Ekologický cement – ekocement
Výroba cementu predstavuje pre prírodu jednu z mimoriadne ťažkých lekcií. Spoločnosť Východoslovenské stavebné hmoty, a. s., Turňa nad Bodvou pôsobí na trhu už niekoľko desiatok rokov a za dôraz, ktorý kladie na ekológiu, jej právom prináleží prívlastok zelená. Ako novinka roku 2011 vyšiel z výrobno-technologických liniek cementárne unikátny výrobok Ekocement, ktorý získal cenu za úsporu emisií. Na najvyššej technickej úrovni, po skúškach krízou je spoločnosť ozdravená a pripravená bojovať o posilnenie pozície nielen na domácom trhu, ale aj v zahraničí.
Cementáreň historicky vznikla ako strategický zámer v súvislosti s výstavbou Východoslovenských železiarní a využitím lomov. Koncepcia bola zameraná predovšetkým na využitie surovinových zdrojov vápenca. Vyťažený vápenec sa plánovalo využiť synergicky nielen pri ďalšom spracovaní železa, ale aj pri výrobe cementu. „Realizácia zámeru výstavby cementárne v regióne východného Slovenska v Turni nad Bodvou sa zahájila v roku 1969. Začiatok fungovania v tom čase najmladšej cementárne na Slovenku sa datuje na rok 1974. Išlo o cementáreň na špičkovej úrovni, vybavenú modernou technikou vhodnou na využitie všetkých nerastných zdrojov a alternatívnych prísad,“ predstavuje prvotné úspechy budovania spoločnosti jej súčasný generálny riaditeľ Ľubomír Reľovský. Neskôr v roku 1997 došlo k zmene štruktúry spoločnosti. Akcionári sa rozhodli pre jej postupnú modernizáciu a spoločnosť sa začala profilovať ako líder v dôraze na ekológiu.
Kvalita overená zahraničnými trhmi
Cementáreň v Turni bola síce najmladšou, no nesmierne dravou o čom svedčí aj to, že už od roku 1996 vlastní prestížny certifikát ISO 9001. Ako hovorí generálny riaditeľ, Východoslovenské stavebné hmoty, a. s., mali od svojho vzniku jednoznačnú ambíciu presadiť sa aj na zahraničných trhoch a práve certifikácia bola znakom, odlišujúcim ich od ostatných výrobcov a producentov cementárenského a stavebného priemyslu. „V procese certifikácie sme chceli podchytiť celý proces systému riadenia a manažérstva kvality. Od vstupu surovín, nákupu, až po výstupnú kontrolu pri výrobe cementu. Začínali sme cementom a dnes vlastníme certifikát kvality aj na transportbetón, kamenivo a v tomto roku prešli certifikačným procesom aj prepravné služby,“ vysvetľuje pán Reľovský. Zákazník si tak môže byť istý, že cement spĺňa vysoké kvalitatívne nároky. Rovnakú kvalitatívnu úroveň dosahujú aj služby, na ktoré sa môže zákazník spoľahnúť. Generálny riaditeľ je presvedčený, že práve certifikácia im pomohla presadiť sa na zahraničných trhoch a vďaka nej si aj naďalej udržiavajú dobré postavenie na zahraničných trhoch (Nemecko, Česko, Maďarsko, Poľsko).
Alternatívy patria aj do cementu
Spoločnosť sa zameriavala na získavanie zdrojov suroviny v bezprostredne blízkom okolí. Východoslovenské železiarne (v súčasnosti U. S. Steel Košice, s. r. o.) boli vždy dobrým partnerom spoločnosti Východoslovenské stavebné hmoty, a. s., a preto aj dnes do veľkej miery ako alternatívne komponenty využívajú pri výrobe cementu vedľajšie produkty ich výroby. „Naša snaha smerovala k využitiu produkcie blízkeho oceliarskeho priemyslu. Začali sme pri výrobe cementu používať demetalizovanú oceliarsku trosku, oceliarenské kaly a prachy, ale hlavne ako základné vysokopecný štrk a granulovanú trosku. Tieto dve najzákladnejšie suroviny využívame pri tvorbe surovinovej múčky pri výpale slinku, alebo mletí finálneho výrobku – cementu. Slúžia ako náhrada vápenca a ílu v istom objeme, čím sa výrazne znižuje produkcia CO2. Takýmto spôsobom tak zhodnocujeme vedľajší produkt vznikajúci pri výrobe železa a zároveň prispievame k ochrane životného prostredia,“ hovorí o výhodách spolupráce Ľubomír Reľovský.
