Priestor nielen pre pórobetón (profil spoločnosti Xella Slovensko, spol. s r. o.)
Galéria(5)

Priestor nielen pre pórobetón (profil spoločnosti Xella Slovensko, spol. s r. o.)

V období tridsiatych rokov minulého storočia sa začína na stavebnom trhu objavovať nový stavebný materiál – pórobetón pod značkou Ytong. O osude tejto značky, ktorá bola vôbec prvou oficiálne zaregistrovanou značkou stavebného materiálu na svete, a jej používaní na realizáciu zvislých a vodorovných konštrukcií, sme sa zhovárali s Ing. Martinom Polákom generálnym riaditeľom a konateľom spoločnosti Xella CZ, s. r. o. a Xella Slovensko, spol. s r. o. A nielen o tom.

Hebel, Ytong a Xella. Tri názvy jednej firmy. Čo stojí za zmenami obchodného mena?
Po fúzii spoločností Hebel a Ytong sa začalo intenzívne pracovať na výbere jedného zastrešujúceho názvu novovznikajúcej firmy. Víťazom sa stal názov Xella, čo v preklade zo starogréčtiny znamená vnútro chrámu. Je to slovo vyjadrujúce priestor, dostatočný na to, aby v ňom mohli vedľa seba pôsobiť produktové značky Ytong a Hebel, ale aj Ytong Multipor, Silka, Aestuverl, Fermacell, Fels. Nosnou značkou, pokiaľ ide o prezentáciu na verejnosti, zostala značka Ytong. Ide o značku, ktorá v roku 2009 v Nemecku získala ocenenie značka storočia. V tých krajinách, v ktorých to má zmysel a v ktorých je známa, preto pracujeme práve s ňou.

Pripravujú sa v blízkej budúcnosti nejaké organizačné zmeny?

Našou úlohou je neustále hľadať optimálne riešenia – optimálne zmeny procesov, výroby a služieb. Z toho vyplývajú aj následné zmeny v štruktúre spoločnosti. Môžem však povedať, že v blízkej budúcnosti sa zásadné zmeny nepripravujú.

Kedy sa začala výroba na Slovensku a čo z vášho sortimentu sa tu vyrába?
História novovzniknutej spoločnosti Xella sa datuje do roku 2002. Výroba spoločností, ktoré zastrešuje, však siaha až do sedemdesiatych rokov minulého storočia. V našich slovenských závodoch sme oslávili už 36. resp. 48. jubileum.

Na Slovensku sa vyrába kompletný sortiment pórobetónu určený na výstavbu od pivnice až po strechu. Je pravda, že využívame efekt synergie medzi Českou a Slovenskou republikou. Znamená to, že určité výrobky sa vyrábajú v krajine, v ktorej je to z pohľadu optimalizácie výrobných procesov a finančných nákladov výhodnejšie. A, samozrejme, svoju rolu v tom zohráva aj technické vybavenie a výrobné kapacity závodov.

Na Slovensku sa výrobné závody nachádzajú v obciach Zemianske Kostoľany a Šaštín-Stráže. Tu sa vyrábajú aj priemyselné pórobetónové dielce nielen pre Slovenskú a Českú republiku, ale aj pre ostatné krajiny Európy. Z hľadiska sortimentu ide o kompletnú výrobu obvodových tvárnic, priečkových tvárnic, prekladov, stropných dielcov…

Pórobetón je vlastne odľahčený betón s makropórmi v jemnozrnnej malte. Napriek tomu je vhodný na výstavbu nosných konštrukcií?
Táto definícia je veľmi zjednodušená. Pórobetón je vo svojej podstate veľmi zaujímavý materiál. Ide o nakyprenú a autoklávovanú zmes piesku cementu a vápna, obsahujúcu pravidelne rozdelené vzduchové makropóry, vďaka ktorým sa dosahujú optimálne tepelnoizolačné vlastnosti a pevnosť. Tvárnice sú síce krehké a ľahké, ale zároveň majú pevnosť, ktorá postačuje na ich použitie pri realizácii sedemposchodovej budovy. Tvárnice sa vyrábajú v niekoľkých triedach pevnosti, v závislosti od výšky budovy (stavby), na realizáciu ktorej sa majú použiť, a v rozličných objemových hmotnostiach.

