Anketa: Ako by mal vyzerať nový územný plán Bratislavy? 

Územný plán ilustračná foto
Zdroj: Shutterstock

Štyrom odborníkom z oblasti architektúry, stavebníctva a urbanizmu sme položili otázku, ako by mal vyzerať nový dokument, ktorý definuje budúcnosť hlavného mesta.

Flexibilný, digitálny, metropolitný, čitateľný. Práve tieto atribúty sa najčastejšie spomínajú v súvislosti s tým, aký by mohol byť územný plán, ktorý nahradí v súčasnosti už zastaralú verziu z roku 2007. V ankete sme oslovili developera, architekta, urbanistu a poradca primátora, aby nám v skratke načrtli svoju víziu ideálnej podoby tohto dokumentu.

Ing. arch. Juraj Šujan, poradca primátora hl. mesta pre rozvoj mesta a územné plánovanie:

Juraj Šujan
Juraj Šujan | Zdroj: Marek Velcek

Nový územný plán by mal byť predovšetkým účinným nástrojom na ochranu prírodných, urbanistických, architektonických a pamiatkových hodnôt v území a na jeho primeraný rozvoj. Mal by mesto rozvíjať polycentricky, s dôrazom na charakter a identitu jeho konkrétnych lokalít.

Mal by podnecovať budovanie rozumne rastúceho mesta na koncepčných princípoch kompaktného, funkčne zmiešaného mesta s kvalitnými verejnými priestormi, fungujúcou dopravou a dostatkom zelene, pripraveného na zmeny klímy. Mal by byť viac „ponukový“, ako reštriktívny, viac o zásadách a princípoch než o prísnej regulácii, pričom tú by som videl viac v priestorovom usporiadaní.

Myslím ním nielen indexy intenzity využitia územia či reguláciu výšky zástavby, ale najmä štruktúru zástavby, usporiadanie verejného priestoru a hierarchiu uličných priestranstiev s definovaním ich priečnych profilov a priestorových nárokov pre chodcov, cyklistov, stromové aleje, ako aj verejné pobytové plochy a vybavenostný parter priľahlých budov.

Funkčná regulácia je veľkou témou aj v aktuálnej aplikačnej praxi. Častokrát je neprávom vnímaná ako pozostatok minulého režimu centrálneho plánovania a štátneho vlastníka pozemkov, investora i staviteľa investičnej výstavby. Ak však chceme budovať kompaktné mesto so zmiešaným funkčným využitím, komfortné pre jeho obyvateľov a nevyvolávajúce zbytočné dopravné nároky, je potrebné základný funkčný mix regulovať.

Viem si však predstaviť redukciu dnes veľmi košatého repertoáru typov funkčných plôch aj limitovanie ich využitia. Predbežne sa nazdávam, že podstatný podiel územia vnútorného mesta by malo tvoriť zmiešané obytné územie bez prísneho určenia podielu funkcií, z ktorého by boli vyčlenené, a tak aj chránené jestvujúce a výhľadové areály zariadení školstva, vedy, zdravotníctva a sociálnej starostlivosti, ako aj intaktné plochy zelene.

Okrem rozvojových a stabilizovaných plôch by mal nový územný plán vyčleniť aj transformačné plochy, najmä dnešných brownfieldov, s reguláciou umožňujúcou ich prestavbu v intenciách urbánneho kontextu danej lokality.

V neposlednom rade by to mal byť metropolitný plán. Nielen názvom, ale aj záberom – mal by byť územným plánom obce na území hlavného mesta a koordinačným nástrojom rozvoja metropolitného regiónu, aby dokázal regulovať priestorovú expanziu mesta. Cieľom by mala byť mestská štruktúra odolná nielen voči klimatickým zmenám, ale aj ekonomicky a sociálne.

Ing. Matúš Bizoň, PhD., územný plánovač v ateliéri AUREX a podpredseda Inštitútu priestorového plánovania:

Matúš Bizoň
Matúš Bizoň | Zdroj: Archív respondenta

 Územný plán musí byť hlavne aktuálny. V čase aj v priestore. Dnes platný plán je zastaraný, no myslieť si, že nový plán situáciu na dlhé roky vyrieši, je romantické. Navyše na meste panuje názor, že zmeny územného plánu trvajú roky.