Šetrní k prírode, ústretoví k zákazníkom
Spoločnosť v súčasnosti uvádza na trh nový produkt Ekocement, ktorý je jedinečný svojho druhu. Vlastní unikátny patent na spôsob výroby portlandského slinku, s využitím kryštalickej vysokopecnej trosky. Ide o mimoriadne hodnotné priemyselno – právne chránené technické riešenie. Produkt bol ocenený ako Projekt s najvyššou úsporou emisií v rámci udeľovania cien energetickej efektívnosti. Ide o projekt financovaný Európskou bankou pre obnovu a rozvoj, ktorý je súčasťou úverovej linky SLOVSEFF, zameranej na podporu rozvoja energetickej efektívnosti v priemyselnom a bytovom sektore a v oblasti obnoviteľných zdrojov energie. „Vzhľadom na dosahovaný benchmark v Európe (súčasná európska referenčná úroveň), dosahuje na tonu cementu priemer 672 kilogramov vyprodukovaného CO2. My vieme v celkovom výpočte dosiahnuť pri všetkých druhoch cementu 350 kilogramov na tonu, čo predstavuje naozaj unikátne riešenie. Tým sme dosiahli úroveň, ktorá sa očakáva (podľa Cement Technology Road map 2009 – Carbon emissions reduction up to 2050) až v roku 2050, čím sme z hľadiska ekológie ďaleko predstihli dobu. Ekocement pritom počíta iba s jedinečnými 130 kilogramami CO2 na tonu,“ predstavil výhody ekologického prístupu Ľubomír Reľovský.
Spoločnosť chce výrobok presadiť v čo najširšom meradle. Ide o najpoužívanejší cement a jeho uplatnenie na trhu by prestavovalo značné zníženie znečisťovania prostredia. Keďže Ekocement je zatiaľ novinkou, spoločnosť sa ho rozhodla uviesť na trh v limitovanom množstve. Netvorí celkový výrobný program cementárne, a preto sa bude predávať len vo vybraných stavebninách na Slovensku, v Českej a Maďarskej republike. Produkciu v budúcom roku plánujú zvyšovať tak, aby sa pokryli požiadavky dlhodobých odberateľov. „Tento výrobok je výsledkom dlhodobého procesu príprav prebiehajúcich v posledných rokoch a maximálneho úsilia všetkých našich zamestnancov zúčastnených na tomto projekte,“ zdôrazňuje generálny riaditeľ spoločnosti.
Environmentálna ochrana a zodpovednosť
V roku 2006 zaviedla spoločnosť do prevádzky automatický emisný merací systém – AEMS. Zariadenie monitoruje mieru znečistenia ovzdušia a namerané hodnoty sa automaticky uchovávajú nielen pre potreby dozoru, ale sú zverejňované aj na web stránke spoločnosti. Tak sa môže každá dotknutá osoba sama presvedčiť, že bývanie v blízkosti spoločnosti Východoslovenské stavebné hmoty, a. s., nie je životu nebezpečné. Ekológia je teda naozaj kľúčom ku kvalitným výrobkom aj kvalitnému životnému prostrediu. Používané technológie eliminujú v maximálnej možnej miere akýkoľvek negatívny dopad na životné prostredie.
