Záhradné vily

Projekt Záhradné vily nedávno doplnila druhá etapa výstavby, ktorou je vila č. 3 s 26 bytmi. V parkovom prostredí neďaleko masívu Devínska Kobyla sa tak vytvoril kompaktný architektonický celok, ktorý vychádza z premysleného urbanistického konceptu na svahovitom pozemku.

Opäť sa potvrdilo to známe a overené – na dosiahnutie pôsobivého výrazu netreba veľa. Netreba však podceniť ani ten najmenší detail a harmonicky zapojiť do výsledku všetky dostupné architektonické prostriedky. Tri samostatne stojace obytné viladomy (prvé dva tvoria 1. etapu so 49 bytmi) lichobežníkového tvaru vychádzajú zo záhradného prostredia.

Mierne zošikmené hmoty viladomov sú pavilónovo rozmiestnené v miernom svahu klesajúcom k Záhorskej nížine, kolmo na obslužnú komunikáciu a otvárajú priehľady do okolitej krajiny lesov a záhrad. Súhra prírody a jednoduchej architektúry prináša to, čo je aj proklamované – príjemné bývanie.

Verejné priestory

Svahovitý pozemok umožnil umiestnenie podzemnej garáže vzájomne prepájajúcej domy. Na ich streche medzi šachovnicovo umiestnenými objektmi sa nachádzajú 3 verejné priestory so zazelenanými strechami. „Našli sme tu miesto na detské ihrisko pre menšie deti, spoločný nástupný priestor a menšie multifunkčné ihrisko s betónovými lavičkami pre väčšie deti, mládež a dospelých,“ približuje koncept Ing. arch. Marek Lohinský.

Neprehliadnite: Projekt Klingerka

„Vo verejných priestoroch sme použili množstvo rozličných druhov zelene od nižšej až po zachránené rozrastené stromy. Snažili sme nadviazať na ducha miesta bývalých záhrad, z ktorého vychádza aj názov projektu Záhradné vily.“

Koncept šachovnice

Architektúra záhradných víl spočíva v jednoduchej členenej forme nepravidelného lichobežníkového tvaru. S betónovým parterom, šachovnicovou fasádou typických podlaží, končiacich penthousovými bytmi na streche s drevenou rastrovanou fasádou. Betónová fasádna stierka oddeľuje byty na prízemí s predzáhradkami od dominantnej šachovnicovej fasády s typickými podlažiami.

„Koncept šachovnice nie je samoúčelný,“ pokračuje architekt Lohinský. „Využili sme ho, pretože nám umožnil väčšie vyloženia obnažených betónových balkónov bez negatívneho ovplyvnenia svetlotechniky bytov na nižších podlažiach. Najväčšie vyloženia balkónov majú od 2 do 2,5 m. Na šachovnicovej fasáde typických podlaží sú komponované 4 šírky okien – 1,45 m, 1,75 m, 1,85 m a 2,4 m. Na vytvorenie svetlých interiérov sme znížili parapety všetkých okien na minimum a tiež sme použili francúzske okná s nulovým parapetom. Po dodržaní predpísaných vertikálnych a horizontálnych požiarnych pásov sme okná na šachovnicovej fasáde opticky zvýšili priznaným nadokenným puzdrom na žalúzie vo farbe rámu okien.“

Z francúzskych okien sú prístupné priznané betónové balkóny, ktoré sú vytvorené pomocou skladačky. Spodná doska je odlievaná na stavbe a betónové prefa bloky sú k nej primontované. Čelá balkónov ponechali tvorcovia sklenené, aby zachovali prirodzený atraktívny výhľad z francúzskych okien do átrií medzi budovami a tiež okolitej krajiny s peknými výhľadmi.

Penthousy aj byty s predzáhradkami

V projekte sa nachádzajú menšie dvoj- a trojizbové byty, ale aj väčšie štvorizbové, ba až veľkometrážne penthousy na streche. Penthousové byty s veľkými strešnými terasami sú oddelené od typického podlažia s použitím vertikálne rastrovaného dreveného fasádneho obkladu s termoborovíc. Vytvárajú tak samostatne stojace objekty na streche bytového domu.

Z čelnej strany penthousových bytov vychádzajú zasklené výklady, čím autori prepojili obytné priestory s exteriérom. Konštrukčne sú objekty riešené zo stenového železobetónového nosného systému s montovanými balkónmi. Každý obytný dom má vlastný vstup z verejného priestoru, pričom všetky domy sú vzájomne prepojené podzemnou garážou.

Dispozične sú byty s predzáhradkami riešené inak ako byty na typickom podlaží. Väčšina bytov v záhradných vilách je striktne rozdelená na dennú a nočnú časť. Zádverie bytov priamo nadväzuje na ich dennú časť, ktorá plynulo prechádza do nočnej časti s hygienickým zázemím a jednotlivými izbami.

Článok  bol uverejnený v časopise ASB 3/2019.