Hotel Rozsutec

Vrátna v Malej Fatre je stále synonymom príjemnej dovolenky, čerstvého vzduchu, horskej turistiky v lete a lyžovania v zime. Časy, keď turisti zaplnili aj posledné miesta na súkromí a v kempingoch, sú však nenávratne preč. Nový život sa do tejto krásnej doliny vracia len pomaly. Zimné atrakcie pre majetkové spory o pôdu pokrivkávajú za ponukou nádhernej prírody v lete s možnosťou ľahkých prechádzok či náročných výstupov na najvyššie končiare hrebeňa Malej Fatry. Oživujúcim impulzom sú postupne pribúdajúce rekreačné objekty malých aj väčších investorov.

Od podnikovej chaty k hotelu
Penzión Rozsutec kedysi fungoval ako podniková chata a jeho prvá prestavba prebehla v roku 2001. Majitelia, manželia Ing. Dušan Trnovský s manželkou , zbierali inšpirácie na svojich domácich aj zahraničných cestách a koncom roku 2007 si nechali v ružomberskom ab-ateliéri, ktorý vedie Ing. arch. Martin Bišťan, vypracovať štúdiu celkovej obnovy. Milan Pribylinec, ktorý sa tiež podieľal na riadení realizácie  stavby, objasňuje: „Naším zámerom bol rodinný horský hotel, nechceli sme kopírovať alpský štýl.“ Spočiatku investori uvažovali o rekonštrukcii existujúceho objektu so zmenou dispozície, najmä v časti reštaurácie a zasadacej miestnosti až po vysunutý arkier požiarneho schodiska. Prístup architektov ich však natoľko oslovil, že sa rozhodli aj pre prístavbu wellness na špičkovej úrovni porovnateľnej s najlepšími zariadeniami podobného  typu na Slovensku. „Napokon, architektúra je kolektívne dielo, prínos investora v podobe tvorivého dialógu je vždy vhodný“, potvrdzuje vývoj projektu architekt Bišťan.

Inšpirácie
Limity rekonštrukcie pôvodného objektu boli najmä výškové. Architekti museli pracovať s daným tvarom a sklonom strechy. Nezanedbateľné obmedzenia pri realizácii priniesla aj samotná poloha hotela v Národnom parku Malá Fatra s najvyšším stupňom ochrany.

Vstup zboku z príjazdovej cesty evokuje horskú chatu. Skutočný objem celého hotela sa ukáže až z terás na južnej strane, kam strategicky smerujú výhľady zo všetkých podstatných funkčných častí. Vstupné priečelie nesie letmý náznak tvaroslovia ľudovej architektúry. Drevená konštrukcia poslednej väzby krovu je priznaná pred štítovou stenou. Motív drevených prvkov na opornom železobetónovom múre, do ktorých je zakomponovaný žľab vonkajšieho káblového vedenia, má len dekoračnú funkciu. Okolitá príroda inšpirovala stvárnenie fasády. Fasády hotela sú obložené moreným drevom v kombinácii s obkladom z umelého kameňa. Investor tento výber odsúhlasil pre špičkovú kvalitu obkladu za prijateľnú cenu v porovnaní s prírodným materiálom. Strecha pokrytá titánzinkovým plechom evokuje skalnaté štíty hôr a veľké množstvo zasklených plôch nastavuje zrkadlo sýtej zeleni stromov.

Wellness centrum tvorí úplne nová hmota. Architekt Bišťan hovorí: „Prístavbu wellnesu sme nechápali ako pokračovanie niečoho starého, naším cieľom bolo, aby súčasná stavba odrážala ducha doby, v ktorej vznikla.“ Nový objekt s pultovou strechou a obloženým trámovým stropom je zasadený do prudkého svahovitého terénu. Napriek bohatej funkčnej náplni takto získal priaznivú mierku aj vzhľadom na okolie.
–>–>

Zmysel pre mieru
Pôvodná časť hotela si ubytovaciu funkciu zachovala, ale izby prešli zásadnou zmenou komfortu. Sú priestranné, ale vďaka farebnosti v teplých hnedých tónoch útulné. Väčšina z nich má veľký balkón s dreveným zábradlím a prekrytím proti nepriaznivému počasiu. Štandardom je kvalitne vybavené kúpeľňa. Maximálna kapacita zariadenia je 60 hostí. Na troch podlažiach sú okrem klasických rodinných dvojlôžkových izieb s prísteľkou aj rôzne veľké apartmány. Najväčšiemu apartmánu by prospela väčšia intimita kúpeľne, keby posuvné dvere bez prahu nahradili klasické dvere s prechodovou lištou a na okne pribudla žalúzia. Všetci ubytovaní hostia majú z izieb výhľad na najfrekventovanejšiu zjazdovku vo Vrátnej s majestátnym skalnatým končiarom Rozsutca a celý hrebeň Malej Fatry v pozadí.

