Joe Colombo: Bonviván a futurista

Joe Colombo, pôvodným menom Cesare Colombo, sa narodil v roku 1930 v Miláne. Začiatkom 50. rokov minulého storočia vstúpil do hnutia Movimento Nucleare (Nukleárne hnutie), ktoré založil Enrico Baj. Realizované kresby a projekty, napr. Nukleárne mesto, už naznačovali jeho futuristické videnie sveta, ktoré neskôr stvárnil vo svojich návrhoch nábytku, svietidiel a ďalších bytových doplnkov. Jeho kariéra dizajnéra nábytku sa začala na začiatku 60. rokov tvorbou solitérov, pokračovala objektmi čoraz komplexnejšieho modulového nábytku a smerovala až k futuristickým riešeniam s kontaktným zameraním na funkčnosť a flexibilitu.

Meno Joe Colombo k nám preniklo už v období hlbokej totality, keď bol prístup k informáciám obmedzený. Odbornú verejnosť doslova šokoval svojím vizionárskym projektom veľkopriestorového bývania Viziona. To bolo naozaj veľmi vzdialené panelákovým interiérom zariadeným sektorovým nábytkom Universal. Po revolúcii jeho meno v záplave ďalších informácií zapadlo. V ostatných rokoch však význam jeho tvorby opäť vzrastá. Tvorba 60. rokov je dnes veľmi zaujímavým zdrojom inšpirácie pre dizajnérov. Mnohé z návrhov Joea Colomba predbehli dobu. Viaceré z nich sú silným posolstvom, ktorého cenu si v plnej šírke uvedomujeme možno až dnes. Je na zamyslenie, či sa futuristické myšlienky geniálneho tvorcu na začiatku tretieho tisícročia naplnili. Jedno je ale isté: ešte vždy sú inšpirujúce aj pre súčasných dizajnérov.

Joe Colombo veľmi starostlivo vnímal príchod nových materiálov a technológií, príkladom môže byť kreslo Elda (1963) so samonosnou kostrou zo skleneného vlákna potiahnutou kožou alebo lampy Acrilica (1962) a Alogena (1970), pri ktorých prvý raz použil halogénové osvetlenie v bytovom interiéri. Na stoličke Universale (1965 – 1967) ako prvý použil plastový výlisok.

Tube Chair (1969) a Multi Chair (1970) už naznačujú jeho posadnutosť myšlienkou modularity. Tube Chair je vytvorená z ľubovoľne kombinovateľných valcov s priemerom 49, 40, 30 a 17 cm, spojených kovovými a gumovými sponami umožňujúcimi okamžitú prestavbu kresla podľa potreby sediacej osoby. Valce sa môžu vložiť do seba a prenášať v jutovom vaku.

Najpodivuhodnejšie sú však Colombove realizácie futuristických predstáv o bývaní zodpovedajúcich každodenným potrebám rodiny budúcnosti. Predviedol ich na posteli Cabriolet Bed (1969) a multifunkčnom objekte Rotoliving (1969). Rotoliving obsahuje hodiny, televízor, osvetlenie a stereo aparatúru. Podľa potrieb možno aktivizovať otočný jedálenský stôl alebo nízky konferenčný stolík. Opačná strana zariadenia funguje ako úložný priestor. Túto dennú jednotku dopĺňa nočná jednotka – posteľ Cabriolet Bed. Použitím sklopného baldachýnu sa zabezpečuje väčšia alebo menšia miera intimity.

Súbor oboch prvkov oddeliteľný transparentnou flexibilnou priečkou priniesol v 60. rokoch minulého storočia celkom nový názor na bývanie. Tradičné uzavreté miestnosti nahradil dynamický veľkopriestor umožňujúci rôzne využitie podľa momentálnych potrieb rodiny.

Je pochopiteľné, že tieto progresívne zariaďovacie predmety nemohli byť v čase svojho vzniku zaradené do sériovej výroby. Joe Colombo ich však používal vo svojom milánskom byte na ulici Via Argelati.Ďalším stupňom vizionárskeho vnímania sveta je projekt obytnej bunky Viziona 1 (1969), prezentovaný na výstave Interzum v Kolíne nad Rýnom. Vznikol na základe objednávky firmy Bayer Leverkusen a mal demonštrovať možnosti využitia plastov v bytovom interiéri. Okrem nočnej jednotky obsahovala bunka aj kúpeľňový modul s vaňou, kuchynskú bunku a centrálnu bunku. Celková plocha interiéru bola 14 × 8 m a jeho šokujúci návrh zaplavil stránky odborných časopisov o dizajne.

Na podobnej báze samostatne fungujúcich jednotiek reagujúcich na momentálne potreby obyvateľa je založená aj Colombova Total Furnishing Unit (1971) – totálna nábytková jednotka. Na veľkú škodu dizajnérskej verejnosti sa však ani jeden z oboch prototypov nezachoval.