Historicky sa zachovali stavebné konštrukcie realizované z tehál. Akú dlhú tradíciu má výroba pórobetónu?
Tehla je tradičný stavebný materiál. To je fakt, na ktorom nič nezmeníme. My sa staviame do pozície výrobcu moderného stavebného materiálu. Celú našu kampaň a komunikáciu navonok spájame s modernou architektúrou. Ak však pôjdem do dôsledkov, tak môžem povedať, že prvé náznaky výroby pórobetónu siahajú do roku 1924. To znamená, že tento vo Švédsku patentovaný materiál je na trhu už 86 rokov. Čo myslíte, dá sa hovoriť o tradícii?

Pórobetón vznikol vďaka vysokoškolskému projektu z tridsiatych rokov minulého storočia, obdobia energetickej krízy, v rámci štátneho projektu na úsporu energie. Najväčší rozmach zaznamenal tento stavebný materiál po 2. svetovej vojne v Nemecku, keď bolo treba rýchlo rekonštruovať vojnou zničené budovy.

V súčasnosti pôsobíme v 30 krajinách sveta. Medzi najvýznamnejšie krajiny z hľadiska produkcie a predaja patrí popri Českej a Slovenskej republike aj Holandsko, Belgicko a Luxembursko, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska a Nemecko.

Bolo ťažké presadiť tento materiál, keď sa v stavebníctve spočiatku preferovali tradičné murovacie materiály? Akú úlohu pritom zohralo ekologické hľadisko?
Ťažké to v každom prípade bolo. Využili sme však šancu, ktorá sa nám naskytla, a to vďaka zvýšenému dopytu po nových a moderných materiáloch, ktoré by spĺňali požia­davky na znižovanie energetickej náročnosti.

Úspora energie je hlavná téma, ktorej pod­riaďujeme filozofiu vývoja, výroby a činnosť firmy. Túto hlavnú tému máme rozpracovanú do troch základných pilierov – jednoduchosť, spoľahlivosť a prezieravosť.

Na stavebnom trhu sú dva druhy pórobetónu – biely a sivý? V čom sa líšia?
Základný rozdiel spočíva v obsahu hlavnej suroviny zmesi, z ktorej sa pórobetón vyrába. Pri výrobe bieleho pórobetónu ju tvorí výhradne kremičitý piesok. Pri výrobe sivého pórobetónu sa pracuje s popolčekom. Táto základná surovina dáva tvárniciam aj ich výsledné sfarbenie a fyzikálne vlastnosti.

Je rozdiel v zložení pórobetónu, ktorý je určený na výrobu tvárnic používaných pri realizácii obytných budov a v priemyselnej výstavbe? Alebo sa jednotlivé tvárnice a dielce líšia iba veľkosťou a tvarom?

Zloženie pórobetónu je rovnaké s ohľadom na pevnostné a objemové kategórie. Hlavný rozdiel spočíva v tom, že panely na priemyselnú výstavbu v sebe obsahujú výstuž a 99 % týchto panelov sa vyrába na zákazku. Pri výrobe sa riadime kladačským plánom, ktorý je vypracovaný na základe projektu. Z kladačského plánu vyplývajú konkrétne rozmery panelov, prípadne potreba vyrobiť atypické tvary či prírezy. Panely vyrábame v spolupráci s odbornými montážnymi firmami. Súčasťou tejto spolupráce je aj spracovanie odborného statického posudku, z ktorého vyplývajú požiadavky na dimenziu výstuže.

Ponuka murovacích tvárnic rozličných výrobcov je v súčasnosti už veľmi široká, a teda medzi týmito výrobcami je veľká konkurencia. Akú stratégiu ste prijali, aby ste si udržali pozíciu na trhu?

Prvým dôležitým bodom, o ktorý opierame činnosť firmy, je marketing. Marketing nielen v zmysle reklamy, ale aj v zmysle realizácie prieskumov trhu, na základe ktorých hľadáme a získavame informácie o potrebách zákazníkov, v zmysle prieskumov plánovaného vývoja zmien požiadaviek noriem, ako aj v zmysle predikcie vývoja na trhu. Na základe takto získaných informácií sa robia strategické rozhodnutia o smerovaní firmy a inováciách v produktoch, procesoch a službách.

Dôležitý článok tvoria ľudia. Nielen ľudia vo vnútri firmy, ktorých pravidelne vzdeláva­me, motivujeme a optimalizujeme ich činnos­ti, ale aj ľudia mimo firmy – naši obchodní partneri. Ak nemáte správny tím a správnych partnerov, nemáte šancu uspieť.

