Vladimír Kočvara: Novela EIA prišla neskoro aj vzhľadom na dostupnosť bývania alebo investície

Zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA) je dôležitou úvodnou časťou povoľovania novej výstavby. Parlament posúdi novelu tohto zákona. O tejto novele, prečo trvá EIA tak dlho, čo je dôležité pri posudzovaní bytovej výstavby, súvislosť so zákonom o územnom plánovaní a o ďalších témach sme s rozprávali s odborníkom na EIA RNDr. Vladimírom Kočvarom.

Aký je váš názor na novelu zákona o EIA, ktorý prerokuje parlament? Poslali ste pripomienky?

Pripomienky sme neposielali. V niektorých ustanoveniach je návrh zákona v rozpore s predpismi o zabezpečení práv účasti verejnosti v posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA).

V niektorých veciach parlament urýchľuje konanie, ktoré má nadväznosti na územné a stavebné konanie. Mení prahové hodnoty, v niektorých smeroch pozitívne voči investorom, odstraňuje príliš prísne nastavené hodnoty napr. pri veterných parkoch. Ale pri istých prahových hodnotách niektorí kolegovia z brandže majú názor, že ich, naopak, príliš uvoľňuje.

Cieľom novely je urýchliť konanie a obmedziť práva verejnosti v konaní. Ak to bude v rozpore s európskymi predpismi, tak SR hrozí infringement a zosúladenie novely s týmito predpismi.

Menia sa aj lehoty?

Myslím si, že áno. Pri veľkej EIA tzv. povinnom hodnotení sa mení aj typ dokumentácie. Dnes máme zámer, ktorý sa musí vypracovať, nasleduje správa o hodnotení. Po novom je len informácia pre verejnosť. Novela vracia späť odborný posudok, nemení zásadne lehoty. Celkovo je 90 % EIA v zisťovacom konaní a odvolanie bude môcť podať len investor alebo obec,  verejnosť nastupuje až v neskorších fázach procesu.

Ako zámer vychádza v ústrety veľkým investíciám, povedzme pre automobilový priemysel?

V tomto prípade ide o viac činností, ktoré je treba posúdiť. Zásadnú zmenu tam nevidím.

Prišla novela zákona o EIA v pravý čas? Potrebujeme ju?

Môj osobný názor je, že prišla neskoro aj vzhľadom na dostupnosť bývania alebo investície do priemyslu. Zákon o EIA platí od roku 1994 a predtým malo rozhodnutie len odporúčací charakter. Následne sa novelou zákona dostala pod správne konanie a proces sa predĺžil. Máme EIA, územné rozhodnutie a stavebné povolenie.

Opakovane riešime tie isté námietky v EIA, v územnom rozhodnutí a stavebnom povolení. Novela mala byť skôr. Je logické, že by to malo ísť podľa správneho poriadku, tak by malo byť jedno konanie. Námietky nech sa riešia spolu, pretože dochádza k duplicite a naťahovaniu času.

Ako to rieši novela?

Toto má riešiť zákon o výstavbe. Medzitým ako začne platiť zákon o výstavbe spojený s EIA, tak aspoň sčasti dovtedy urýchliť proces. Keď preradíte prahové hodnoty z povinného do zisťovacieho konania, z veľkej do malej EIA, tak ušetríte čas. Ak na ministerstve trvá veľká EIA dva roky a malá EIA na okresnom úrade 8 až 9 mesiacov, tak usporíme čas.

Ako spolu súvisí zákon o EIA a zákon o výstavbe?

Sú priamo prepojené, preto pri väčších investíciách prahovú hodnotu musíte spracovať EIA dokumentáciou v nejakej forme. Bez absolvovania procesu EIA nemôžete požiadať o územné rozhodnutie a stavebné povolenie. Preto to treba riešiť spolu a je to komplexná téma a nabaľujú sa ďalšie problémy z praxe.

Táto vláda sa rozhodla, že poďme urobiť niečo, aby to už platilo a potom doriešme ostatné. Z toho, čo pripravovala bývalá vláda, vieme, že EIA mala byť súčasťou stavebného projektu a konania by mal riešiť Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR, plus veľké projekty mali zostať na ministerstve.

Kto sa môže stať environmentálnym posudzovateľom? Aké má mať vzdelanie?

Podľa zákona prírodovedné alebo technické vzdelanie, minimálne stredoškolské vzdelanie a 5 rokov praxe alebo vysokoškolské vzdelanie a 3 roky praxe. Musí požiadať o odbornú spôsobilosť na envirorezorte na nejaké činnosti. Problémom je, že dnes je na ministerstve množstvo nevybavených žiadostí už asi 2 roky.

Prečo?

Aj my sa pýtame. Noví posudzovatelia nepribúdajú, na strane ministerstva je prekážka. Zámer malej EIA si môže napísať a podať sám investor. Väčšina investorov a developerov to nerobí, spoliehajú sa na skúsených posudzovateľov, pretože do procesu vstupuje verejnosť a oni potrebujú niekoho kto ich bude zastupovať. Ale na veľkú EIA treba odbornú spôsobilosť. Na 90 % ide spracovanie EIA bez odbornej spôsobilosti a potom na 10 % sú správy o hodnotení a odborné posudky.

V prípade projektu Nové centrum Ružinova (MiddleCap) trvala EIA 2,5 roka. Poznáte podobné prípady z vlastnej praxe?

