Obnoviteľné zdroje vyrobili minulý rok vo svete takmer tretinu elektriny

Podľa štúdie Global Electricity Review 2024 z dielne think-tanku Ember sa minulý rok potvrdil nezastupiteľný prínos obnoviteľných zdrojov energie pri výrobe elektriny. Vyprodukovali celosvetovo takmer tretinu (30,3 %) elektrickej energie.

Lídrom vo zvyšovaní výroby elektriny boli opäť veterné a solárne elektrárne. Vo svete už aj vďaka týmto zdrojom dodávajú OZE takmer tretinu vyrobenej elektriny. „Najmä veterné a solárne elektrárne potvrdili, že sú alternatívou ako rýchlo, ekologicky a cenovo priaznivo reagovať na rastúcu spotrebu elektriny,“ povedal Ján Lacko, člen Výkonného výboru Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI).

Veterné elektrárne zvýšili svoju výrobu minulý rok o 10 %, pričom práve európske krajiny patria k lídrom z pohľadu podielu energie z vetra na celkovej výrobe elektriny. Medziročne dokázali zvýšiť svoju výrobu až desaťnásobne v porovnaní s jadrovými elektrárňami. V prípade Slovenska je vietor najmenej využívaným zdrojom elektriny, plánované zvýšenie poplatku za G-komponent bude znamenať stopku pre jeho rozvoj.

Kým napríklad v prípade jadra sa minulý rok celosvetovo vyrobilo medziročne len o 21 terawatthodín (TWh) elektriny viac, veterné elektrárne zvýšili výrobu v porovnaní s jadrovými elektrárňami desaťnásobne. A to o 206 TWh.

Ako dodal Lacko, súvisí to najmä s tým, že veterné elektrárne sa dajú v prípade štandardných povoľovacích procesov relatívne rýchlo postaviť. Výstavba jadrovej elektrárne však môže trvať aj 10 až 15 rokov. „Štát síce ohlásil plán na výstavbu nového jadrového zdroja, ale ten nebude reálne vyrábať elektrinu skôr ako v roku 2040. Už v roku 2030 pritom bude Slovensko riešiť nedostatok vlastnej elektriny,“ doplnil Lacko.

Povoľovacie procesy u nás trvajú dlhé roky

K lídrom z pohľadu podielu energie z vetra na celkovo vyrobenej elektrine patria najmä krajiny EÚ. Napríklad v prípade Dánska vyrobia veterné elektrárne až 58 % z celkovo vyrobenej elektrickej energie, nasleduje Írsko s 38 % a Portugalsko s 29 %.

„Na Slovensku je to, bohužiaľ, stále blízko nule. Aj vzhľadom na aktuálny návrh na zvyšovanie poplatku tzv. G-komponentu je otázne, či vytvoríme podmienky na to, aby sme ako krajina v dohľadnej dobe začali dobiehať ostatné aj susedné krajiny,“ upozornil Lacko.

Napriek celosvetovému trendu, ktorý predpokladá do roku 2030 až strojnásobenie výrobných kapacít obnoviteľných zdrojov, na Slovensku s ich podporou zaostávame. „Kvôli dlhodobo nevyriešeným legislatívnym bariéram u nás povoľovacie procesy trvajú dlhé roky. Naďalej platí, že sa tento rok u nás nepostaví ani jedna veterná elektráreň, kvôli čomu sme už roky z pohľadu výrobnej kapacity elektriny z vetra na chvoste Európy,“ doplnila SAPI.

Zdroj: SAPI