Slovenský stavebnícky boom – pravda o legende

Je to paradox, ktorý sa dá vysvetliť pomerne jednoducho. V rokoch stagnácie (1998 – 2001) odišli zo Slovenska tisícky kvalifikovaných pracovníkov, ktoré sa rozšírili o ďalšie mohutné zástupy po vstupe Slovenska do Európskej únie. Podľa údajov Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska ide vraj o 46-tisíc pracovníkov, ktorí doma chýbajú. Dá sa im to však vytknúťω Veď išli za lepším. Situácia s nedostatkom pracovníkov sa dá ako-tak zvládať iba v investične silných oblastiach, teda v Bratislave, Trnave či Žiline, ktoré posťahovali majstrov z regiónov. „Stavebníctvu chýbajú stovky ľudí rôznych robotníckych profesií, napríklad murárov, železobetonárov či tesárov. Chýbajú aj stavbyvedúci a majstri,“ hovorí prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Ján Majerský.

Nedostatok stavbárov tak podľa neho zvyšuje domácim firmám náklady, pretože majstri si pýtajú za svoju prácu viac peňazí. „Cena stavebných prác rastie a bude rásť,“ dodal Majerský, podľa ktorého chýba približne 5-tisíc stavbárov-robotníkov. „Je to veľa, lebo chýbajúce profesie zahŕňajú celý stavebný sektor od výroby a realizácie stavieb po projektové organizácie,“ doplnil v súvislosti s tým, že stavebné podniky vlani oficiálne zamestnávali priemerne 156-tisíc pracovníkov, pričom ich počet sa medziročne zvýšil o 9,3 percenta a priamo stavebné práce vykonávalo 132-tisíc robotníkov. Z toho teda vyplýva, že chýbajúci počet stavbárov predstavuje zhruba štyri percentá stavebných robotníkov. „Ročne potrebujeme okolo tisíc ľudí. Viac ani nedokážeme absorbovať, je to jeden veľký podnik. A to hovorím o strednom manažmente. Dnes sa prejavuje už aj nedostatok stredného manažmentu, nielen robotníkov.“

Príčiny sa hľadajú rôzne. Od chýbajúcej koncepcie učňovského školstva so zastaranými prístrojmi na výučbe až po zdĺhavé a neefektívne stavebné konanie. Nový stavebný zákon by mal v prípravnej fáze zjednodušiť stavebné konanie, ale kedy sa má dostať na rozpravu parlamentu, nevedia ani na samotnom Ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja SR. Hovorca ministerstva Miroslav Bátovský odpovedal len „počítame s jeho účinnosťou od 1. januára 2009“.

Riešenia sa ponúkajú rôzne, ale zatiaľ platí konštatovanie predsedníčky predstavenstva a generálnej riaditeľky spoločnosti Sibamac, a. s., Emílie Juskovej, ktorá v rozhovore pre časopis Stavebné mate­riály (5/2007) povedala: „Aj nás trápi táto situácia, ktorú nedostriehli kompetentní v sledovaní demografického vývoja, a to nielen v stavebníctve. Podcenilo sa učňovské školstvo a prekvapuje ma, že dnes sa za to necíti byť nikto zodpovedný. Problém vidím aj v záujmovej oblasti ľudí, ktorí si volia ľahšiu sféru.“

Nieto materiálu

Na poplach sa bije aj u výrobcov materiálov. Zatiaľ je z čoho stavať, ale na stavebný materiál sa čaká aj niekoľko mesiacov. Tam, kde sa objednávky vybavovali maximálne do dvoch týždňov – a to na hociktorom mieste Slovenska –, dnes to trvá niekoľkonásobne viac a často sa čaká aj na základe poradovníka. Sklady sú prevažne prázdne, čo v rozhovoroch pre ASB potvrdili aj konatelia takých významných výrobcov, akým je Wienerberger a Isover. Výrobné kapacity nestíhajú, nedostatok sa zatiaľ vykrýva dovozom z blízkeho zahraničia. To je však ďalší problém. Aj tam sa stavia – a vo veľkom. Podľa európskeho štatistického úradu Eurostat zaznamenala stavebná produkcia v Slovinsku medziročný nárast 48,7 %, v Rumunsku 27,6 % a v Poľsku sa posilnila o 16 %. A to je tempo, ktorému nestačí ani naštartované Slovensko.

