Spojenie histórie a modernej technológie. Divadlo v budove z 19. storočia získalo svoju pôvodnú krásu

Poľské divadlo prešlo radikálnou architektonickou zmenou a stalo sa jedným z najmodernejších v Európe. Projekt s medzinárodným ohlasom sa dnes radí medzi elitu, čo potvrdzuje aj jeho nominácia na prestížnu cenu EU Mies van der Rohe Award 2026.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Divadlo Stefana Żeromského v poľskom meste Kielce patrí k najstarším kultúrnym scénam v Poľsku. Prvé predstavenie uviedlo v roku 1879 a dodnes ho sprevádza nenápadná romantická legenda. Podľa nej dal budovu postaviť bohatý priemyselník Ludwik Stumpf na znak svojej náklonnosti k tajomnej herečke z Varšavy.

Za projektom stojí Franciszek Ksawery Kowalski, študent renomovaného Henricha Marconiho, majstra poľskej architektúry 19. storočia. Historická divadelná budova sa nachádza priamo v centre mesta. Má eklektickú fasádu zdobenú sochami štyroch múz. Podľa vtedajších novín Gazeta Kielecka bolo otvorenie významnou kultúrnou udalosťou s účasťou zhruba 800 ľudí.

Svetlo premeny

Po desaťročiach postupného chátrania bola v roku 2017 vyhlásená architektonická súťaž zameraná na komplexnú obnovu divadla. Víťazný návrh ateliéru WXCA chcel zlúčiť rešpekt k historickému dedičstvu s potrebami súčasnej dynamickej kultúrnej inštitúcie.

Obnova zahŕňala reštaurovanie interiéru divadla, pri ktorom sa renovovali pôvodné stavebné prvky a nahrádzali sa chýbajúce detaily. Starostlivo bola zrekonštruovaná aj fasáda z 19. storočia a po viac než šesťdesiatich rokoch sa na ňu vrátili štyri sochy. Reprezentačná vstupná hala a schodisko opäť získali svoju niekdajšiu veľkoleposť.

Vrcholom tohto zážitku je samotný vstup na hlavné javisko. Rekonštrukciou oživili majestátne karyatídy rámujúce jeho okno. Medzi nájdenými dekoráciami bolo pätnásť medailónov s portrétmi spisovateľov, ktoré pôvodne zdobili dolný balkón. Galériu obnovili a z iniciatívy projektantov ešte rozšírili: sochár Piotr Maślanka vytvoril nové basreliéfy na hornom balkóne, ktoré zobrazujú súčasné literárne postavy.

Ostrov moderny vstupuje do priestoru v podobe ručne tepaného pozláteného stropného prvku z mosadze, ktorý má okrem dekoratívnej aj akustickú funkciu. Farebná škála – od zlata cez pastelovú ružovú po svetlé a tmavé odtiene zelenej – vychádza z pôvodnej fin-de-siècle atmosféry divadla.

Javisko novej éry

Oprava sa však nezastavila pri detailoch. Hlavná scéna dnes disponuje špičkovými technológiami: šesťmetrovým otočným javiskom, mobilným hľadiskom a šiestimi dvojpodlažnými prepadliskami. Tento systém umožňuje rýchle zmeny scén, otáčanie o 360 stupňov a inscenácie hrané v troch smeroch, čo robí z divadla jedno z najvyspelejších technických priestorov v Európe.

Hlavnou prioritou návrhu bola úprava priestorov a pohybových trás tak, aby podporovali plynulú prevádzku a vytvárali kvalitné pracovné podmienky pre všetkých, ktorí sa podieľajú na tvorbe predstavení.

Rozšírením o susednú budovu sa plocha hlavnej scény viac než zdvojnásobila, pričom pôvodné umiestnenie hľadiska zostalo zachované. Prerobili ju do moderného, no striedmeho štýlu, ktorý citlivo reaguje na historické prostredie. Prepojenie „starého a nového“ nebolo založené na napodobňovaní ani výraznom kontraste, ale na vzájomnom dialógu, v ktorom nová časť plynulo nadväzuje na pôvodnú.

Divadlo tak získalo druhú modernú scénu, skúšobne, nahrávacie štúdio, dielne, sklady, technické zázemie, rezidenčné priestory pre umelcov aj zrekonštruované šatne. Nové „mestské nádvorie“ dnes funguje ako exteriérová scéna, miesto na workshopy, výstavy a predovšetkým ako priestor stretávania sa pre všetkých vrátane osôb so zníženou pohyblivosťou alebo zmyslovým znevýhodnením.

Vďaka svojej otvorenosti a inkluzívnosti projekt získal celoeurópsky ohlas a nomináciu na EU Mies van der Rohe Award 2026. Ide o najvyššie ocenenie v oblasti výnimočnej súčasnej architektúry. Medzi finalistov však nakoniec nepostúpilo.