Partneri sekcie:

Stará a nová budova firmy Facebook v Silicon Valley na vlastnej koži

image 86772 25 v1

Tohtoročné prázdniny som trávil s vnučkami v Kalifornii v oblasti Sanfranciského zálivu. Keďže syn pracuje vo Facebooku v Menlo Parku a nevesta v Googli v Mountain View, mal som príležitosť pozrieť sa, ako a kde pracujú programátori tých najprogresívnejších firiem na svete.

Novú budovu Facebooku, známu aj ako MPK 20, od kanadského architekta Franka Gehryho, ktorý sa usadil v Kalifornii, dokončili len minulý rok. Je zaujímavé, ako budovy odrážajú filozofiu firmy, ktorá ich financuje. Mark Zuckerberger sa netají svojou snahou zdieľať jednu kanceláriu s takmer všetkými svojimi zamestnancami.

Budova nového areálu Facebooku má veľmi jednoduchú schému: na prízemí parkovanie, poschodie najväčšia veľkopriestorová kancelária na svete, strechu tvorí 3,5-hektárová záhrada. Výška parkovacích priestorov pod budovou umožňuje aj prechod autobusu.

Najväčší open space na svete pojme 2 800 zamestnancov a jeho vonkajšie rozmery sú približne 90 m na šírku a 480 m na dĺžku.

Absurdné výšky

Prízemie tvorí veľkopriestorové parkovisko. Budova je taká obrovská, že zvonku vyzerá ako jednoduchý, pomerne pravidelný hangár, čo na mňa oproti iným Gehryho budovám pôsobí mierne upokojujúco. V skutočnosti si  človek neuvedomuje členitosti pôdorysu, ktoré vidno na mape, z dôvodu jeho obrovskej veľkosti. Je to prekvapujúce, pretože pri administratíve nie sme zvyknutí na tento typ mierky.

Gehryho typický rukopis je pokojnejší, veľkorysosť je vyjadrená najmä rozmermi. Aby priestory pôsobili proporčne, výšky parkoviska aj administratívnych priestorov sú absurdné, zhruba dvojnásobné ako pri bežných kanceláriách či garážach. Človek si to uvedomí, až keď vidí, ako popod budovu hladko prefrčí autobus, pravidelná podniková „kyvadlovka“.

Strechu tvorí záhrada s rozlohou 3,5 ha s takmer kilometrovým prechádzkovým okruhom, premyslenými zákutiami s lavičkami a odpočinkovými prvkami, ktoré sú skombinované so zapustenými átriami sprístupňujúcimi veľkopriestorovú kanceláriu. Naozaj si dali záležať – sú tu krásne štrkové chodníky, kvetinové záhony a približne 400 vzrastlých stromov.

Rastú tu domáce druhy vhodné do suchého kalifornského podnebia.

Vegetačná strecha je plnohodnotne sadovnícky upravená domácimi druhmi rastlín a stromov s premyslenou kompozíciou a takmer kilometrovým okružným chodníkom. S interiérom je záhrada prepojená viacerými výstupmi, átriami a strešnými oknami s množstvom príjemných zákutí a posedení.

Stará a nová budova firmy facebook v silicon valley na vlastnej - 003

Nedokončený interiér

Konštrukcia budovy je striedma a hoci je budova nová, zvnútra budí dojem sekundárne upravenej továrenskej haly. Myslím si, a vyjadrenia autora to potvrdzujú, že interiér je zámerne nedokončený a potrebuje úpravy a zútulnenia. Filozofiou firmy je podporiť kreativitu, preto je mnoho úloh ponechaných na užívateľoch budovy.

Budova má pekný informačný systém a podobne ako v staršej budove firmy Facebook, ktorá sa nachádza oproti cez ulicu (pravda, šesťprúdovú) na Hacker Way, názvy miestností vyberali zamestnanci a dostali tiež možnosť realizovať niektoré svoje výtvarné nápady na dotvorenie vnútrajška. Inšpiráciou im môže byť 15 umeleckých diel vytvorených lokálnymi umelcami priamo pre novú budovu FB.

Jedáleň v novej budove s výtvarnou výzdobou. Zamestnanci aj návštevníci majú všetky jedlá aj nápoje po celý deň k dispozícii zadarmo.

Na pamiatku líšky

Starší areál zaberá viac ako dvojnásobnú plochu, hoci si to návštevník vôbec neuvedomí. Vítajú ho tradičné objekty z 90. rokov s dvoma až troma podlažiami, obkolesené parkoviskami. Budovy medzi sebou zvierajú priestor a spoločne vytvárajú malé mestečko s kaviarničkou, cukrárňou, fastfoodom, jedálňou, herňou a ďalšími podpornými objektmi. Do areálu s rozlohou 23 ha a 93 000 m2 podlažnej plochy, pôvodne využívaného počítačovou firmou Sun Microsystems, sa Facebook nasťahoval v roku 2011, keď mal asi 2 000 zamestnancov. 

Dnes ich tu pracuje okolo 3 500. Budovy majú bežné rozmery okolo 25 m na šírku a 50 m na dĺžku, niektoré sú zalomené do tvaru L. Z architektonického hľadiska nie sú výnimočné, občas zaujme výtvarné dielo alebo dotvorenie zamestnancami, niekde sú ponechané časti pôvodného vybavenia ako pripomienka pôvodného účelu budov. Na pamiatku líšky, ktorá sem chodievala aj po otvorení areálu, je na námestíčku jej soška. Tiež sa tu nachádzajú veľkopriestorové kancelárie, ale oproti novej budove sú rozčlenené na menšie časti, kde spolu zdieľa jeden priestor 30 až 50, výnimočne aj 100 zamestnancov.