Stáva sa to spravidla vtedy, keď je veľa alebo opakované odvolania pri veľkej EIA. Každá strana si bráni svoje. Ministerstvo hovorí, že nemá kapacity, nemá ľudí, je veľa pripomienok. Investor sa domáha svojich práv, pretože splnil podmienky, dodal štúdie a posudky. Je logické, že je tam frustrácia, hnev na štát.

Mali sme prípad skládky v Senci, išlo o zvýšenie kapacity o 60-tisíc m³, ktoré sa riešilo 2,5 roka. Boli dve odvolacie konania, dvakrát zasadala rozkladová komisia na ministerstve životného prostredia. Boli procesné chyby, aj priamo od úradníčky. Jedna osoba sa prihlásila do konania a dala pripomienky ako fyzická osoba a aj za občianske združenie (OZ). Úradníčka jej odpovedala len raz ako fyzickej osobe a mala odpovedať tejto osobe aj ako zástupcovi OZ.

Ak je nejaký citlivý projekt, ako železnica, diaľnica, skládka odpadu, tak ľudia vedia obštrukciami tento proces veľmi predĺžiť. Podobné skúsenosti ako my majú aj kolegovia v ČR.

Napríklad vybavujete 2,5 roka veľkú EIA pre veterný park. Kým to máte hotové, tak technológie medzičasom zastarali a EIA je vám nanič, treba s ňou začať nanovo. Po porade s ministerstvom v tejto veci popíšeme technológie len všeobecne a potom príde pripomienka od verejnosti na spresnenie technológie.. A takto sa točíme dookola.

Preto dlho trvá postaviť diaľnice, lebo EIA je zdĺhavá, a pritom priemyselné parky sú naviazané práve na diaľnice.

Čo je to goldplanting?

Keď je naša legislatíva prísnejšia ako európska.

Deje sa to?

Do istej miery sa to deje. Pri EIA sú aj v zahraničí tendencie konania zlučovať, a tak ušetriť čas. Mali by sme sa inšpirovať zahraničím a zjednodušiť EIA, ale legálne. To je otázka, či EIA musí ísť podľa správneho konania. Mohlo by to byť otvorené.

Čo je najťažšie na EIA po odbornej stránke?

EIA je interdisciplinárna, sú v nej veľmi rôznorodé činnosti. Musíte mať odborníkov na danú lokalitu, na technológie. Celý tím musí byť interdisciplinárny. Najťažšie je vyvážene poskladať tím, aby dokázal zvládnuť EIA a na konci dňa bol investor spokojný a mal kladné rozhodnutie. Prípadne poradiť investorovi, akými opatreniami, zmenami projektu môže dosiahnuť svoj cieľ. V prípade projektu Zeleneč sme navrhli zelené opatrenia, s ktorými bola lokálna komunita spokojná a voči projektu sa neodvolala.

Čo je dôležité pri posudzovaní bytových a rekreačných projektov?

Pri rekreačných projektoch treba mať dáta o rastlinstve a živočíšstve. S tým je problém, pretože správy chránených území často dáta nemajú a žiadajú od investora, aby ich doplnil. V niektorých špecifických lokalitách treba posúdiť kumulatívne vplyvy, či tam už nie je priveľa investícií a čo zostane z prírody zachované, napríklad v Nízkych Tatrách, pri budovaní x-tého hotela a lyžiarskeho vleku. Musíme sa oprieť o fakty a dáta. Dnes sa vkladá do EIA primerané posúdenie napr. na lokalitu Natura 2000, čo sú u nás najmä národné parky a CHKO. Na to sú určené autorizované osoby a platí to investor.

Pri bytovej výstavbe v mestách je to najmä o obyvateľstve, zeleni, zahusťovaní existujúcej výstavby alebo o výstavbe na okraji mesta. Vtedy riešime výrub stromov a náhradnú zeleň. Zelené opatrenia sú dôležité kvôli klimatickej zmene  robiť zelené strechy, vsakovanie dažďových vôd. Potom je to doprava, hlučnosť a čistota ovzdušia.

Máme veľa ekologických záťaží a brownfieldov, ktoré je treba zmeniť. Ako postupujú v týchto prípadoch v zahraničí?

Podobne ako u nás. Keď hovoríme o brownfieldoch, tak ide o kontamináciu v podzemí, v pôde a podzemných vodách. Máme zákon o environmentálnych záťažiach a geologický zákon. Je treba poznať lokalitu, urobiť prieskum, zistiť mieru kontaminácie.

Robili sme projekt v Zátiší v Bratislave, za jazerom Kuchajda, a našli sme znečistenie, ktoré je možné odstrániť počas výstavby. Podľa mňa nebola úplne šťastne vyriešená ekologická záťaž v downtowne. Je ideálne vybrať celú záťaž naraz, ale to by bolo veľmi drahé. Vznikli postupne projekty per partes, niektoré majú podzemné garáže s 3 podlažiami a niektoré iba s jedným podlažím.

Robili sme tam jeden projekt a zistili sme, že najväčšia záťaž je do hĺbky 11 metrov pod zemou. Tam kde je 1-podlažná garáž, nie je vybrané celé znečistenie. Keď do územia „natlakujeme“ rôznu novú výstavbu a potom nie je jasné potom, čo sa následne deje v prostredí. Ak zistíte koncentráciu znečisťujúcich látok nad istú hodnotu, tak máte povinnosť vypracovať projekt sanácie. Lokalitu treba vyčistiť na prahovú hodnotu, ktorá nenaruší zdravie obyvateľstva.