Ada a Marián Weberovci: Menej je niekedy viac

image 87630 25 v2

V duchu titulku tohto článku sa niesla aj výstava v bratislavskej K.Gallery, na ktorej nedávno manželská dvojica architektov Ada a Marián Weberovci predstavila popri architektúre aj ukážku svojej umeleckej výtvarnej tvorby.

Perexové foto: Pohľad na výstavu Ady a Mariána Weberovcov v bratislavskej K.Gallery

Ada a Marián sa stretli na Fakulte architektúry v Bratislave v ateliéri prof. Jozefa Lacka, u ktorého diplomovali v osudný rok 1968. August 1968 zmenil život mnohých mladých ľudí a zmenil aj ich pôvodné plány. Od roku 1969 žijú a pracujú vo Švajčiarsku.

Od architektúry po obrazy, objekty a šperky

Je to pomerne plynulý prechod alebo lepšie povedané, je to prelínanie a vzájomné ovplyvňovanie. „Moja výtvarná tvorba sprevádzala priebežne moju architektonickú tvorbu,“ hovorí Marián Weber. „Vo Švajčiarsku sa postupne zjednodušovala a orientovala na súčasné konkrétne, konštruktívne umenie, ktoré má najbližšie k architektúre. Na výstave v K.Gallery som popri architektúre prezentoval najmä svoju poslednú výtvarnú tvorbu – obrazy, reliéfy a objekty často aj s úžitkovou funkciou.

Obraz Mariána Webera s názvom Reliéf 44 z roku 2012

Priestory v tejto galérii mi nedovolili vystaviť väčšie skulptúry, obrazy a reliéfy, ktoré som vystavoval vo Švajčiarsku. Plánujeme ich však ešte vystaviť v Bratislave vo väčších priestoroch.“ Ada Weber tiež priznáva, že minimalizmus v duchu „weniger ist mehr“, čiže „menej je viac“, ovplyvnil aj jej umeleckú výtvarnú tvorbu. Pôvodne chcela byť módna návrhárka, no osud to zariadil inak a o niekoľko rokov neskôr neobliekala ženy, ale stavby. „Aj stavba upúta a stane sa architektúrou až vtedy, keď má zaujímavú formu – ,postavu‛ – alebo má vhodné šaty“ – ,fasádu‛,“ poznamenáva Ada Weber.

Skulptúry od Mariána Webera

Popri architektonickej tvorbe predstavila autorka na bratislavskej výstave niekoľko obrazov a minimalistické geometrické šperky – náhrdelníky a brošne, ktorých dizajn vychádza z architektúry a konkrétneho konštruktívneho umenia. V podstate ide o malé objekty a obrazy, ktoré autorka môže podľa objednávky zväčšiť a doplniť nimi moderný interiér. „Tak, ako architektúra zapôsobí až vtedy, keď má charakter, zaujímavé tvary a originálnu fasádu, aj u ženy sú to popri charaktere a postave vhodné originálne šaty a šperky, čo môže umocniť jej sebavedomie, dôstojnosť a jedinečnosť,“ dopĺňa Ada Weber.

Náhrdelník od Ady Weber

Umenie v architektúre

Umenie v architektúre sa azda najviac prejaví pri sakrálnych stavbách. Ada a Marián Weberovci navrhli po roku 1989 na Slovensku šesť projektov sakrálnych stavieb, pričom tri boli aj zrealizované a získali ocenenia. „Navrhnúť sakrálny objekt patrí medzi najkrajšie, ale aj najťažšie úlohy, lebo to vyžaduje od autorov vložiť do návrhu objektu aj umelecký talent,“ hovoria architekti. „Vážime si šancu, realizovať na Slovensku práve sakrálne stavby.“

 Ada a Marián Weberovci na vernisáži svojej bratislavskej výstavy

Na otázku, čo ich motivuje, že aj v dôchodkovom veku sú ešte plní tvorivej energie, odpovedali: „Práca, ktorá baví, neunavuje, ale, naopak, dodáva novú energiu a vytvára plány do budúcnosti. My sa učíme z tvorby svojich predchodcov, ale snažíme sa tvoriť v duchu doby, v ktorej žijeme, tvoriť súčasne, inovatívne s pohľadom do budúcnosti.“ Najlepšou motiváciou je podľa ich slov láska k architektúre a umeniu, ktorú preniesli aj na ďalšiu generáciu. Ich syn a dcéra sú architekti a idú v rodičovských šľapajách. S architektúrou ich rodina žije a umenie v architektúre alebo architektúra v umení sa u nich skutočne prelína.

Obrazy a náhrdelníky od Ady Weber

VÝBER Z ARCHITEKTONICKEJ TVORBY NA SLOVENSKU

Kostol Saleziánov dona Bosca, Bratislava (1995 – 1997) – ich prvé realizované dielo na Slovensku bolo odmenené Medzinárodnou cenou SAV za rok 1999 a nomináciami na Cenu Dušana Jurkovičova a Stavbu roka 1998. Bolo súčasťou mnohých výstav a publikované aj v zahraničných časopisoch a knihách.



Kláštor Milosrdných sestier sv. Vincenta, Bojničky (1999 – 2000)
– bol jedným z objektov, ktoré prezentovali slovenskú architektúru na výstave v Berlíne počas kongresu architektúry UIA 2002.


Kostol Narodenia Panny Márie, Vígľaš (2003 – 2005)
– v súťaži Stavba roka 2006 získal cenu ABF Slovakia a nomináciu na Cenu Dušana Jurkoviča 2006. Patrí k 25 vybraným objektom, ktoré reprezentovali Slovensko na výstave Moderná slovenská architektúra v Berlíne (2015). Výstava pokračuje po ďalších nemeckých mestách.

BRATISLAVA
TEXT: ĽUDOVÍT PETRÁNSKY,
FOTO: ĽUBOMÍR KRÁLIK

Článok bol uverejnený v časopise ASB 11-12/2016.