Pôvodný vzhľad budov starého areálu z roku 2011, dnes sú budovy namaľované nabielo.

Radšej na korzo než do záhrady

Priestor medzi budovami je kontrolovaný pri vstupe do areálu, keď je však človek vo vnútri, môže sa pohybovať voľne. Návštevníci musia byť stále v sprievode pracovníka, ktorý ich pozval. Exteriérové prechody medzi budovami prirodzeným spôsobom (napr. cez obed) pripomenú ľuďom, že existuje nebo, vtáky, stromy, zem.

Nevýhoda nádhernej strešnej záhrady novej budovy je v tom, že nie je tak prirodzene integrovaná do života ľudí. Človek tam ide s jasným úmyslom relaxovať. „Korzo” v starom areáli oproti tomu nemôžete obísť, ak sa chcete dostať na obed alebo do druhej budovy. Bolo to zjavné aj rozdielnym počtom ľudí, ktorí sa pohybovali v záhrade novej budovy a na „korze” v starom areáli.

Koncepcia starého areálu nenásilne povzbudzuje k neformálnym stretnutiam, diskusiám a polemikám, ktoré zasa vedú k novým nápadom, podporujú tvorivosť a inovácie presne podľa návodov Jana Gehla a úvah Jane Jacobs. Nová budova má ešte viac podporiť tieto schopnosti priestoru spolu s demonštrovaním, že firme záleží na každom jednotlivcovi, že všetci spolu pracujú pre svojich 1,7 miliardy používateľov. Mám však dojem, že príliš veľká snaha môže byť kontraproduktívna. 

Ústredný mikropriestor s „hacker way“ nadpisom v dlažbe, ktorý je viditeľný z lietadla. Korzo medzi budovami pripomína turistické centrum.

Príliš veľa ľudí

Zamestnanci FB majú teraz možnosť porovnať dve konkrétne riešenia, ktorých vznik delí takmer 30 rokov. Moje úvahy naštartovala informácia, že po počiatočnom ohúrení novou budovou a konkrétnych skúsenostiach s prácou v nových priestoroch sa viacerí zamestnanci firmy presťahovali naspäť do starého areálu. Keď som sa pýtal na dôvody, väčšinou nemali konkrétne výhrady okrem jedinej: príliš veľa ľudí v jednej miestnosti. Jednoducho sa v starom areáli cítili lepšie.

Stopy používania

Investori, ale aj my architekti máme často ambíciu vymyslieť niečo nové, lepšie a modernejšie, čo by reprezentovalo firmu, našu dobu, náš prístup k životu. Ale mení sa náš prístup k životu tak rýchlo a radikálne, ako sme schopní vymýšľať nové architektonické riešenia? Na budovách, ktoré navštevujeme na krátky čas (múzeá, galérie, divadlá, opery), iste oceňujeme iné kvality ako na budove, kde trávime väčšinu nášho bdelého života, kde pracujeme. 

Mnoho historických budov, ktoré boli postavené na úplne iné účely, nám stále vyhovujú a cítime sa v nich po väčšinu dňa príjemne aj bez experimentovania s proporciami, rozmermi a materiálmi. Jasným príkladom sú centrá historických miest, kde čas pomohol vyformovať prostredie do podoby, v akej ľuďom optimálne vyhovujú. Je to nevyhnutný jav, že budova musí dozrieť, prežiť nejaký čas? Myslím si, že používanie budovy ľuďmi jej určite pomáha, že budova sa tiež potrebuje „zabehnúť“, doladiť detaily.

Oceňujem, že niektorí architekti s týmto vopred rátajú, čo je aj prípad nového ústredia FB. Ľudia sa tiež ľahšie stotožnia s miestom, o ktorom niečo vedia, kde niečo zaujímavé a príjemné zažili. „História“ alebo príbehy budovám pomáhajú. Osobne mám rád na budovách aj „stopy používania“ – pekne ošúchané kľučky, schody, úchytky. Novým budovám tieto atribúty chýbajú, ale priznajme si, všetky budovy boli raz nové. Prečo si niektoré budovy ľudia obľúbia skôr ako iné a niektoré vôbec? Predbiehajú architekti svojimi riešeniami dobu?

Spoločenský priestor starého areálu firmy Facebook s výtvarnou výzdobou.

Alebo nám len chýba pokora priznať si, že ľudské potreby sa až tak rýchlo nemenia, aby bolo nutné každou novou budovou prekračovať doterajšie limity a experimentálne definovať nové princípy pracovného prostredia? Páči sa mi komplexnosť architektúry a jej previazanosť s miestom aj obdobím. Aj to, že v architektúre ani urbanizme nemáme jednoduché odpovede a výsledok nie je predvídateľný ani s tým najlepším architektom na svete. Myslím si, že aj MPK 20 bude raz príjemným miestom na prácu.

Sillicon Valley, Kalifornia     
Text: Ing. arch. Martin Jerguš        
Foto: Ján Jerguš, FACEBOOK

Článok bol uverejnený v časopise ASB 10/2016.

KategórieArchitektúra, Kancelárie