Architektúra pod snehom

31. januára 2007

Partneri sekcie:

„Jeho Výsosť kráľ Harald slávnostne otvoril Svalbard Science Centre,“ hlásali titulky nórskych novín na konci apríla 2006. Veľký komplex vedeckého centra leží ďaleko za polárnym kruhom, ale jeho architektúra je nám bližšie, ako by sme si mysleli. Napriek tomu, že sme republika, a napriek tomu, že nemáme ľadovce.

Autori z architektonickej kancelárie Jarmund/Vigsnæs AS Architects MNAL nedopustili, aby ich poloha miesta Longyearbyen ve Svalbarde, ktoré leží na sedemdesiatom ôsmom stupni severnej šírky, akokoľvek obmedzovala, a stvorili kvalitnú, a najmä neobyčajnú architektúru. Tím vyhral takzvanú súťaž a ocitol sa tak pred úlohou, ako štyrikrát rozšíriť pôvodné univerzitné a výskumné centrum a pritom sa vyrovnať s extrémnymi podmienkami miestnej klímy.

Nuly, jednotky a vietor

Navrhli budovu s atypickým pôdorysom, ktorá stojí na necelých štyroch stovkách stĺpov. Tie umožňujú voľný priechod vetra a snehu pri roztápaní. Netradičný nepravidelný tvar budovy vychádza z počítačovej simulácie. Základnou úlohou bolo vyrovnať sa s nápormi snehu tak, aby neprekážal v miestach, kde boli navrhnuté okná a dvere. Pri návrhu zostal jediným nemenným prvkom pôdorys, respektíve oceľové stĺpy. Zvyšok architekti flexibilne prispôsobili požadovaným podmienkam alebo svojmu estetickému cíteniu. Výslednú škrupinu obalili plátmi medi, teda materiálom, ktorý znesie aj extrémne klimatické podmienky.


Veľké okna maximálne presvetľujú verejné priestory.

Architekti sa pohrali s všemožnými priechodmi a priezormi. Architekti Einar Jarmund, Håkon Vigsnæs a Alessandra Kosberg kládli pri návrhu veľký dôraz na verejné priestory centra – chodby, haly, átriá. Usilovali sa vytvoriť „vnútorný kampus“, miesto verejného života. Vedecké centrum sa nachádza v oblasti, kde je nielen polárny deň, ale aj polárna noc. Musela sa zohľadniť aj skutočnosť, že v zime sa užívatelia budovy budú pohybovať najmä vnútri; tepelnú a svetelnú pohodu bolo teda nutné vytvoriť pomocou vhodného interiérového dizajnu. Architekti zvolili obloženie zo svetlého borovicového dreva a prácu s naklonenými stenami, ktoré odrážajú architektúru exteriéru. Okoloidúcim sa tak ponúkajú rozličné priezory, netradičné priestory, priechody.


Šikmé steny môžu vyvolať pocit neistoty, ale taká je architektúra podľa vetru a snehu.	Interiér je obložený svetlou borovicou, aby aspoň opticky presvetľoval zimné mesiace.

Amundsen, Nobile a tí druhí

Vedecké centrum v Svalbarde bude hostiť niekoľko inštitúcií. Tými hlavnými sú univerzitné centrum, Nórsky polárny inštitút a Múzeum Svalbardu. Vďaka projektu sa bude môcť zvýšiť počet študentov z troch- na viac ako päťsto. Pozornosť zástupcov oblasti Svalbard sa pomaly presúva z ťažby uhlia na vedu a výskum. Už v tejto chvíli si miestni obyvatelia chránia sedemdesiat percent svojho územia v národných parkoch. Veda sa môže sťať ťahákom, ktorý táto severná oblasť len ťažko hľadá. Ľudia z vedeckého centra v Svalbarde už dnes avízujú, že sa o nich dopočujeme aj v inej súvislosti ako len s menami Roalda Amundsena a Umberta Nobila, ktorí práve tu začali svoju plavbu vzducholoďou cez severný pól.


Pôdorys prízemia	Pôdorys 1. poschodia

Pre nás je Svalbard Science Centre viac než

inšpirujúce. Dôrazom na vedu, ktorá sa nezaobíde bez politickej podpory, a odvahou, s ktorou investori umožnili zrealizovať kvalitnú súčasnú architektúru.

Názov stavby: Svalbard Science Centre (Vedecké centrum Svalbard)
Miesto: Longyearbyen, Svalbard (Spitzbergen), Nórsko
Investor: Statsbygg (Nórske riaditeľstvo verejných stavieb a majetku)
Architekt: Jarmund/Vigsnæs AS Architects MNAL
Einar Jarmund, Håkon Vigsnæs,
Alessandra Kosberg
Spolupráca: Anders Granli, Nevzat Vize, Sissil Morseth Gromholt, Thor Christian Pethon, Halina Noach, Harald Lode, Stian Schjelderup
Statika: AS Frederiksen
Elektro: Monstad AS
Mechanika: Erichsen & Horgen AS
Konzultant klíma: Byggforsk v. Thomas Thiis
Projekt: 2001 – 2003
Začiatok výstavby: 2003
Koniec výstavby: 2005
Zastavaná plocha: 8500 m²