Ba ani Holcim ako najväčší výrobca cementu a betónu na Slovensku nestíha pokryť zvýšený dopyt, ani keď ide na sto percent svojho výkonu. Podľa časopisu Trend (26. 7. 2007) začal Holcim od marca tohto roka odmietať všetky požiadavky zo zahraničia. A v máji dostali od neho slovenskí odberatelia list s upozornením, že nestíha pokrývať zvýšený dopyt po cemente. Hovorkyňa Holcimu Andrea Krajniaková vyhlásila, že Holcim bude reagovať aj reguláciou cien, no zároveň konštatovala, že asi ani tak nebude cementu na našom trhu dosť. A to je príznačný vývoj, ktorý zastihol súčasné slovenské stavebníctvo. Zvýšenie cien dostatok materiálu neprinieslo a zrejme ani neprinesie.

Nepriaznivý stav však ovplyvňuje aj firmy, ktoré zatiaľ síce nemajú problém s kapacitami a so včasným zásobovaním svojich zákazníkov materiálmi, no v niektorých aktivitách sú odkázané na dodávky od iných firiem. „Napríklad v oblasti zatepľovacích systémov sa nás dotýka nedostatok minerálnej vlny, a preto nemôžeme dodržať termíny pôvodne stanovené zákazníkom,“ hovorí pre ASB Tomáš Sepp, obchodný riaditeľ spoločnosti Baumit. „Zatiaľ sme nezvyšovali ceny našich výrobkov, len sme premietli zvýšenie cien výrobcov minerálnej vlny do našich systémov.“

„V posledných mesiacoch roku 2006 a v prvej polovici roku 2007 dopyt po tepelných izoláciách v Európe prevyšoval výrobné kapacity v regióne,“ reaguje na túto situáciu vo svojom vyjadrení pre ASB (6/2007) Karol Jakabovič, riaditeľ Saint-Gobain Construction Products, s. r. o. „Súviselo to s neočakávane vysokým rastom stavebnej produkcie v Nemecku, Poľsku, Rakúsku, ale napríklad aj v Čechách a na Slovensku a s ešte vyšším rastom spotreby tepelnoizolačných materiálov. Táto situácia mala, samozrejme, negatívny vplyv na dodacie lehoty, ktoré sa predĺžili z pôvodných troch až desať dní až na takmer dva mesiace. Keďže Isover sa na Slovensku nevyrába, materiál dovážame z výrobných závodov v Poľsku, Rakúsku, Čechách a Nemecku. Napätú situáciu na našom trhu spôsobenú nedostatkom minerálnej vlny sme riešili zaručením takzvaných garantovaných množstiev našim zákazníkom, ktoré boli stanovené na základe odberov v minulom roku. V snahe zabezpečiť pre slovenský trh maximálne možné množstvo minerálnej vlny sme boli nútení priblížiť sa cenám v okolitých krajinách.

V súčasnosti, najmä z dôvodu mimosezónnosti, je opäť dostatok väčšiny druhov minerálnovláknitých výrobkov na trhu (možno s výnimkou produktov na kontaktné fasády a ploché strechy), a preto sa dodacie termíny približujú k tým, na ktoré boli naši zákazníci zvyknutí pred jeseňou 2006. Očakávame, že na jeseň sa minuloročná situácia na trhu minerálnovláknitých tepelnoizolačných materiálov môže zopakovať, ale nebude až taká kritická ako koncom roku 2006.“

Ako ďalejω

Všetko nasvedčuje tomu, že spomenuté problémy sú neuralgickými bodmi súčasného slovenského stavebníctva a, prirodzene, bezprostredne sa dotýkajú aj realizátorov stavieb, ktorí sú ústrednou témou tejto analýzy. Priznávajú to všetci – tí, ktorým sa darí, aj tí, ktorí chcú, aby sa im darilo. Riešenia nie sú pritom jednoduché, pretože stav sa zrejme zlepšovať nebude.

Situácia s dostupnosťou stavebných materiálov sa môže do konca roka v prípade určitých komodít ešte viac vyhrotiť. Spolu s tým sa ozývajú varovné hlasy výrobcov, aby sa najmä drobní stavebníci nenechali núdzou dohnať k unáhleným nákupom. Izolačné materiály z Poľska či cement z Ukrajiny sa podľa nich neoplatí – „kupujú si budúce problémy“.

No a čo sa týka pracovných síl – ktovieω Učňovské školstvo sa do troch rokov, čo je horizont triezveho odhadu pokračujúceho stavebného boomu, nepodarí nastaviť na potrebnú produktivitu. Reálnejší je asi pohyb pracovnej sily v rámci EÚ či dovoz z východu, čo však bude po avizovanom posune Schengenskej hranice na našu hranicu s Ukrajinou problematickejšie.
Nuž, vyzerá to tak, že sme zaspali vývoj a ľudí hladných po nových obydliach bude možné zasýtiť iba s enormnými výkonmi a invenčnými riešeniami.

Ľudo Petránsky
Foto: Dano Veselský, Robert Hošták