Partner sekcie:
  • ABB

Rímsko-katolícky kostol v Partizánskom

Rímsko-katolícky kostol v Partizánskom

K tzv. zlínskej architektúre nepatria len výrobné budovy a rodinné domy. Jej súčasťou sú hotely, školy, obchodné domy a aj viaceré sakrálne stavby. Patrí sem napríklad evanjelický kostol v Zlíne (1937), Kostol sv. kríža v Bratislave-Petržalke (1931), aj známy (ale nerealizovaný) súťažný projekt kostola a pamätníka Tomáša Baťu v Baťove (1940). Autorom všetkých týchto projektov bol architekt Vladimír Karfík. K najznámejším Karfíkovým sakrálnym stavbám však patrí rímsko-katolícky kostol v Baťovom továrenskom meste na Slovensku – Baťovanoch, dnešnom Partizánskom.

Karfík ho projektoval v roku 1942 a v jeho návrhu vychádzal z princípu projektu, ktorý navrhol v roku 1937 pre Otrokovice, ktorý sa však nerealizoval. Kostol umiestnil do veľkého mestského parku ako dominantu spoločenského priestoru námestia.

Komunistickému režimu táto dominanta nevyhovovala, preto dal postaviť výškový obytný dom, ktorý dnes kostol pri pohľade z priestoru námestia zakrýva. Architektúre kostola to však nijako neublížilo. Kostol má všetky znaky zlínskej architektúry. Karfíkovi, ktorý robil kostol už ako svoju diplomovú prácu v roku 1924 v Prahe, bola táto problematika blízka. Kostol v Partizánskom však chápal ako dominantu, preto vytvoril výraznú vežu zvonice pred vstupom (nerealizované, žiaľ, ostali navrhnuté hodiny) tak, aby ovládol priestor námestia. Stredná loď má šírku 9 m, bočné lode sú široké iba 3 m. Stĺpy skeletu sú, samozrejme, okrúhle. Obložené sú remienkovým obkladom a majú pozoruhodný dizajnérsky detail – osvetlenie neónom vo forme vysokého štíhleho kríža.


V interiéri tiež upúta betónový „kazetový“ strop a výtvarné diela, ktorých autorom je Tibor Bártfay. Oltár s dvanástimi apoštolmi, hlavná socha Krista či krížová cesta sú v bielej farbe a sú svedectvom talentu a pracovitosti vtedy ešte mladého majstra, ktorý sa v tom čase vrátil zo študijného pobytu v Ríme. Stavba kostola bola cez vojnu prerušená a dokončená až v roku 1947. Stala sa príkladom racionalistickej architektúry, v ktorej sa uplatnili základné postuláty baťovskej architektúry – unifikácia a štandardizácia prvkov, vysoká hospodárnosť a dobrá prevádzka. Pri návštevách zahraničných architektov, zaujímajúcich sa o fenomén zlínskej architektúry a urbanizmus, je práve z veže kostola najlepší výhľad na Partizánske – záhradné továrenské mesto firmy Baťa.

Južný a východný pohľadPôdorys

Vladimír KarfíkVladimír Karfík (1901-1996)
Nazval som ho architektom dvadsiateho storočia, ktoré prežil takmer celé. Patrí k najznámejším a najvýraznejším osobnostiam česko-slovenskej architektúry.

Narodil sa na Idriji (Juhoslávia), vyštudoval v Prahe a pôsobil na viacerých miestach vo svete. Ako mladý architekt pracoval u Le Corbusiera v Paríži, potom v Chicagu a neskôr v ateliéri najslávnejšieho amerického architekta F. L. Wrighta. Od roku 1930 až do znárodnenia sa stal vedúcim architektom Baťovej zlínskej stavebnej kancelárie. V roku 1947 sa stal profesorom novozaloženej Fakulty architektúry v Bratislave. V roku 1971 musel zo školy odísť, pracoval na URBIONE a v období 1978 – 1982 prednášal na University of Malta v La Vallete. V roku 1984 sa stal čestným členom Amerického inštitútu urbanistov. V zlínskej kancelárii navrhol množstvo pozoruhodných Baťových stavieb – domy služieb, obchodné domy, spoločenské domy, školy, internáty, mnohé typy známych baťovských rodinných domov, kostoly, ale najmä slávnu sedemnásťposchodovú administratívnu budovu s výťahom – kanceláriou pre šéfa firmy. Podieľal sa na výstavbe viacerých Baťových továrenských miest vrátane Svitu a Partizánskeho na Slovensku. Po roku 1950 projektoval najmä na Slovensku, napríklad Chemickú fakultu v Bratislave, Vysokú školu ekonomickú a Farmaceutickú fakultu UK, obytné domy, Dynamit – Nobel, kolónie Biely kríž a Vistra, prvý panelový dom v Bratislave (1953), Výskumný ústav automatizácie a mechanizácie v Novom Meste nad Váhom. Projektoval aj na Malte a v Brne.

Text: prof. Štefan Šlachta
Foto: Rajmund Müller