Tento malebný výjav je zároveň zámerne jediným obrazom, ktorý zútulňuje všetky spoločenské priestory hotela. Všade, kde to bolo možné, prepojili architekti interiér s exteriérom veľkorozmernými sklenenými plochami s trojitým zasklením. Dych berúci efekt dosiahli najmä v pýche hotela, v novom wellness centre. Neuveriteľný výhľad v každom ročnom období a za každého počasia si hostia môžu užiť priamo z bazéna s protiprúdom a masážnymi dýzami, z vírivky, ktorá je priamo v bazénovej hale, alebo z fitnesscentra na poschodí. V suteréne je saunový svet s Kneipovým kúpeľom, ochladzovacím bazénikom, ľadopádom a tepidáriom. Oddychová miestnosť s vtipnými hojdacími relaxačnými ležadlami a svietidlami v tvare kvapiek má cez terasu priame prepojenie s s vonkajším prostredím.

Interiér celého trojhviezdičkového zariadenia je dielom tvorivej trojice architekta Bišťana, architektky Beriacovej a pani Trnovskej, spolumajiteľky hotela. Zo všetkých priestorov je vyslovene cítiť zmysel pre dokonalé pohodlie a zároveň istá vycibrená umiernenosť, tak vo farebnosti ako, aj vo výbere nábytku a textílií.

Pôdorys 2. NP

Hotel Rozsutec Miesto:  Vrátna dolina, Terchová Investor:  Vrátna dolina, s.r.o. Autor:  Ing. arch. Martin Bišťan, Ing. Juraj Záhorec, spolupráca: Ing. arch. Stano Šutvaj Investičné náklady: 3,8 mil. Euro Začiatok rekonštrukcie a dostavby:  2008 Ukončenie rekonštrukcie a dostavby:  2010 Zastavaná plocha objektu: 1054 m2 Generálny dodávateľ:  SkyBau, s.r.o. Bazénové technológie:  BAZÉNSERVIS, s.r.o. Wellness technológie:  FI-SA, SaunaBAU, s.r.o. Zdravotechnika, voda, kanalizácia a kúrenie:  Matic, s.r.o. Vzduchotechnika: Skanska, a.s. Elektroinštalácie silnoprúd:  Raster, s.r.o. Štruktúrovaná kabeláž:  NetMont, s.r.o. Kotolňa: G-Term Slovensko, s.r.o. Výplne otvorov drevené: VDD Orava Výplne otvorov hliníkové: ALU – METAL s.r.o.

Dohoda je cesta
Realizácia celej rekonštrukcie prebiehala plynulo počas troch rokov vo vzácnej a konštruktívnej zhode medzi všetkými zúčastnenými stranami. Snaha vybudovať zariadenie s vysokým štandardom, vybavené modernými technológiami vykurovania a ohrevu vody pomocou dvoch druhov tepelných čerpadiel (zem – voda, vzduch – voda), ktoré sa navzájom dopĺňajú, s efektívnou spotrebou elektrickej energie a s kvalitným monitorovacím systémom celej prevádzky nevyšla nazmar. Vrátna dolina je bohatšia o hotel, ktorý spĺňa vysoké estetické kritériá nielen v interiérovom vybavení a ponuke služieb, ale aj v jeho celkovom architektonickom stvárnení a technickom vyhotovení. Určite by ešte prospelo k dobru veci, ak by sa majiteľom hotela Rozsutec a ostatných rekreačných objektov podarilo dosiahnuť dohodu so správcom miestnej komunikácie o jej oprave. Cesta je prístupom k viacerým zariadeniam v stráni nad Starým dvorom, treba veriť, že hostia by mohli získať dobrý prvý dojem už skôr ako pri vjazde na súkromné parkovisko.

Mária Nováková
Foto: Dano Veselský,
Projektová dokumentácia: ab-ateliér,
detail: Skybau

Typový detail bazénového žľabu

Odborným okom Z hľadiska technického a technologického zariadenia objektu mal investor smelý cieľ – čo najviac využiť lokálne zdroje. Ako zdroj vody slúži vŕtaná studňa s kontrolovanou kvalitou vody. Výdatnosť je postačujúca aj vďaka riešeniu akumulácie vody v celoantikorovej nádrži s celkovým objemom 6 750 l. Týmto spôsobom je pokrytá špičková potreba vody na všetkých spotrebných miestach pitnej vody v objekte. Požadovaný tlak vo vnútornom vodovode zabezpečuje dotláčacia stanica so 100 % zálohou čerpadla. Výtokové armatúry v hygienických priestoroch (kúpeľne izieb a sprchy vo wellness) sa určite dali použiť aj honosnejšie, tu zrejme rozhodoval pomer ceny a kvality. Pri odkanalizovaní objektu nebolo veľa možností. Investor si mohol vybrať medzi uskladňovaním a odvozom splaškových vôd, t. j. vodotesnou žumpou alebo čistiarňou odpadových vôd s následným odtokom prečistených vôd do recipientu. Vybral si investične náročnejšiu variantu, ale z hľadiska dlhodobej prevádzky efektívnejšiu. Pri vykurovaní sa na prvý pohľad – v oblasti, akou je Vrátna dolina a pri absencii rozvodu zemného plynu – dá ako zdroj tepla očakávať biomasa, konkrétnejšie dendromasa. Nie je to tak. Na výrobu tepla a teplej vody je použitá technológia s „nulovými“ emisiami, čo priaznivo vplýva na životné prostredie. Ide o kombináciu tepelného čerpadla vzduch/voda a čerpadla zem/voda, ktoré je napojené na 13 vrtov s priemernou hĺbkou 125 m. Využívanie čerpadiel riadi MaR-ka tak, že keď teplota vzduchu vystúpi nad 8 °C, využíva sa čerpadlo vzduch/voda, čím sa regeneruje podložie. Ako špičkové (záložné) zdroje na výrobu tepla sú inštalované dva elektrokotly s celkovým výkonom 46 kW. Vykurovací systém objektu je riešený kombináciou nízkoteplotného podlahového a konvekčného vykurovania. Umiestnenie niektorých vykurovacích telies je v izbách s francúzskym oknom síce pekne kamuflované, ale v zimnej prevádzke pre bariéry v podobe zatemňovacieho závesu výrazne neefektívne. Nemenej zaujímavou časťou je vetranie a klimatizácia. Kameňom úrazu viacerých bazénových hál, respektíve wellness býva malý dôraz na túto oblasť. V tomto prípade autori nenechali nič na náhodu. Bazénová hala je takmer ideálne vetraná a odvlhčovaná centrálnou rekuperačnou jednotkou s komplexnou výbavou. Drobnou chybou je priestor skladu s pevným uzáverom bez možnosti prirodzeného vetrania, do ktorého rozvody vzduchotechniky nevedú. Stavebno-realizačný pohľad je celkovo príjemný, no všimli sme si aj nedostatky a chyby. Takými sú napríklad nie optimálne riešenia ostení strešných okien alebo smerovo nesprávne uloženie podlahových lamiel v reštaurácii. Rovnako lamely pri biliardovom stole v spoločenskej miestnosti prezradili svoje limity súvisiace s úrovňou montáže a zrejme aj nekvalitným podkladom. Styk sádrokartónového obkladu a stien odporúčame prekryť lištou, ktorá by zakryla trhlinky. Inštalovanie nopovej fólie pri exteriérovom sokli je nesprávne. Nopky smerujú od steny, a fólia tak stráca svoj význam. Naopak, obkladový umelý kameň v exteriéri je prvotriedny a je na nerozoznanie od pravého. Architektonický výraz diela je vyvážený. Zámer nekopírovať alpský či ľudový štýl treba iba oceniť. Fundamentálnym aspektom premeny chaty na hotel zostáva prístupová cesta, ktorá je v dezolátnom stave. Odstránenie tohto infraštrukturálneho (klasicky slovenského) nešváru by bolo pre objekt hotela nemalým prínosom. Ing. Pavol Franko Spolupráca: Ing. Jozef Ilčík www.kvalitnebyvanie.sk

Článok bol uverejnený v časopise ASB.