Krátky život dizajnéra (Joe Colombo zomrel vo veku 41 rokov v deň svojich narodenín) a jeho tvorba sa v princípe dajú rozdeliť do štyroch fáz: prvá fáza – obdobie maliara, ktorý vstúpil do skupiny Movimento Nucleare (Nukleárne hnutie), druhá fáza – etapa do roku 1965, keď vznikla prevažná väčšina jeho verejne známych kreácií, tretia fáza – obdobie štúdia modulového nábytku, ktoré vo štvrtej fáze vyústilo do komplexných návrhov obytných buniek a tzv. totálnych monoblokov.

Výstavy

Tvorbu Joea Colomba bude mať verejnosť opäť možnosť vidieť od 7. júna do konca augusta tohto roku na putovnej výstave „Joe Colombo – vízie budúcnosti“ v rakúskom Grazi. Výstavu zorganizovalo parížske Musée des Arts décoratifs (Múzeum dekoratívnych umení), ktorému celú expozíciu zapožičala známa inštitúcia Vitra Design Museum z nemeckého Weil am Rhein. Po tom, čo ju prvý raz predstavili v 2005 na milánskom trienále, putovala ďalej do Manchester Art Gallery. Výstava prezentuje Colombovu tvorbu v plnej šírke vrátane diel, ktoré dosiaľ neboli nikdy zverejnené. Medzi exponátmi sú nielen prototypy a sériové výrobky, ale aj kresby a dokumenty, modely stavieb, niekoľko filmov a originálne fotografie.

Mimochodom, dočasná výstava venovaná poprednému vizionárovi 20. storočia – talentovanému maliarovi, dizajnérovi, ale aj športovcovi a bonvivánovi Joeovi Colombovi v Musée des Arts décoratifs bola jednou z prvých krátkodobých expozícií dopĺňajúcich stálu výstavu tohto múzea. Aj to svedčí o veľkosti tvorby tohto výnimočného dizajnéra.

Joe Colombo

1931 narodený 31. 7. v Miláne
1948 začiatok štúdia na Akadémii krásnych umení Brera v Miláne
1955 začiatok štúdia architektúry na škole Politecnico v Miláne
1951 stretáva Enrica Baja a Sergia Dangela a vstupuje do hnutia Movimento Nucleare
1952 prvá spoločná výstava v milánskom ­klube Amici della Francia, návrh projektu utopického Nukleárneho mesta
1954 návrh bilbordu pre výstavu televízorov a výstavu keramiky na X. trienále v Miláne
1956 výstavba prvej budovy v Miláne
1958  po smrti otca preberá rodinný podnik
1959 svadba a zariaďovanie prvého vlastného bytu Via Tristano Calco v Miláne
1961 odovzdanie rodinného podniku a založenie vlastného štúdia vedľa ateliéru jeho brata Gianniho
Do roku 1963    prevažne architektonické návrhy
1962 lampa Acrilica s bratom Giannim
1963 kreslo Elda a prvé náčrty kontajnerového nábytku
1964 VIII. trienále v Miláne: 3 ocenenia – zlatá medaila za Arcilica a strieborná za Minikitchen a kontajner Combi center
 1965 začiatok projektu stolička Universale
1966 autorská výstava v San Franciscu a New Yorku
1967 modulový nábytok Additional System, ocenenie Compasso d´Oro za lampu Spider, ako prvý Európan na obálke japonského časopisu Japanese Interior Design
1968 prvá cena Design International Award za svietidlo Coupé, stolička Universal, lampa Spider, Coupé a pohár Smoke putujú do stálej kolekcie amsterdamského múzea Stedelijk Museum, svietidlo Coupé sa ocitá v kolekcii Museum of Modern Art v New Yorku, návrh reštaurácie pre XIV. trienále v Miláne
1969 vzniká Rotoliving a Cabriolet Bed, parížska výstava „Čo je dizajn?“ spoločne s Eamsom, Tallonom, Eichlerom a Pantonom, kreslo Tube Chair, projekt Viziona 1 navrhnutý pre firmu Bayer a predstavený na kolínskej výstave Interzum
1969 – 1970 projekt Tube Chair
1970 použitie prvkov Rotorliving a Cabriolet Bed v druhom vlastnom byte na Via Argelati, lampa Spring putuje do stálej kolekcie Museum of Modern Art v New Yorku, cena Design International Award pre lampu Spring
1971 projekt Total Furnishing Unit pre expozíciu Italy: The New Domestic Landscape v Museum of Modern Art v New Yorku. Dňa 31. júla 1971 Joe Colombo zomrel vo veku 41 rokov.

Ing. arch. Ludvika Kanická, CSc.
Zdroj: Vitra Design Museum Weil am Rhein a Musée des Arts décoratifs, Paríž