Aeon
Galéria(27)

Taliansky hotel na pomedzí dvoch svetov

Partneri sekcie:

Hranice medzi minulosťou a budúcnosťou, medzi snom a realitou, medzi exteriérom a interiérom – architekti noa* robia neviditeľné línie viditeľnými a zasadzujú ich do širšieho kontextu. Namiesto rozdelenia sa tak hranice stávajú spojením dvoch svetov.

Je privilégiom mať na realizáciu vlastnej vízie priestor obklopený vlastnými lúkami a lesmi, navyše na mieste, ktoré ponúka výhľady na vrch Sciliar, pohorie Ritter Horn až po Merano a Dolomity.

Historický Lobishof, dokonalý mix starého hostinca, obytného domu a tradičnej stodoly, píše s novou generáciou majiteľov ďalšiu kapitolu svojej histórie. Nový architektonický rámec mu vytvorili architekti noa*.

Dať veciam voľný priebeh

Už od začiatku plánovania projektu, ktorého situovanie umožňuje výhľady naširoko-ďaleko, sa 550-ročná hospodárska usadlosť javila ako hodnotný zdroj inšpirácie. Aby architekti vytvorili určitú priestorovú analógiu s jej históriou, nadviazali na minulosť dispozičným plánom objektov i detailmi – a hmotu nových budov vymodelovali podľa existujúcej skladby.

Aeon
Aeon
Na juhozápadnej strane vyčnieva z budovy napoly krytý vonkajší nekonečný bazén, poskytujúci nádherné výhľady do okolitej prírody.
Aeon
Aeon
Aeon
Aeon
Aeon

„Vytvorenie ambivalentného napätia medzi stáročnou tradíciou rurálnej usadlosti a exkluzívne moderným poňatím bolo základným princípom sprevádzajúcim celý proces návrhu,“ opisuje architekt Christian Rottensteiner východiskové body konceptu.

Azda by bolo bývalo jednoduchšie „vyblázniť sa“ na zelenej lúke, architekti noa* si však zvolili inú cestu. Ich návrh pozostáva z voľne stojacich objektov, ktorými môže krajina pozvoľna prechádzať a tvoriť s nimi neoddeliteľnú súčasť. Ide o dve budovy – jedna slúži ako verejne prístupná, spoločenská časť hotela s recepciou, jedálňou, barom a wellness, v druhej sa nachádza 15 izieb pre hostí.

Na prvý pohľad budovy vystupujú jednotlivo, dohromady však vytvárajú homogénny koncept priestorového usporiadania. Architekti tu navyše prišli s nápadom dômyselného prepojenia – koridoru, ktorý sa elegantne stráca pod umelo vytvoreným kopcom, až úplne mizne z dohľadu.

Aeon
Aeon | Zdroj: Alex Filz

Zachytiť, precítiť, transformovať

Obe budovy výrazne nadväzujú na miestny architektonický jazyk. Vyznačujú sa napríklad tradičnými sedlovými strechami, ako aj dynamickým dizajnom fasády.

Tá je vystužená šikmými prvkami, ktoré kopírujú vzpery a konzoly historickej stodoly a fasáde prepožičiavajú moderný architektonický výraz. Vďaka tomu ju nevnímate vždy rovnako, ale v závislosti od toho, z ktorej strany sa k nej blížite.

Zatiaľ čo východná a západná fasáda sú smerom von výrazne vystúpené, severná a južná strana sa javia ako homogénna obálka. Veľkú pozornosť pútajú trapézové okná. Vertikálny drevený fasádny obklad tiahnuci sa po celej dĺžke budovy pôsobí dojmom, akoby ukrýval príbeh, a vytvára jednoliaty vzhľad.

„Lajtmotívmi dvoch silne kontrastujúcich dizajnových prístupov sú vertikálnosť a lineárnosť, ktoré niekedy navodzujú pocit, že sa vznášate medzi dvoma svetmi,“ vysvetľuje Christian Rottensteiner.

Architektonický koncept je vždy vystavaný na premyslených detailoch a príbehoch točiacich sa okolo rodiny a miesta, kde sa projekt rozvíja. V tomto prípade sa napríklad použilo drevo z lesov, ktoré patria k hospodárskej usadlosti.

