Na jednej úrovni s brnianskou vilou Tugendhat. Ikonická viedenská vila Beer sa otvára verejnosti
Adriána Henčeková Jedna z kľúčových stavieb viedenského modernizmu otvára svoje brány návštevníkom. Verejnosti bude prístupná po prvýkrát v rámci pravidelných prehliadok.
Po rokoch výskumu, reštaurátorských prác a citlivej rekonštrukcii majú priaznivci architektúry možnosť zažiť jedno z najvýznamnejších obytných diel viedenskej moderny v jeho pôvodnej kvalite.
Vila židovskej rodiny Beerovcov v štvrti Hietzing bola postavená v rokoch 1929 až 1930 architektom Oskarom Wlachom a Josefom Frankom. Odborníci tento dom stavajú na jednu kvalitatívnu úroveň s brnianskou vilou Tugendhat, Corbusierovou vilou Savoye alebo pražskou Müllerovou vilou.
Rekonštrukcia prebehla v spolupráci s pamiatkovým úradom a pod vedením súčasného majiteľa a architekta Christiana Prassera zo štúdia cp-architektur. Náklady na renováciu dosiahli približne 10 miliónov eur, pričom prispelo aj samotné mesto Viedeň.
Jej sprístupnenie ponúka príležitosť znovuobjaviť tvorbu Josefa Franka, rakúsko-švédskeho architekta a interiérového dizajnéra, ktorý patrí medzi najvýraznejšie osobnosti druhej viedenskej moderny. Vila Beer predstavuje vrchol jeho architektonickej kariéry a stelesňuje otvorený, človeku priateľský modernizmus, ktorý sa vyhýba dogmatickej strohosti.
Citlivá rekonštrukcia a zachovanie pôvodného charakteru
Cieľom obnovy vily nebolo vytvoriť múzeum, ale vrátiť jej jedinečný pôvodný charakter, zabrániť chátraniu a nájsť jej zmysluplné uplatnenie v dnešnej dobe. „Aj keď bude vila Beer v budúcnosti otvorená verejnosti, jej charakter súkromného domu by sa mal zachovať čo najviac. Návštevníci by sa mali cítiť ako vítaní hostia,“ poznamenala Katharina Egghart, výkonná riaditeľka Nadácie Villa Beer.
Dom bol síce v priebehu desaťročí viackrát prestavaný, no dlhé roky mu chýbala zásadná obnova. Súčasná rekonštrukcia mu vrátila pôvodnú dispozíciu prízemia a prvého poschodia. Odstránili sa dodatočné priečky aj neskôr pridané okná, čím sa obnovila pôvodná priestorová logika domu. Interiér je opäť presvetlený, vzdušný a naplno vyniká kvalita materiálov, s ktorými pracovali jeho autori.
Veľká časť pôvodného mobiliáru sa síce stratila, no zachované kusy prešli starostlivým reštaurovaním. Podlahy, krby, mreže, výťah na jedlo či radiátory boli opravené alebo opäť presne vyrobené s dôrazom na remeselnú kvalitu – neraz s účasťou pôvodných dodávateľov.
Pôvodná priestorová štruktúra sa zachovala, no prispôsobila sa infraštruktúre potrebnej pre budúcu prevádzku múzea. Dnes sa preto v suteréne nachádza návštevnícke foyer s malým obchodom, priestory na vzdelávanie a administratívu, šatňa, hygienické zariadenia a technické miestnosti.
Nielen vidieť, ale aj bývať
Pre výskumníkov a hostí, ktorí chcú zažiť vilu Beer v jej pôvodnej funkcii ako obytný dom, bol v podkroví vytvorený nový obytný priestor pozostávajúci z kuchyne, kúpeľne a troch hosťovských izieb.
Izby sú zariadené textíliami a nábytkom, ktoré navrhol Josef Frank a ktoré dodnes vyrába tradičný švédsky výrobca Svenskt Tenn. Vďaka podpore nadácie Beijer Foundation sa tak dom stal miestom, kde je na vlastnej koži možné zažiť pohodlné bývanie podľa Frankových predstáv.
Ide o autentický zážitok z bývania. Izby sú preto navrhnuté ako hosťovské a – tak ako to bolo bežné v 30. rokoch – vybavené umývadlom; kúpeľňa je spoločná. Hostia majú navyše k dispozícii malú kuchyňu, jedáleň a strešnú terasu. Izby sú určené predovšetkým pre umelecký a výskumný rezidenčný program, no v závislosti od dostupnosti sú k dispozícii aj na prenájom, pričom cena dvojlôžkovej izby na noc sa šplhá až do 450 eur.
Záhrada ako súčasť architektúry
Za návrh záhrady zodpovedal ateliér Auböck + Kárász, ktorý vedome nadviazal na historický kontext pozemku. Ten bol v minulosti dvojnásobne veľký, čo pripomínajú zrkadlové panely v plote. Súčasná záhrada bola navrhnutá tak, aby zvýraznila pôvodný vzťah medzi domom a záhradou a zároveň slúžila ako priestor na prechádzky a podujatia.
Maria Auböck kládla veľký dôraz na zachovanie existujúceho stromového porastu, čím nadviazala na pôvodných architektov, ktorí vnímali prírodu ako integrálnu súčasť architektonického konceptu. Zaujímavosťou obnovy záhrady je preto výsadba dvoch už 60-ročných agátov pred vilou, keďže pôvodné museli byť odstránené pre napadnutie hubou.
Živý kultúrny bod
Vila Beer nebude len statickým múzeom, ale pribúda na mapu živých kultúrnych miest Viedne. Okrem pravidelných komentovaných aj samostatných prehliadok sa návštevníci môžu tešiť aj na špeciálne tematické okruhy. Tie umožnia nazrieť pod povrch vily – do príbehu jej obnovy, Frankových návrhov nábytku a textílií či do spoločenského života v 30. rokoch.
Dôležitou súčasťou programu bude aj skúmanie židovského života v Hietzingu pred rokom 1938. Pôvodný majiteľ Julius Beer podporoval napríklad výstavbu architektonicky výnimočnej hietzinskej synagógy. Programy sa budú venovať aj okolitému urbanizmu – od susedných víl Adolfa Loosa až po Werkbundsiedlung, čo Frank inicioval a spoluvytváral. Sprístupnením vily Beerovcov získava Viedeň nielen architektonickú ikonu, ale aj nový priestor na kultúru, dialóg a poznanie.
