Starosta Bernolákova: Potrebujeme dobudovať občiansku vybavenosť, nemôžeme rásť donekonečna

Radová zástavba nových rodinných domov v obci Bernolákovo v okrese Senec sa v posledných rokoch stala bydliskom pre mnohé rodiny, ktoré dochádzajú za prácou do Bratislavy. Zvýšený počet obyvateľov vytvoril prirodzený tlak na školstvo, zdravotníctvo, dopravu, verejné priestory atď. Tento stav je príklad ako z učebnice, v ktorom výstavba predbehla občiansku vybavenosť.

Zmeny sú naštartované, treba ich doviesť do konca. Obec s pomocou eurofondov rieši najmä potrebu zvýšeného počtu miest pre žiakov a detí v základných a materských školách, v zlepšení dopravy je závislá od železničného prepravcu a správcu trate. O tom, ako riešiť túto komplikovanú situáciu, ktorá má mnoho premenných a týka sa celej obce, sme sa rozprávali s jej starostom Miroslavom Tureničom.

Bernolákovo patrí medzi veľké obce na Slovensku, kedy bude mestom? Čo treba urobiť, aby sa zmenil status Bernolákova?

Bernolákovo stále nemá občiansku vybavenosť na takej úrovni, aby sme sa vedeli porovnať s inými mestami. Chýba nám školská infraštruktúra, obchody, služby, zdravotnícka starostlivosť je poddimenzovaná. Aby sme mohli o tom vôbec hovoriť, tento dlh musíme vyrovnať.

K 31. decembru 2021 mala obec 9 154 obyvateľov. Už ste prekročili hranicu 10-tisíc obyvateľov?

Podľa našej vnútornej evidencie obyvateľstva sme už prekročili počet 10-tisíc obyvateľov. Je to veľmi „živé“ číslo, pretože ľudia sa rodia, umierajú, prisťahujú sa, odsťahujú sa. Aj čísla v oficiálnych štatistikách reflektujú realitu tak 1,5 roka dozadu. Máme reálne viac obyvateľov, ako vykáže sčítanie ľudu.

Ako sa vyrovnávate s rastom počtu obyvateľov, máte nejakú hranicu, čo dokáže územie uniesť?

Nemáme taký limit. Dávnejšie sme sa zamýšľali nad tým, že vyhlásime stavebnú uzáveru v rámci obce, pretože nie je možné, aby sme rástli donekonečna. Keď sme to riešili, tak sme zistili, že na všetky rozvojové plochy bolo pred vyše 10 rokmi vydané územné rozhodnutie. Nevieme tieto lokality zablokovať ani zastaviť. Teraz to stojí na prirodzenom vývoji realitného trhu. Hypotéky sú drahé a developeri otáľajú s projektmi.

Takže evidujete útlm na realitnom trhu?

Je citeľné spomalenie migrácie a výstavby.

Máte celé územie zaregulované územným plánom alebo územným plánom zón? Máte vlastného architekta pre obec?

Územné plány zón nemáme riešené, ale v polovici júla tohto roku nadobudli platnosť zmeny a doplnky územného plánu, vytvorili sme bloky s regulačným listom, v ktorom už je definovaný index zelených plôch, zastavanosti a index podlažných plôch a podobne. Toto sme vo väčšine územia nemali definované, a preto tu bola taká „bujará“ výstavba aj so 100 % zastavanosťami.

Znamená to, že v minulosti nevidelo vedenie obce význam v tom, že by územie malo mať regulatívy?

Práveže áno, myšlienka vznikla v roku 2014, ale až v roku 2018 sme ju pretavili do uznesenia obecného zastupiteľstva. Proces schválenia zmien a doplnkov trval neskutočne dlho. Na okresnom úrade v Bratislave posudzovali zmeny a doplnky dva a pol roka, v čom tkvie celý problém. Keby sa ta dalo spraviť skôr, mohli by sme sa teraz rozprávať, že máme menej obyvateľov a nie je taký veľký nápor na školy v obci.

Ako dlho trvá intenzívny územný rozvoj v Bernolákove?

Územný plán z roku 1995 do roku 2014 mal 17 zmien a doplnkov a niekoľkokrát zväčšil rozvojové územie. V aktuálnom území očakávame nárast o cca 20-tisíc obyvateľov, ak sa postaví všetko, čo bolo naplánované tými 17 zmenami a doplnkami. Od roku 2014 sa neprijali žiadne zmeny a doplnky až po tieto, ktoré nevytvorili nové funkčné plochy, ale iba regulovali územie.

 Plánujete v obci verejné priestory? Námestie pred obecným úradom je primalé a ani v radovej zástavbe rodinných domov nie sú verejné priestory, kde by sa ľudia mohli stretať a vytvoriť komunitu.