To vytvára nielen dojem letargie, ale aj pocit akejsi územnoplánovacej bezmocnosti. Skôr ako mesto pripraví nový plán, potrebuje udržiavať v kondícii ten starý. A popritom môžeme v pokoji viesť úvahy, ako by mal vyzerať ten nový.

V prvom rade by mal jasne rozlúsknuť dvojstupňové povoľovanie stavieb. Existujú pritom dve podoby, ako stanoviť, čo bude v kompetencii mestských častí a čo magistrátu.

Po prvé. Územný plán Bratislavy bude mať vyššiu mieru abstrakcie. Výkresy spracuje v mierke 1 : 25 000. Sústredí sa pritom na celomestské súvislosti. Zareguluje systém rozvoja dopravnej obsluhy, stanoví koncepciu výškového zónovania a určí štyri či päť základných funkcií. Rozvojových i ochranných.

Okrem toho môže územno-technicky reagovať aj na zmenu klímy, nájomné bývanie, resp. mal by sformulovať zásady rozvoja pre všetky vecné i normatívne aspekty územného plánovania. Záväzné stanoviská k investičnej činnosti by v tomto prípade dostali do agendy výhradne mestské časti. Či už podľa územných plánov zóny, ktoré majú podľa Štatútu hlavného mesta aj tak v kompetencii, alebo podľa územného plánu celej MČ v mierke 1 : 5 000.

Po druhé. Podrobnosť Územného plánu Bratislavy bude plne zodpovedať potrebám rozhodovania o umiestňovaní stavieb. Ak dokáže nový plán stanoviť adekvátnu funkčno-priestorovú reguláciu, územné plány zóny stratia svoj aj tak vágny zmysel. Takéto dvojstupňové riadenie výstavby sa totiž v praxi ukázalo ako kontraproduktívne.

Treba však rozlišovať urbanisticko-filozofickú diskusiu o spracovaní nového plánu od tej technokratickej. V oboch prípadoch bude totiž rozhodujúci hlavne legislatívny rámec, do ktorého sa bude musieť nový plán zmestiť.

Starý stavebný zákon vs. pripravovaný nový zákon o územnom plánovaní. Skrátka, podľa akej metodiky pôjde. Nemenej dôležité bude ustriehnuť úsilie úradníckeho aparátu integrovať do plánu všetky možné i nemožné aspekty. Kľúčová bude záväzná časť. Exaktnosť regulatívov, zreteľné definície urbanistických intervencií a ich jednoznačná implementácia.

Ing. arch. Kornel Kobák, architekt a urbanista, 1. podpredseda Slovenskej komory architektov:

Kornel Kobák
Kornel Kobák | Zdroj: Archív respondenta

Problémy územného plánu nie sú prejavom zlyhania plánovačov. Samoúčelná mimobežnosť územného plánu a jeho postupná odtrhnutosť od potrieb mesta sú dôsledkom principiálnych, metodologických „vykoľajení“. Na ich riešenie by sme sa mali odpútať od zaužívanej metodiky a cieľov územného plánovania.

Pomohlo by pozrieť sa na plánovanie v širších súvislostiach, ako na formu prediktívneho modelovania mohutného, adaptívneho systému, tvoreného interakciou rozmanitých sociálnych ekosystémov a biofyzikálneho prostredia, so zámerom pokorného a uvážlivého usmerňovania vývoja tohto systému.

Vtedy sa zviditeľnia niektoré slabiny nášho územného plánovania ako dlhodobých, záväzných pravidiel „dobrého správania sa“ celých obcí, miest a regiónov, historicky založených na zásadách jednotného národohospodárskeho plánovania. Aktivity človeka a ľudských spoločenstiev predstavujú najväčšiu výzvu pri tvorbe modelov.

My ľudia v našich (rozumných) prejavoch oscilujeme v intervale medzi tzv. nulovou inteligenciou a plnou, adaptívnou racionalitou. Modely obsahujúce ľudský faktor preto cielene využívajú špecifické modelovacie techniky, ktoré spĺňajú požiadavky na „živú“ dynamiku a flexibilitu s otvoreným koncom. Okrem pružnosti však tieto prediktívne modely vyžadujú aj nasadenie sústavy rozumných a praktických obmedzení, odvodených z relevantných dát a znalosti skutočného správania sa objektu modelovania.

Nový plán Bratislavy by mal prekonať muzeálne princípy jednotného záväzného územného plánovania a pustiť sa cestou budovania dátového modelu mesta, ktorý dokáže vstrebávať dynamické premeny sídla a umožní kvalifikované plánovanie aj politické rozhodovanie.

Obava samospráv zo straty tzv. originálnych kompetencií v oblasti územného plánovania a kontroly nad usmerňovaním vývoja územia je v rámci takejto kľúčovej zmeny prístupu pochopiteľná. Pokračovanie v zotrvačnom režime záväzne naplánovaného mesta je však dnes už prakticky nerealizovateľné.

Väčšina európskych miest plánovacie nástroje v rozsahu a záväznosti našich súčasných územných plánov sídiel nepozná. Plánovanie sa sústreďuje na verejnoprospešné, sieťové javy, ktoré si vyžadujú koordináciu na úrovni celého sídla. Regulácia výstavby (urbanistické plánovanie) sa spravidla uskutočňuje na nižšej, modulárnej úrovni, a to formou spracovania plánov konkrétnych rozvojových lokalít v modeli mesta, často aj s včasnou participáciou verejnosti.

Po praktické inšpirácie na voľbu vhodných nástrojov netreba chodiť ďaleko. Praha či Ľubľana realizujú vypracovanie vhodných foriem plánov na desiatky čiastkových rozvojových lokalít mesta.

Radek Pšenička, riaditeľ biznis a urban developmentu YIT:

Radek Pšenička
Radek Pšenička | Zdroj: YIT Slovakia

Územný plán by mal byť v prvom rade jednoduchý, „user friendly“ pre všetkých. Ideálne by nemal byť opätovne podrobným plánom a súborom striktných regulatívov, príkazov a zákazov, ale len jednoduchým dokumentom. Súborom základných záväzných odporúčaní pre rozvoj sídelných štruktúr, akousi urbanistickou stratégiou rozvoja.

V nej by boli jasne zadefinované napríklad základné tepny rozvoja, systém celkovej mobility či systém a odporúčania rozvoja verejných priestorov a občianskej vybavenosti. Nemal by chýbať systém a odporúčania rozvoja zelene, lesov, vodných plôch, chránených území a podobne ani odporúčania pre výškovú zonáciu, ochranné pásma či stavebné uzávery.

Uvítal by som systém preferencie rozvojových území s dôrazom na odstránenie „brownfieldov“ a „wastelandov“, na zintenzívnenie hustoty zástavby a na prirodzené osídlenie „polí a lúk“, ako aj na odstránenie ekologických záťaží a pod., ďalej ekonomický parameter fungovania sídelných štruktúr – ekonomika území, metropolitný plán Bratislavy – , a tiež jednoznačné prepojenie a súzvuk územného plánovania mesta Bratislavy a celého Bratislavského kraja, koordináciu v doprave, v suburbanizácii a podobne.

Nový plán by mal byť transparentný – dodržiavanie rovnakých jednoduchých pravidiel je základom na vytvorenie prirodzeného rešpektu k jeho dodržiavaniu. Mal by tiež byť flexibilný a variabilný. Potreby obyvateľov, podnikateľov a investorov, ktoré sa budú v čase a priestore líšiť od pôvodnej predstavy, budú rýchlo reflektované na základe rýchlych zmien v horizonte niekoľkých mesiacov.

Keďže nedochádza k podrobnej zonácii s presným stanovením regulatívov a funkcií, výsledné funkčné využitie je na dohode medzi mestom a stavebníkom podľa akútnych potrieb v čase.

Elektronizácia a digitalizácia územnoplánovacích procesov umožnia priamu

a transparentnú elektronickú komunikáciu, zabezpečia presnosť jednotlivých parametrov a dát, možnosť okamžitého a následne aj automatického overovania jednotlivých zámerov a v konečnom dôsledku odstránia množstvo byrokracie a prácnosti pri posudzovaní zámerov. Využívanie Big Data umožní priamu spätnú väzbu pri ďalšom plánovaní a posudzovaní.

V neposlednom rade by mal byť nový územný plán udržateľný a reflektovať potreby doby týkajúce sa prebiehajúcich zmien klimatického cyklu, ako aj ekonomickej, sociálnej a demografickej infraštruktúry.

Veronika Rajničová