Lajtmotívmi dvoch silne kontrastujúcich dizajnových prístupov sú vertikálnosť a lineárnosť, ktoré navodzujú pocit, že sa vznášate medzi dvoma svetmi.
Lajtmotívmi dvoch silne kontrastujúcich dizajnových prístupov sú vertikálnosť a lineárnosť, ktoré navodzujú pocit, že sa vznášate medzi dvoma svetmi. | Zdroj: Alex Filz

Obnoviteľná surovina robí architektúru prístupnou a umocňuje jej vitalitu rôznymi výstupkami a priehlbinami, vrhajúcimi zaujímavé tiene. Hostia vchádzajú do budovy cez mohutný vstupný portál z čiernej ocele, na jeho vonkajšej strane sa vyníma starý rodový erb z roku 1464.

„Sklon je už tradične prvkom slúžiacim na prenos záťaže a vystuženie, v tomto prípade sme ho využili na to, aby budovy získali dynamický výraz a splynuli s krajinou,“ odhaľuje Christian Rottensteiner architektonický zámer.

Záhadný svet „na pomedzí“

Po prejdení cez oceľový portál čaká návštevníka intenzívny vnemový zážitok, jedinečná atmosféra reprezentujúca budúcnosť – celý interiér sa totiž vyznačuje farebnou horizontálnou dichotómiou.

Jemná béžová, ktorá vyžaruje pocity bezpečia, dôvery, nežnosti, sa prelína s mystickou modrou stelesňujúcou budúcnosť, záhadnosť, neistotu. Táto expresívna a jasná deliaca línia je dôsledne vedená v oboch budovách – raz horizontálne, raz vertikálne.

Wellnes priestory
Wellnes priestory | Zdroj: Alex Filz

Výber farieb vysvetľuje interiérový dizajnér Patrick Gürtler: „Minulosť je to, čo už bolo vytvorené, tak ako kameň, drevo a živá príroda. Na druhej strane budúcnosť je zahalená, tajomná a umelá, teda nehmotná, tak ako obloha, noc alebo oceán. Medzi týmito dvoma svetmi je istý moment, náhly bezpodmienečný zlom, no zároveň aj kontaktný bod.“

Tento bod je predelom, ktorý však nerozdeľuje, ale spája. „Hostia tu môžu voľne prechádzať skrz a cítiť tento vesmír medzi polarizujúcimi svetmi,“ dopĺňa Patrick Gürtler.

Definovanie nedefinovateľného

Týmto konceptom sa noa* snažili ukázať silu sveta na „pomedzí“, čo vlastne vôbec neudivuje, keďže sa projekt nachádza na mieste, kde stojíte nohami pevne na zemi, no zároveň máte pocit, že sa môžete dotknúť oblohy.

Vo verejne prístupnej, spoločenskej budove sa prechod medzi béžovou a modrou uskutočňuje vo výške očí, 1,60 m od podlahy, čím je svet „na pomedzí“ hmatateľnejší. Koncept sa však nesústreďuje len na podlahy, steny a strop. Aj všetko zariadenie – od závesov cez nábytok až po svietidlá – je v súlade s holistickým prístupom.

Aeon
Aeon | Zdroj: Alex Filz

Je to, akoby ste chodili po lane, niečo medzi pocitom zakorenenosti a chuťou lietať, interiérový koncept, ktorý sa zdá byť úplne odtrhnutý od miesta a času. Na prízemí sa návštevníkovi otvára multifunkčný priestor. Kým recepcia s diskrétnym pultom víta hostí, pozornosť na seba strháva bar s jedinečnými detailmi, lákajúci na prieskum okolia.

Priestor definujú veľká vinotéka uprostred bufetových stolov, panoramatická miestnosť s flexibilnými možnosťami využitia, salónik s otvoreným kozubom a zrkadlovým stropom, ako aj kútik na čítanie so zavesenými pohovkami akoby z inej reality. Veľké okenné plochy zas vpúšťajú dovnútra okolitú prírodu, ktorá sa tak stáva neoddeliteľnou súčasťou multifunkčného priestoru.

Ponor všetkými zmyslami

Na prvom poschodí tejto budovy sa nachádza hotelový wellness. Cestou hore sa „ponoríte“ do horizontálnej modrej a ocitnete sa v opačnom farebnom koncepte – ako symbol vody je teraz modrá dole.

Keď prejdete popri lákavom ovocnom bare a pitnej fontáne, zbadáte veľkú relaxačnú miestnosť s priľahlou terasou. Wellness však ponúka oveľa viac. Na juhozápadnej strane vyčnieva z budovy pozoruhodný, napoly krytý vonkajší nekonečný bazén, poskytujúci nádherné výhľady do okolitej prírody.

Dostanete sa k nemu po plošine, ktorej horná časť označuje „vodnú hranu“, čo opäť odkazuje na koncept striedania modrej a béžovej.

Na juhozápadnej strane vyčnieva z budovy napoly krytý vonkajší nekonečný bazén, poskytujúci nádherné výhľady do okolitej prírody.
Na juhozápadnej strane vyčnieva z budovy napoly krytý vonkajší nekonečný bazén, poskytujúci nádherné výhľady do okolitej prírody. | Zdroj: Alex Filz

Len o pár krokov vyššie sa nachádza samostatná oddychová časť, ktorá môže slúžiť na meditovanie, jogu či relax. Priamo pred ňou láka vonku na strešnej terase vírivka s výhľadom na Dolomity. Bezprostredne nižšie smerom na severovýchod sa nachádza saunový svet. Do parnej i fínskej sauny sa vchádza cez vstupnú časť, kde sú sprchy a veľká pitná fontána.

Kým parná sauna je situovaná skôr „introvertne“ a upriamuje pohľad na vstupnú časť s pitnou fontánou, fínska sauna, v ktorej sa mimochodom poradie farieb obracia (modrá je hore), je koncipovaná „extrovertnejšie“ s otvoreným výhľadom na okolité tajomné lesy.

Stretnutia, dotyky, okúzlenia

Druhá budova, prepojená s verejne prístupnou, spoločenskou budovou podzemnou chodbou, má na rozdiel od svojho náprotivku tri poschodia. V nej sa nachádza 15 izieb nového hotela a rozdelenie farebných svetov sa tu otáča o 90 stupňov: to, čo bolo horizontálne, je teraz vertikálne. Ide o zámerný psychologický efekt – do príslušnej farby sa totiž ponára celé telo, čo má celkové relaxačné účinky.

Hotelová časť ponúka tri typy izieb, líšiacich sa vybavením i veľkosťou. Junior izby s rozlohou 35 m2 sa začínajú vstupnou častou a kúpeľňou s voľne stojacím umývadlom a otvoreným sprchovacím kútom. Na ne nadväzuje obývacia izba s pracovným stolom, súkromným barom a sedacou súpravou. Za ňou sa nachádza spálňová časť, ktorá voľne prechádza do terasy alebo balkóna s rozlohou 15 m2.

Interiér hotela
Interiér hotela | Zdroj: Alex Filz

Nápad umiestniť posteľ do tejto jedinečnej polohy v izbe s panoramatickým výhľadom je založený na známom koncepte „postele v kukuričnom poli“. Izby na prízemí majú na svojich terasách aj súkromnú vírivku. Väčšie izby s rozlohou 55 m2 disponujú navyše ďalšou obývačkou so zavesenou dvojposteľou.

Táto miestnosť ponúka po oboch stranách nádherné panoramatické výhľady na okolitú kopcovitú krajinu. Ďalším highlightom v pravom zmysle slova je apartmán s galériou, ktorého interiérové schodisko vedie na poschodie s obývačkou, kde si môžete vychutnať pohľad na oblohu cez strešné okno.

Komplexný prístup

Z hľadiska farebného rozdelenia sa kompromisy nerobili ani v hotelových izbách: asi tretina ich povrchu je modrá, dve tretiny sú béžové. Práve na ich pomedzí sa obidve farebné časti dynamicky prelínajú.

Ľahký, sčasti levitujúci lineárny nábytok nachádza inšpiráciu v architektúre budovy a v súlade s jej farebným konceptom je nekompromisne predelený na dve farebné časti. Steny pokryté látkou majú takmer dematerializovaný charakter – látka totiž nie je primárne vnímaná ako stena.

„K výberu látok, dreva i farieb sme pristupovali s citom, aby spolu vzájomne ladili a zároveň aj kontrastovali,“ dodáva Patrick Gürtler.

Týmto spôsobom vstupuje do hry ďalší zmysel: dotyk. Akýsi neurčitý pocit vzbudzuje zvedavosť a láka na objavnú cestu. Dômyselne inscenovanou premenlivosťou, vytvorenou dôsledným lineárnym stretom dvoch zámerne zvolených farieb, ponúkajú noa* hosťom príležitosť jedinečného priestorového zážitku, pravdepodobne ďaleko presahujúceho všetko, čo doteraz zažili.

Aeon

Typológia: Wellness hotel
Miesto: Soprabolzano, Južné Tirolsko, Taliansko
Klient: súkromný investor
Architektúra a interiérový dizajn: noa* network of architecture
Realizácia: 01/2021 – 07/2021
Úžitková plocha: 3 157 m2

Barbara Jahn-Rösel