Aj túto tému riešilo obecné zastupiteľstvo asi pred 5 rokmi. Námestie, ktoré máme, naozaj nepojme 10-tisícovú obec. Vznikla ideová súťaž návrhov, ktorá priniesla výstupy, ktoré zapracujeme do nového územného plánu. Počítame v ňom s víziou lokálnych zón v miestach výstavby, nie jednej centrálnej.

V staršej časti Bernolákova staviame multifunkčnú halu pri základnej škole pre cca 600 návštevníkov pre šport žiakov a kultúrne podujatia, pretože v Dome kultúry máme 250 miest na sedenie, čo je jeho plná kapacita. Škola má sto rokov a telocvičňu nikdy nemala, žiaci cvičili v jednej triede alebo vonku. Budova školy sa rekonštruuje priebežne a aktuálne pripravujeme projekt na opravu fasády.

Detí v školách máme tak veľa, že sme prerábali chodby a kabinety na triedy, museli sme postaviť prístavbu. A stále to nestačí. Dostali sme na realizáciu dostavby školy cca 60 % dotáciu z eurofondov, hoci nám sľubovali viac, ak navrhneme smart riešenia. Hala je čiastočne zapustená v zemi, aby nenarúšala vizuálnu stránku centra. Architekt využil kopec a hala nie je vyššia ako okolité domy. Je tam aj strešné ihrisko, aby sme maximálne využili plochu.

Akú občiansku vybavenosť potrebujete?

Obecné zastupiteľstvo odsúhlasilo, že pre toto volebné obdobie je prioritou školstvo. Do prvého ročníka základnej školy sme prijali 220 detí, z toho 40 požiadalo o odklad. Máme dve materské školy, jedna má kapacitu 260 detí a druhá 96 detí, tie sú plne obsadené.

Do materskej školy sme mali tento rok vyše 210 prihlášok s neprijatými deťmi. Aktuálne je vo výstavbe jedna materská škola, s ktorou zvýšime kapacitu pre ďalších 96 detí. Obec už nemá vlastný pozemok, na ktorom by mohla stavať.

V horizonte 1 až 3 rokov nebudeme stavať ďalšiu materskú školu, pretože ju nemáme kde postaviť. Rokujeme s jedným developerom, aby nám vyčlenil vyše hektár územia na výstavbu plne organizovanej základnej školy s jedálňou, telocvičňou a materskou školou.

Kde ste našli peniaze na spoluúčasť v projektoch, ktoré sa čiastočne hradili z eurofondov? Ide o výstavbu materskej školy, vybavenie odborných učební, dostavba základnej školy a rozšírenie materskej školy.

Náš rozpočet je tento rok na úrovni 27,5 milióna eur aj s dotáciami a poplatkami za rozvoj. Nie je však bežné, že každý rok hospodárime s takýmto veľkým rozpočtom. Stále pokračuje výstavba logistických centier na Triblavine. Tie sú dosť vzdialené od obce, takže občania ani nevedia, že tam sú, resp. neprekážajú.

Ale do obecnej pokladnice z toho pritekajú dane z nehnuteľností a poplatok za rozvoj. Máme ho na maximálnej úrovni 35 eur/m². Keď tam postaví investor halu so 40-tisíc m², je to pre nás pekná suma, s ktorou vieme pracovať a znižovať tak investičný dlh v obci.

Ako sa vám spolupracuje s developermi? Zaväzujete ich napr. postaviť materskú školu pre obyvateľov alebo opraviť chodníky?

Developeri s nami už nechodia veľmi rokovať, pretože tí väčší mali už v minulosti vydané územné rozhodnutia. Nemajú dôvod ísť s nami rokovať. Keď tu už sú, rokujeme s nimi, aby nám tam dali školu, materskú školu, občiansku vybavenosť. V súčasnosti máme dvoch-troch developerov. Jeden z nich je ochotný sa s nami rozprávať, pretože potrebuje zmeniť územné rozhodnutie. Ďalší dvaja potrebujú zmenu územného plánu.

Žiadať môžeme, ale nemáme legislatívny podklad, ako ich k tomu donútiť. Náš tlak spočíva v tom, že ak potrebujú zmeniť územný plán, vtedy si obec môže dať podmienku, aby postavili školu alebo aby nám na to vyčlenili pozemok, a potom im dovolíme dané územie zdevelopovať. Takéto vyjednávanie sú však na hrane zákona a môžu vzbudzovať dojem až korupčného prostredia. Pýtame výstavbu vo verejný prospech, ale mohla by vzniknúť polemika, že niečo podmieňujeme niečím.

Developeri platia obci poplatok za rozvoj. Do čoho tieto peniaze investujete?

Poplatok za rozvoj sme napríklad investovali do dostavby základnej školy na Školskej ulici, ktorá stála cca 5 miliónov eur, z čoho bolo 2,85 miliónov eur z IROP-u. Multifunkčnú halu za 4,6 milióna eur staviame zatiaľ z vlastných peňazí. Príspevok z Fondu pre rozvoj športu vo výške 1,1 milióna eur máme odsúhlasený, ale zmluva zatiaľ nebola doručená.

