Neri Oxman: Už môžeme stavať spôsobom, akým to robí príroda

Členka tímu demonštruje správanie 5-metrového štrukturálneho prototypu vytvoreného v procese navrhovania pavilónu Aquahoja.
Zdroj: Oxman.com

Neri Oxman sa zrejme najviac dostala do povedomia ľudí po odvysielaní druhej série „Abstract“, dokumentárneho seriálu na Netflixe (ktorý mimochodom vrele odporúčame).

Táto americko – izraelská architektka, dizajnérka a vynálezkyňa má za sebou napríklad PhD. z MIT, ktorému predchádzalo štúdium na Architectural Association, ale aj na Izraelskom inštitúte technológie Technion či na Fakulte medicínskych vied na Univerzite v Jeruzaleme. Od roku 2010 vedie The Mediated Matter Group, výskumný tím na MIT Media Lab. V spolupráci s ateliérom Rafael Viñoly Architects teraz pripravuje nové laboratórium na Manhattane.

Základná filozofia

Keď sa rozprávame o Neri Oxman, najdôležitejšie je predstaviť „materiálnu ekológiu“, nový termín, ktorý sama vymyslela pre rovnako novú oblasť, ktorá spája do jednej dizajnovej disciplíny výpočtovú techniku, spôsob výroby aj tvorbu vhodného materiálu. Materiálna ekológia vznikla ako reakcia Oxman na terajšie používané metódy konštrukcií v architektúre a dizajne.

Zamýšľa sa a porovnáva spôsob, akým človek koná na rozdiel od prírody. „Montážne linky diktujú svet vyrobený z dielov, a tým ohraničujú predstavivosť dizajnérov a architektov, ktorí boli vedení k premýšľaniu o svojich objektoch ako o zostavách dielov s odlišnými funkciami,“ hovorí architektka. No v prírode sa veci majú inak, argumentoval po svojom Ted Talk v roku 2015: „Živé veci neboli vytesané dlátom, ale vyrástli.

Pri navrhovaní architekti zriedka rozmýšľajú nad zánikom svojho diela. A už vôbec nie kontrolovanom.

5 740 listov, 6 500 jabĺk a 3 135 kreviet

„V súčasnosti už máme nástroje, ktoré nám dovoľujú stavať spôsobom, ako to robí príroda,” tvrdí Oxman a svoj argument podporuje napríklad projektom Aguahoja, 5 metrov vysokým architektonickým pavilónom z biopolyméru. Tento objekt je z celulózy, chitosanu a pektínu, čo sú bežné organické látky získané z opadaných listov, schránok kreviet a jablkových šupiek, vytlačené naprogramovanou robotickou rukou.

 

Jeho krása spočíva nielen v jeho organickom vzniku a vzhľade, ale aj v možnosti „naprogramovania“ jeho rozpadu a návratu do kolobehu prírody. Pri navrhovaní architekti málokrát rozmýšľajú nad zánikom svojho diela. A už vôbec nie kontrolovanom. Oxman a jej tím The Mediated Matter Group, ktorý stojí za týmto dielom, považujú postupné rozloženie pavilónu vodou za vítané.

Pri použití vhodných materiálov pochádzajúcich z organického sveta ide len o „návrat do zeme s cieľom podporiť nový rast.” Týmto prístupom tiež reagujú na množstvo vyprodukovaného plastu na celom svete, ktorého iba malá časť je recyklovaná a väčšina končí na skládkach alebo v oceáne.

Prispôsobený efektor robota distribuuje rôzne materiály z rôznych typov trysiek pri tvorbe Aquahoja
Prispôsobený efektor robota distribuuje rôzne materiály z rôznych typov trysiek pri tvorbe Aquahoja | Zdroj: Oxman.com

Nová éra dizajnu

Oxman posúva ekologický dizajn oveľa ďalej než väčšina architektov, ktorí o sebe s hrdosťou tvrdia, že tvoria v súlade s prírodou. Jej práca ľudí pozýva do „novej éry dizajnu“. Ten ich pozornosť odvedie od dizajnu inšpirovaného prírodou k prírode inšpirovanej dizajnom. Tento typ práce po prvýkrát vyžaduje, aby sme my ,boli matkou‘ matke prírode.”

Metódy, ktoré vytvára spoločne so svojím tímom The Mediated Matter Group, umožňujú prevrátenie tohto vzťahu. Svedčí o tom napríklad syntetický včelín, ktorý vytvorili v miestnosti na MIT s kontrolovaným prostredím, ktorý celoročne simuluje jar, aby ostali včely aktívne a ďalej produkovali med.

Ďalším dôvodom je zamedzenie prirodzenému úbytku včiel počas chladnejších mesiacov, a tým revitalizácia celkového úbytku včiel v dôsledku znečistenia prostredia a používania pesticídov. Dlhodobým cieľom je aj explorácia včelieho správania a vzťahu medzi týmto hmyzom a ľuďmi. Hmyz do priestorov MIT priniesli aj pri inom projekte.

V roku 2013 si tím objednal z internetu 6 500 živých hodvábnikov, húsenice motýľa priadky morušovej. Za pomoci robotickej ruky potom v priebehu nasledujúceho dňa utkali Silk Pavilion I, predchodcu novšieho Silk Pavilion II, ktorý v roku 2020 utkalo pre Múzeum moderného umenia v New Yorku až 17 532 hodvábnikov.

Posledné úpravy pavilónu Aquahoja prebiehali v horizontálnej polohe
Posledné úpravy pavilónu Aquahoja prebiehali v horizontálnej polohe | Zdroj: Oxman.com

Čo bude ďalšie?

Možno nie vždy je na prvý pohľad jasná súvislosť práce Neri Oxman s architektúrou. Materiálna ekológia je pomerne nový dizajnérsky prístup, z ktorého mala Oxman a jej tím možnosť preskúmať ešte iba malú časť. Čím viac projektov a bádania sa v tejto disciplíne urobí, tým zjavnejší bude prísun tohto výskumu a aj jeho praktické využitie. Už teraz sa však dá povedať, že sa oplatí jej ďalšie kroky sledovať.

Rebeka Zacková