Inováciami na technický vrchol
Potrebe renovácie a modernizácie sa nevyhne žiadna spoločnosť. Napriek tomu, že spoločnosť Východoslovenské stavebné hmoty, a. s., vlastnila jednu z najmladších cementárni, aby si dokázala udržať postavanie technologického lídra, bolo nutné uskutočniť zásadné modernizačné investície. „V súvislosti so zhodnocovaním alternatívnych surovín a využívaním vysokopecného štrku bola nutná modernizácia výmenníku na pecnej linke, čím sa znížila energetická náročnosť. Následne sme sa zamerali na modernizáciu dopravy, dávkovanie alternatívnych palív, skladovanie a primiešavanie alternatívnej suroviny, ako aj na zriadenie novej mechanickej dopravy na cementové silá a modernizáciu predomieľacej mlynice. Vlastníme valcový lis s technológiou na najvyššej úrovni, aká je na trhu v súčasnosti dostupná. Zásadne znižuje spotrebu elektrickej energie, ktorá je pri výrobe cementu jedným z hlavných ukazovateľov vrátane flexibility mletia suroviny a cementu,“ hodnotí generálny riaditeľ a poukazuje na zariadenia, vďaka ktorým sa cementáreň nachádza na vysokej technologickej úrovni. Spoločnosť týmto uzatvorila svoje rozsiahle investičné plány a plány modernizácie. Podľa slov generálneho riaditeľa, nič modernejšie momentálne na trhu neexistuje a dnes sa budú snažiť zamerať na návratnosť investícií do technológií a ich využitie v čo najvyššej možnej miere. Vysokú váhu prikladajú použitiu alternatívnych surovín a ich implementácie do výroby, s cieľom znížiť potrebu suroviny, energie a produkciu CO2.
Kríza ako nástroj ozdravenia
Príchod finančnej krízy sa dotkol predovšetkým stavebníctva a tým aj spoločností, ktoré so stavebníctvom priamo súvisia. Výnimkou nebola ani spoločnosť Východoslovenské stavebné hmoty, a. s. „Rok 2008 bol z hľadiska všetkých ukazovateľov excelentný. Prvýkrát sme prekonali magickú hranicu predaja milióna ton cementu. V rokoch 2009 a 2010 klesla výroba a hlavne predaj o 25 percent, no napriek tomu tržby za vlastné výrobky a služby dosiahli obrat cez 51 miliónov eur,“ sumarizuje Ľubomír Reľovský. Pokles tržieb bol vyvolaný aj markantným tlakom na cenu. Spoločnosti v stavebnom priemysle boli odkázané na znižovanie cien, no náklady na energie a vstupy rástli. Mnoho spoločností v našom odvetví muselo prehodnotiť rezervy a prijať nekompromisné a negatívne rozhodnutia na elimináciu dopadov krízy. Podľa slov Ľubomíra Reľovského aj vo Východoslovenských stavebných hmotách, a. s. realizovali proces postupného ozdravenia s dôrazom na efektívne hospodárenie spoločnosti vo všetkých oblastiach: „V priebehu dvoch rokov sme prešli výraznými racionalizačnými a reštrukturalizačnými procesmi. Znížili sme počet zamestnancov o viac ako 200. Z 573 zamestnancov v roku 2008 sme klesli na súčasných 365. Sústredili sme sa na odstraňovanie duplicitných činností a pristúpili sme ku kumulácii pracovných funkcií a pozícií.“ Spoločnosť je jedna z mála, ktorá prešla tak výraznou očistou a podarilo sa jej eliminovať všetky negatívne vplyvy krízy. „Dokázali sme znížiť ceny smerom k udržaniu zákazníka a v rámci tvorby CO2 sme nastavení hlboko pod požadovanými normatívnymi hodnotami.“
Napriek tomu spoločnosť očakáva zvýšený tlak na ekonomiku hospodárenia v súvislosti s legislatívnymi usmerneniami Európskej únie v oblasti výpočtu potreby CO2 po roku 2012 a jeho presadzovania v rámci Národného alokačného plánu. Dnes ide preto o jednu z vedúcich spoločností s prísnou orientáciou na ekológiu. Pri zachovaním kvality a znižovaním dopadov na životné prostredie plánuje udržať svoje postavenie na trhu a systematicky rásť. Počíta so zhodnotením, ktoré je výsledkom dlhoročnej snahy všetkých zamestnancov a podpory akcionárov. Spoločnosť chce byť príkladom zdravej ekonomiky, efektívneho hospodárenia a environmentálnej zodpovednosti.
Zdroj: Východoslovenské stavebné hmoty, a. s.
Foto: Východoslovenské stavebné hmoty, a. s.
Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály.