S potenciálnymi zákazníkmi komunikujeme prostredníctvom komunikačnej kampane, reklamy, prospektov, internetu a iných médií, ale i predvádzacích akcií s ukážkami práce s našimi výrobkami. Máme vytvorený kondičný cenový systém (ceny závisia od veľkosti odoberaného množstava výrobkov) a systém komplexnej dodávky. Dôraz kladieme na dôslednú segmentáciu trhu a špecifikáciu marketingových aktivít v závislosti od produktov. Produkty priraďujeme k trhovým segmentom. Ide teda o produkty a služby šité na mieru potrieb konkrétneho segmentu. Náš plán tvoria naši zákazníci.

Okrem stavebného systému z pórobetónu máte v ponuke aj vápenno-pieskové tvárnice a systém na suchú výstavbu. Ako sa výrobca pórobetónu dostane k sádrovláknitým doskám?
Vápennopieskové tvárnice s názvom SILKA dopĺňajú systém YTONG v oblasti riešení akustických požiadaviek a sú dodávané takzvane z jednej ruky, teda z našich dvoch výrobných závodov.

Sádrovláknité dosky vyrába a distribuuje firma Fermacell, ktorá je súčasťou koncernu Xella – divízie Xella, suchá výstavba. Zároveň však predstavuje samostatne fungujúci celok.

V roku 2009 získali čestné uznanie CONECO masívne minerálne dosky, tento rok to boli oblúkové tvárnice. Prečo práve tieto výrobky? Čím zaujali porotu?
Každé ocenenie chápeme ako uznanie výsledkov našej práce. Izolačné dosky zaujali tým, že išlo o úplne iný typ izolačného materiálu. Dosky predstavujú mechanicky odolný, difúzne otvorený izolačný materiál, na báze pórobetónu, ktorý má široké uplatnenie. Z pohľadu tepelnoizolačných a požiarnych vlastností nachádzajú uplatnenie pri izolácii stien a stropov nielen priemyselných prevádzok. V rodinných domoch sa používajú na vytváranie takzvaných teplých podláh v pivničných priestoroch alebo na izoláciu striech.

V tomto roku zaujala porotu oblúková tvárnica, a to hlavne jej humorným a atypickým riešením a určením pre koncového spotrebiteľa. Ide o výrobok, ktorý je určený na výstavbu interiérovej architektúry alebo sprchovacích kútov, respektíve ich rekonštrukciu, realizovanú aj svojpomocne.

Organizujete a podporujete rozličné súťaže. Považujete za dôležité komunikovať s mladou generáciou?

Považujeme za dôležité, aby nielen mladá generácia, prichádzajúca do praxe, ale aj architekti a projektanti pôsobiaci dlhoročne v praxi poznali nové stavebné materiály a vedeli, aké riešenia ponúkajú. Súťaže, ako aj rad prednášok, organizujeme pre vysoko­školskú, stredoškolskú a učňovskú mládež.

Meetingpoint Sandberg bol hlavnou témou už 15. ročníka medzinárodnej súťaže, ktorú organizujete pre študentov študijných odborov architektúra a pozemné stavby. Aká je hlavná myšlienka tejto súťaže?
Študentská súťaž je ideologickou súťažou. Nejde o to, aby sa stavby navrhli z našich materiálov. Chceme pre študentov vytvoriť možnosť pre ich kreatívnu sebarealizáciu. Podporiť ich v budúcej profesii, vytvoriť priestor na stretnutie s uznávanými osobnosťami architektúry, ktoré sú súčasťou poroty. Samozrejme, sme radi, ak sa projekt vypracuje s využitím systému, ktorý vyrábame, a ak sa nájde investor, ktorý ho zrealizuje. Snažíme sa však, aby zadanie malo aj iný rozmer ako len materiálny. Preto volíme atraktívne témy, ako aj územia, ktoré sú niečím zaujímavé, napríklad z histo­rického, ideologického alebo miestopisného aspektu. Pre študentov sa tak súťaž stáva zaujímavejšou, keď sa na zadanie môžu pozrieť z viacerých uhľov pohľadu.

