Kostol Krista Kráľa pri konvente sestier dominikánok v Košiciach

Líniu modernej funkcionalistickej architektúry sa v demokratickom prostredí medzivojnového Československa podarilo udržať až do konca tridsiatych rokov 20. storočia. Skutočnosť, že v krátkom období rokov 1936 až 1941 sa v Košiciach realizovali tri sakrálne stavby troch cirkevných rádov v duchu architektúry moderny, svedčí o mimoriadnej rozhľadenosti tunajších investorov. Dielo dosiaľ takmer neznámeho českého architekta Rudolfa Brebtu, ktorý v Košiciach v danom období pôsobil, možno kvalitou zaradiť k tomu lepšiemu z  modernej slovenskej architektúry.

Rímskokatolícky Kostol Krista Kráľa v Košiciach postavili na konci existencie prvej ČSR na nádvorí areálu objektov z 19. storočia, patriacich sestrám III. rádu sv. Dominika. Vysvätený bol v roku 1938. V tých časoch tu už prevádzkovali aj nové cirkevné dievčenské reálne gymnázium sestier dominikánok (teraz Gymnázium sv. Tomáša Akvinského). Celé nárožie Moyzesovej a Zbrojničnej ulice bolo súvislým dominikánskym areálom nachádzajúcim sa v severozápadnej časti MPR, hneď za stredovekým jadrom.

Moderný kostol postavila v rokoch 1936 až 1938 firma Ing. Aloisa Nováka podľa projektu, ktorého autorom je český architekt Rudolf Brebta. Je jednoduchou architektúrou triezvych funkcionalistických tvarov s jednou loďou obdĺžnikového pôdorysu orientovanou východo-západne. Svätyňa je pomerne krátka s pravouhlým uzáverom, na severe prepojená s východným dvorným krídlom objektu Mojzesova 8, oratóriom na prízemí a galériou na poschodí. V južnej časti je na oboch podlažiach do pôdorysu včlenená sakristia. Poschodie sakristie, z ktorého sa vystupuje na kazateľnicu, sprístupňuje dvojramenné pravotočivé schodisko.

Svätyňa je presvetlená zo severnej strany cez východné krídlo objektu Moyzesova 8 v časti galérie a oratória. Medzi oratórium a svätyňu je vložená kovová zasklená priečka. Na východnej strane je presvetlená dvojicou okien s polkruhovým ukončením, ktorých pôvodné vitráže nahradili jednoduché sklenené výplne. Svätyňu presvetľuje aj štukovým lemom orámovaný obdĺžnikový svetlík osadený do rovného stropu s výplňou v kombinácii drevo, kov a sklo. Sklo je vo dvoch tónoch žltej farebnosti. Medzi východné okná svätyne je osadený pevný oltár s podstavcom, menzou, predelou a nadstavcom z červeného mramoru. Pred nadstavcom je centrálne umiestnená mramorová socha Krista Kráľa. Nad otvorom medzi svätyňou a hlavnou loďou ukončeným rovným prekladom je v omietke vytvorený znak rádu lemovaný nápisom: LAUDARE, BENEDICERE, PRAEDICARE.

Bočné steny hlavnej lode na severnej aj južnej strane sú hladké s plochými lizénami, ktoré delia priestor na šesť polí. V jednotlivých poliach medzi lizénami sú združené okná s polkruhovým uzáverom. Západná empora je prístupná v severozápadnej časti lode dvojramenným pravotočivým schodiskom z umelého kameňa, do ktorého sa vstupuje z predsiene kostola. Pôdorysnú krivku empory nad vstupom, ktorej súčasťou je organ, podopierajú dva hladké stĺpy bez hlavíc nesúce preklad. Podlahu celého kostola tvorí dvojfarebné terazzo.

Hnedočervený materiál podlahy prechádza aj do sokla, lizén, stĺpov a kazateľnice, ktorých omietky sú imitáciou mramoru. Súčasťou kostola je takmer v plnom rozsahu zachovaný dobový mobiliár s kvalitným dizajnom: drevené lavice, organ, polychrómované lampy či pochrómované mreže radiátorov. Plochý strop hlavnej lode kostola priečne rozčleňujú železobetónové nosné trámy, ktoré sú priestorovo previazané s plastickými lizénami bočných stien, vytvárajúc tak rytmicky členený priestor interiéru. Vnútorné členenie (strop je v každom konštrukčnom poli obohatený obdobnými svetlíkmi ako v svätyni) sa formou lizén prenáša ako priestorové kompozičné travé do exteriéru. Okná majú plastický lem, ktorý spolu so soklom, lizénami a korunnou rímsou vytvárajú jednoduché členenie exteriérovej fasády.

Plytká sedlová strecha s plechovou krytinou nemá vežu, iba jej náznak nad hlavným vstupom, ktorý ukončuje kríž. Pod ním a železobetónovým prekladom tu viseli zvony. Po rekvirácii v roku1938 sa z pôvodných dvoch zvonov zachoval iba jeden. Vstupné priečelie vytvára predstupujúci portál, nad ktorým je okno s farebnou vitrážou v podobe kríža. Súčasťou tejto symetrickej kompozície sú dve trojice kruhových okien vo vertikálnej línii nad sebou a dva plytké rizality. V pravo­uhlom predstupujúcom portáli sú drevené dvojkrídlové kazetové dvere so zaskleným nadsvetlíkom a markízou. Južná bočná fasáda je takmer analogická so severnou. Jej súčasťou sú exteriérové dvojkrídlové kazetové dvere, jednoduché drevené dvere a drevené okno do sakristie. Východná fasáda lícuje s fasádou dvorového krídla objektu, pričom tvaroslovne ladí s celkovým architektonickým riešením.

Architektonické dielo architekta R. Brebtu nemá iba lokálny význam. Kvalitná funkcionalistická architektúra je zachovaná takmer intaktne vrátane vzácneho mobiliáru z obdobia vzniku v rokoch 1936 až 1938. Zasluhuje si preto pozornosť a citlivý prístup tak laickej, ako aj odbornej obce nielen pri priebežnej údržbe objektu, ale aj pri jeho možnej rekonštrukcii v blízkej budúcnosti.

Rudolf Brebta – pôvodom český architekt pôsobil v Košiciach v 20. až 30. rokoch 20. storočia. Do roku 1923 bol zamestnancom stavebnej firmy Adolf Lipscher a spol., neskôr si otvoril samostatný ateliér na Skladnej. Projektoval viacero verejných stavieb: tzv. Masarykov sociálny dom – 15. pavilón FN (1928), ľudovú školu – Juh (1932), dnes ZŠ Gemerská, ľudovú školu a MŠ – Sever (1932), dnes FU TUKE, dievčenské reálne gymnázium sestier dominikánok na Zbrojničnej (1936), rímskokatolícky Kostol Krista Kráľa na Moyzesovej (1938), Finančné riaditeľstvo na Hlavnej a Okresný súd na Mojmírovej ulici. Bol autorom projektu hlavného pavilónu ČSR pre Výstavu východu ČSR, ktorá sa konala v roku 1938, dnes Deliusov pavilón TUKE, a množstva obytných domov, väčšinou v spolupráci so stavebným podnikateľom A. Novákom. Projektoval aj rímskokatolícky Kostol sv. Cyrila a Metoda v Krásnej nad Hornádom (1929), žiaľ, jeho návrh sa nikdy nerealizoval. V roku 1932 realizoval jeho projekt chaty na Jahodnej stavebný podnikateľ F. Bursík. Spolu so sochárom J. Kubíčkom mal podiel na vytvorení sochy sv. Václava pred Urbanovou vežou (1936). V roku 1920 sa stal jedným zo zakladateľov Čs. športového klubu a jeho podpredsedom. Po roku 1939 pôsobil v Prahe.

Ing. arch. Adriana Priatková

Autorka pracuje na Katedre architektúry Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach, venuje sa výskumu architektúry Košíc medzivojnového obdobia.

Článok bol uverejnený v časopise ASB.