Majú investori záujem postaviť na vašom území aj výrobné podniky, sklady, logistiku, aby obyvatelia obce neboli odkázaní cestovať za prácou.

Mám na stole zámer, ktorý by z hľadiska zamestnanosti mohol byť zaujímavý pre miestnych. Má to byť fabrika, ktorá má známe meno a veľmi dobré sociálne zabezpečenie pre pracovníkov.

Máte v území dostatok obchodov?

Máme tu tri reťazce Lidl, Billa a Jednota, a chce sem prísť Kaufland. Som tomu naklonený, pretože nám chýba občianska vybavenosť. Nezaberie ornú pôdu, má vzniknúť medzi starou Seneckou cestou a preložkou Seneckej cesty, v území, kde by nik nestaval, ale už ani neobhospodaroval pôdu medzi dvomi cestami.

V druhej polovici objektu má byť bežný maloobchod, v ktorom si kúpite topánky, bude tam lekáreň, notár a podobne. S týmto projektom investor čakal veľmi dlho na naše zmeny a doplnky.

Na ploche, ktorú si vybral, je potrebné zmeniť funkčné využitie. Ak tieto zmeny hladko prejdú obecným zastupiteľstvom a na okresnom úrade budú vybavené v zákonnej lehote, už na budúci rok môže obchodný reťazec stavať alebo požiadať o stavebné povolenie.

Poddimenzovaná je zdravotnícka sieť, máme len dve všeobecné lekárky a jednu detskú. V súkromnom objekte je príprava pre ďalšieho lekára internistu. Nemáme priestory, kam by sme umiestnili lekárov, celé to tu funguje na výnimku z Bratislavského samosprávneho kraja. Riešenie sme našli v spoluprácu s Bratskou jednotou baptistov, ktorá má za zdravotným strediskom pozemky. Mohla by tam vzniknúť poliklinika pre 10 ambulancií, jedna trieda materskej školy a dom seniorov s komunitným bývaním.

Keď počúvam, čo všetko riešite a pripravujete, možno sa spýtam trochu ostro – 20 rokov nikoho netrápilo, čo v Bernolákove chýba?

Asi to všetkých trápilo, len populačný boom je v Bernolákove cítiť posledných 10 rokov. V Bernolákove bolo dlhodobo cca 5-tisíc obyvateľov a vnímam, že počet obyvateľov rastie s novou výstavbou od roku 2010. Ľudia si uvedomili, že to nie je len o bývaní v radovej zástavbe.

Nemajú kde kočíkovať dieťa, nemajú kam ísť na kávu, nie je tu detské ihrisko. Začali si to pýtať. Môj predchodca začal stavať detské ihriská, máme ich 8 pre deti do 6 rokov a máme aj workoutové ihrisko. Chýbajú tu športoviská ako tenisový kurt alebo multifunkčné ihrisko vo vlastníctve obce pre staršie deti, mládež a dospelých.

Hľadáme možnosti v eurofondoch, pripravujeme viac projektov, ktoré sa potom budeme snažiť presadiť cez Radu partnerstva. Projekt je potom bližší našim potrebám a nie podmienkam výzvy.

Veľmi dôležité je dopravné napojenie na Bratislavu, vlakom aj cestnými komunikáciami. Ste spokojný s priepustnosťou ciest?

Doprava je na úrovni malého indického mesta, pomaly sa budeme „vešať na vagóny“, aby sme sa dostali do Bratislavy. Vlak je ideálny na dopravu, za 18 minút ste na bratislavskej Hlavnej stanici. Problém je však v tom, že železničná trať prechádza cez celú obec a nemáme tu ani jeden mimoúrovňový prejazd. To spôsobuje ranné zápchy v trvaní 20 až 45 minút, čo je už kritické.

Ak sa stane porucha na železničnom priecestí, je to až život ohrozujúce, pretože potom vodiči prechádzajú cez priecestie na vlastnú zodpovednosť. Minimálne potrebujeme posilniť vlakovú dopravu, rozšíriť cestu na Senec na 4 pruhy a vybudovať mimoúrovňové prejazdy.

V apríli 2024 má vstúpiť do platnosti nová stavebná legislatíva. Čo si od nej sľubujete?

Stavebný úrad je u nás predmetom kritiky a je pre nás záťažou. Na úrade máme 8 až 9 ľudí a od štátu dostávame peniaze možno tak na dvoch pracovníkov v rámci preneseného výkonu štátnej správy. Nech si to štát celé vezme. Nakoniec to pravdepodobne bude o vykonateľnosti zákona, ešte nepoznáme všetky vykonávajúce vyhlášky. Jedinú obavu mám, že stratíme kontrolu nad naším územím a budeme len účastní konania.

Článok bol uverejnený v časopise ASB 8-9/2023