Sandberg je lokalita, ktorá je zaujímavá z viacerých dôvodov. Z architektonického, archeologického, historického a prírodovedného hľadiska ide o jedinečné územie. Všetky tieto uhly pohľadu bolo možné premietnuť do jedného návrhu. Ako sa ukázalo, každý návrh zdôrazňoval iný aspekt. Meetingpoint je názov, ktorý mal vyjadriť podstatu územia Devínskej Kobyly. Ide o miesto, kde sa stretávajú 3 krajiny, ako aj o územie, ktoré je predurčené na oddych, relax, stretnutia a zábavu.

Mohli by ste zhodnotiť úroveň jednotlivých ročníkov? V čom sa líšili?
Počítačová technika, ako aj možnosti grafického spracovania sa vyvíjali takým nesmiernym tempom, že väčšina študentov urobí absolútne profesionálne vyzerajúci návrh za jeden víkend. Markantný rozdiel za tých osem ročníkov, pri organizácii ktorých som bol prítomný, vidím vo vývoji prístupu, spôsobe práce a v rozmýšľaní študentov. Sú kreatívni, nemajú zábrany, nič pre nich nie je tabu. Aj tie najkreatívnejšie návrhy však znesú najprísnejšie kritéria kladené na projekt, stavbu, materiály. Ďalší vývoj vidím v prístupe z našej strany, ako usporiadateľa. Čím ďalej tým menej zväzujeme študentom ruky a nechávame im viac voľného priestoru.

Boli niektoré z projektov aj realizované?

Množstvo z návrhov našlo vážnych záujemcov. Príkladom môže byť zadanie 14. ročníka, ktoré znelo – navrhnúť Pavilón človeka v pražskej ZOO v Tróji. Aj napriek prvotnému nezáujmu bol vtedajší riaditeľ projektmi taký nadšený, že si jeden vybral so zámerom realizovať ho.

Výsledkom každého ročníka je vyvolanie záujmu, diskusie, a o to ide. Do akej miery dôjde k samotnej realizácii, to je už druhá vec. Ide o to vnuknúť myšlienku, že aj na takomto území možno s prihliadnutím na niektoré faktory niečo realizovať. Nie všetky projekty sú realizovateľné, pretože často ide síce o atraktívne, ale o závažné témy, ktoré narážajú na rad protichodných názorov a sú predmetom diskusií rozličných záujmových skupín.

Na komunikáciu s verejnosťou využívate aktívne aj virtuálne prostredie internetu. Svedčí o tom váš nový portál. S akým zámerom ste ho vytvorili?
V tomto roku sme sprevádzkovali dve webstránky – Pomahamestavat.sk a Netoptezbytecne.cz. Cieľom je osloviť širšiu skupinu potenciálnych zákazníkov, zatraktívniť prácu s internetom, ktorý je vhodným prostriedkom na vyhľadávanie stavebných materiálov. Nemalo by sa tu diskutovať len o odborných technických témach, ale môžu sa tu objaviť aj zaujímavé alebo zábavné príbehy zákazníkov. Chceme vytvoriť zábavný portál, ale s vážnym podtónom a množstvom užitočných informácií.

Aký je váš systém predaja? Kto sú vaši hlavní zákazníci?

Máme pomerne prísny distribučný systém cez sieť zmluvných partnerov. Priamo nepredávame. Sieť zmluvných partnerov tvoria stavebniny, ktoré predávajú naše produkty koncovému zákazníkovi. Naši zákazníci-partneri sú ale všetci účastníci stavebného procesu. Od investora cez projektanta, realizačnú firmu až po individuálneho stavebníka. Ide o vytváranie obchodných príležitostí.

Pre obchodných partnerov máte vytvorený elektronický objednávkový systém. Ako funguje a aké s ním máte skúsenosti?
Hlavnou myšlienkou systému je prispieť k zefektívneniu práce našich partnerov, a to tak, aby zákazník dostal to, čo potrebuje a v čase, keď to potrebuje. Systém umožňuje elektronické nahadzovanie objednávok, ich spracovanie a následné vystavenie faktúry.

Čo ešte prispieva k dobrým vzťahom so zákazníkmi?
Úspech našich partnerov je našim úspechom. To je jedným z hesiel, ktorým sa riadime. Našim partnerom a zákazníkom sa preto snažíme vytvárať stabilné podmienky bez výraznejších zmien, sprevádzané transparentnou výrobnou politikou, a zároveň im chceme poskytnúť širokú ponuku produktov a hlavne služieb.

Rozhovor pripravila: Andrea Dingová
Foto: Daniel Veselský, Xella

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály.