Jeden z posledných svedkov starej Petržalky. Získa citlivá rekonštrukcia rodinného domu cenu za architektúru?

Rodinné domy postavené v medzivojnovom období často prechádzajú rekonštrukciami, ktoré ich nenávratne pripravujú o pôvodný charakter. Projekt Dom(če)k, nominovaný na ocenenie CE ZA AR 2026, však ukazuje opačný prístup.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Architektka Soňa Králiková sa v rámci rekonštrukcie rozhodla zachovať to najcennejšie z pôvodnej stavby a zároveň ju citlivo prispôsobiť súčasnému bývaniu. Dnešná Petržalka je neodmysliteľne spojená s rozsiahlym panelovým sídliskom, no ešte v polovici minulého storočia mala celkom inú podobu. Prevažovali tu rodinné domy, záhrady a ovocné sady, ktoré vytvárali pokojný vidiecky charakter tejto časti Bratislavy.

Jeden z posledných

Jedným z nich je aj dom z roku 1938, ktorý patrí medzi posledné dva pôvodné objekty na ulici. Počas desaťročí prešiel viacerými prestavbami a prístavbami, ktorých stopy zostali čitateľné v jeho hmotovom aj materiálovom riešení. Práve tieto vrstvy sa stali jedným z hlavných motívov rekonštrukcie.

Architektka, ktorá stojí za rekonštrukciou rodinného domu, vnímala ako najväčšie kvality pôvodného objektu štít ukončený rezným murivom, pôvodný tvar a členenie okien na dome i na verande, ako aj primeranú mierku objektu. Štít sa v rámci rekonštrukcie podarilo zachovať a stal sa jedným z nosných architektonických prvkov novej podoby domu. Pôvodný tvar a členenie okien boli zachované len čiastočne.

Namiesto prístavby sa búralo

Návrh a následná realizácia rodinného domu stáli na jasnom kontraste medzi starým a novým. „Pôvodná hmota ostáva identifikovateľná a čitateľná, zatiaľ čo nové prvky sa od nej úmyselne odlišujú formou aj materiálom. Vzniká vrstvený dialóg medzi autenticitou a súčasným zásahom,“ uvádza Soňa Králiková.

Značnou zmenou prešlo aj hmotové riešenie objektu. Nečakane sa však k objektu nepristavalo nič ďalšie, ale práve naopak – z pôvodného objektu sa uberalo. „Úplne pôvodný tvar domu z 30. rokov mal pôdorys v tvare L, ktorý sme ponechali a ďalej s ním pracovali. V polovici 70. rokov bola k domu pristavaná hmota, ktorá uzatvárala átrium (vznikla tak kuchyňa a kúpeľňa) a garáž – túto neskoršiu prístavbu sme odstránili,“ vysvetľuje architektka.

Ďalším zásahom bolo zobytnenie podkrovia. V jednej jeho časti bol osadený priebežný vikier, výrazne oddelený farebne aj tvarovo od pôvodného objektu. Zmenila sa tiež poloha hlavného vstupu. Nad vstupom bol osadený blok s keramickými prvkami od výtvarnej umelkyne Simony Janišovej, ktorý prispel k zvýrazneniu vstupnej časti domu.

Dispozícia prispôsobená modernému životnému štýlu

Radikálnou zmenou prešla aj dispozícia domu. „Zmenou polohy vstupu vznikol z pôvodnej obývačky vstupný priestor so schodiskom. Z komory a výstupu na povalu sme vytvorili spálňu a malú kúpeľňu. Dve izby na východnej strane sme spojili do dennej časti s kuchyňou a obývačkou. Poschodie pôvodne nebolo zobytnené; predelením sme tu vytvorili tri izby a kúpeľňu, pričom dôraz sme kládli na maximálne zachovanie uličného výrazu domu. Z odstránenej kuchyne a kúpeľne (z prístavby) vznikla terasa,“ opisuje architektka dispozičné riešenie.

Dôležitú časť projektu tvorila aj práca s pôvodnými materiálmi. Tehlové murivo, brizolitová omietka či drevené konštrukcie nezostali skryté pod novými vrstvami, naopak, stali sa prirodzenou súčasťou výsledného architektonického výrazu. Rekonštrukcia tak necháva vyniknúť autentický charakter domu a zároveň pripomína jeho históriu.

Pôvodné materiály v hlavnej úlohe

Princíp opätovného využívania materiálov sa premietol do viacerých detailov. Pôvodná strešná krytina bola po demontáži očistená a znovu použitá na streche. „Keďže sme časť objektu od dvora upravili na plochú strechu, prebytočné škridly sme narezali a vytvorili z nich kuchynský pult,“ spresňuje Soňa Králiková. Rovnako dostali druhý život aj tehly z odstránených priečok, z ktorých vznikla podlaha terasy aj obvodové steny záhradného domčeka.

Nové využitie získali aj drevené konštrukcie pôvodného stropu. Po dôkladnom očistení a ošetrení sa trámy aj fošne stali súčasťou nového železobetónového stropu, čím si zachovali svoje miesto v stavbe aj po rekonštrukcii. V interiéri zároveň zostalo priznané pôvodné obvodové murivo, ktoré dopĺňajú nové stavebné zásahy zjednotené farebnosťou.

„Snažili sme sa v maximálnej miere opätovne používať materiály. Aj pre nové materiály, ktoré po stavbe zostali, sme hľadali ďalšie využitie – priečkovka poslúžila na oplotenie a prebytočná žulová dlažba ako kuchynská doska,“ približuje autorka návrhu.

Kto získa cenu CE ZA AR 2026?

Dielo s názvom Dom(če)k sa nachádza medzi nomináciami na cenu CE ZA AR 2026. O získanie prestížneho ocenenia zabojuje v kategórii Rodinné domy spolu s dielami RDH – Rodinný dom pri Dunajskom ramene a Transformácia domu v Harmónii. Rekonštrukcia domu odbornú porotu zaujala rešpektovaním mierky aj precíznymi a citlivými zásahmi, ktoré obnovili väčšinu pôvodných stavebných prvkov, pričom nové zásahy sú jasne odlíšené.