúry a územného plánovania TU Viedeň 1991 – 1999 asistentka na Inštitúte krajinného plánovania a záhradného umenia Fakulty architektúry a územného plánovania TU Viedeň 1993 – 2005 lektorka na TU Viedeň – prednášky na tému: Architektúra a voľné priestranstvo od roku 1996 členka rakúskej Komory architektov a inžinierov pre Viedeň, Dolné Rakúsko a Burgenland, vlastná architektonická kancelária vo Viedni od roku 2006 architektonická kancelária v Bratislave od roku 2007 členka Komisie výstavby, územného plánovania, životného prostredia a dopravy pri Miestnom úrade Bratislava-Vajnory Vybrané realizácie administratívných priestorov a prevádzok 1987 – 1988 Domov dôchodcov Ottakringerstrasse, Viedeň – spolupráca v ateliéri Arch. Dipl. Ing. Dr. techn. Jan Koci, Viedeň 1986 – 1987 Módna škola Herbststraße, Viedeň v ateliéri Arch. Dipl. Ing. Dr. techn. Jan Koci, Viedeň 1988 Prestavba a rozšírenie kasární Stockerau – spolupráca v ateliéri Arch. Dipl. Ing. Thomas Feiger, Viedeň 1989 – 1990 World Trade Center Vienna Airport – novostavba, interiéry spolupráca v ateliéri Arch. Dipl. Ing. Thomas Feiger, Viedeň 1995 Ordination Dr. Vosicky, Gudrunstrasse, Viedeň – prestavba ordinácie 1995 – 1996 Prestavba a interiér administratívnych spolkových priestorov, Viedeň 1997 – 1998 Hoechst AG, Viedeň – prístavba, interiér administratívy Clariant (Österreich) GmbH., Viedeň – prestavba, interiér administratívy 1998 – 1999 Centeon Pharma GmbH., Viedeň – prestavba, interiér administratívy a prevádzky 2000 Aventis Pharma GmbH., Viedeň – prestavba, interiér administratívy a prevádzky 2002 Intervet GmbH., Viedeň – prestavba, interiér administratívy a prevádzky 2003 – 2004 Aventis Behring GmbH, Viedeň – nadstavba a prestavba, interiér administratívy a prevádzky 2004 – 2005 Intervet GmbH., Viedeň – prestavba, interiér administratívy a prevádzky 2008 – 2009 Prestavba a dostavba vinohradníckeho domu na Roľníckej ul., Bratislava-Vajnory na administratívne priestory a vinotéku a interiér 2008 Dapontegasse 4/5, Viedeň – prestavba bytu na kancelárske priestory 2009 Münzhandlung Schöller (Rakúska národná banka) – prestavba administratívnych priestorov, interiér |
| Počet prenajatých kancelárskych priestorov v Rakúsku dosiahol päťročné minimum Trh s kancelárskymi priestormi v hlavnom meste Rakúska zaznamenal v roku 2009 niekoľko zmien. Plocha nových dokončených priestorov začala narastať, ale počet prenajatých kancelárskych priestorov dosiahol päťročné minimum. Prognózy na rok 2010 predpovedajú zlepšenie celkovej situácie, ktorú bude sprevádzať nárast plochy nových a prenajatých priestorov, ako aj vstup ďalších investorov z Nemecka. Ku koncu roka 2009 plocha dokončených kancelárskych priestorov vzrástla na približne 10,1 milióna m2. Počas roka 2009 bolo dokončených 171 000 m2 (vrátane rekonštrukcií), čo je v porovnaní s rokom 2008 o 35 percent menej. V roku 2010 sa očakáva dokončenie kancelárskych priestorov s plochou 218 000 m2, čo je zhruba o 30 percent viac ako v roku 2009. Čo sa týka prenájmu kancelárskych priestorov vo Viedni v roku 2009, celková plocha predstavovala 265 000 m2, čo je v porovnaní s rokom 2008 pokles o 34 percent. Je to vôbec najnižšie číslo za posledných päť rokov. Spoločnosti preferujú úspornejšie alternatívy, než je expandovanie a sťahovanie sa do nových priestorov. Sústreďujú sa skôr na potenciál ich súčasných priestorov a hľadajú možnosti predĺženia nájomných zmlúv. Najväčšia časť realizovaných prenájmov, približne 22 percent v druhej polovici roku 2009 bola v oblasti IT sektora, za ktorou nasledovali oblasti obchodných, finančných a spotrebiteľských služieb. Najviac aktivít sme zaznamenali v centre Viedne, kde bolo zabratých až 35 percent kancelárskych priestorov. Na ostatných trhoch sa tento podiel pohyboval medzi 10 až 15 percentami. Koncom roku 2010 očakávane mierne zvýšenie plochy prenajatých priestorov. Plocha voľných priestorov rástla na 4,8 percent a očakáva sa ďalšie zvýšenie na 5,8 percent. Tento rast bude spôsobený najmä nárastom plochy nových priestorov v roku 2010 a celkovo zníženému záujmu o zabratie týchto priestorov. „Je zaujímavé pozorovať rôzne úrovne istoty na kancelárskom trhu vo Viedni a v Bratislave. V obidvoch mestách sme mohli vidieť veľmi podobné šablóny vo vzťahu k vývoju prenajatosti. V roku 2009 prenajatosť v porovnaní s minulým rokom vo Viedni poklesla o 34 percent, v Bratislave o 55 percent. Avšak, plocha nových projektov vo Viedni vzrastie v roku 2010 o 30 percent v porovnaní s 2009, pričom nová ponuka v Bratislave poklesne v tomto roku o 45 percent. Toto môže byť čiastočne vysvetlené rozdielnymi úrovňami miery neobsadenosti v obidvoch mestách. Bratislava sa pohybuje na úrovni 12 percent, kým vo Viedni je to necelých 6 percent pre rok 2010,“ povedal Joerg Kreindl, riaditeľ spoločnosti CB Richard Ellis na Slovensku. Koncom roka 2009 sa cena prenájmu pohybovala okolo 22,25 eur/m2/mesiac, čo v porovnaní s koncom roka 2008 predstavuje pokles o 5,3 percent. Koncom tohto roka však očakávame jemný nárast na 22,50 eur/m2/mesiac. Ceny prenájmov na iných trhoch sa znížia len okrajovo, približne o 0,25 eur/m2/mesiac. V roku 2009 celková investovaná suma dosiahla hodnotu 1,3 miliardy eur, čo je o 38 percent menej ako v roku 2008, keď sa vyšplhala na 2,1 miliardy eur. Zdroj: CB Richard Ellis |
Ľudo Petránsky
Foto: Atelier Konrad
Článok bol uverejnený v časopise ASB.
