Analytik R. Chovanculiak: Školstvo sa nedá centrálne manažovať

INESS – Inštitút ekonomických a spoločenských analýz – sleduje uplatňovanie princípov a nástrojov voľného trhu a ich dôsledky v podmienkach slovenskej ekonomiky. S jedným z jeho analytikov, Robertom Chovanculiakom, sme sa rozprávali o situácii v slovenskom školstve.

Aká je podľa vášho odhadu výška investičného dlhu v slovenskom školstve?

Presné číslo vám nikto nepovie,  zároveň je to rôzne v rôznych regiónoch Slovenska. Máme mestá a obce, ktoré dokázali využiť eurofondy a rekonštruovať školy a investovať do ich vybavenia, a máme mestá, ktoré to nedokázali alebo majú veľmi obmedzený prístup k eurofondom, ako napríklad Bratislava.

Aké kľúčové výzvy stoja pred slovenským školstvom, aby bolo konkurencieschopné? Čo musí vyriešiť budúca vláda, čo od nej očakávate?

Je naivné si myslieť, že príde nová vláda, prepíše pár zákonov alebo rozdá viac peňazí a takto vyrieši mnohé problémy nášho školstva. Veľká reforma nikdy nepríde a malé toho veľa nevyriešia. Potrebujeme otvoriť cestu pre šikovných a aktívnych ľudí, aby mohli realizovať svoje predstavy o vzdelávaní v novom type tzv. autonómnych škôl. Sú to školy, ktoré sú financované verejne, ale majú vysokú mieru voľnosti pri nastavovaní svojho fungovania a zároveň sú zodpovedné za dosahovanie základných výsledkov. Takto dokázali vniesť nový vietor do školstva v mnohých krajinách.

Sú mestá a obce schopné finančne, personálne aj s víziou rozvíjať základné a materské školstvo?

Mnohé predovšetkým menšie mestá a obce s tým majú problém. Jednoducho nemajú kapacitu riešiť také špecifické a odborné témy ako je manažment škôl. Preto potrebujeme konsolidáciu na strane verejných zriaďovateľov a zároveň vytvoriť priestor pre vstup väčšieho počtu súkromných zriaďovateľov, ktorí majú know-how a motiváciu efektívne manažovať fungovanie škôl.

Sú na tom slovenské vysoké školy skutočne tak zle, že mladí ľudia chodia študovať do zahraničia? Čo im konkrétne chýba?

Slovenským vysokým školám chýba predovšetkým dobrá reputácia. Tu stratili, keď na demografický pokles počtu študentov reagovali znižovaním náročnosti štúdia a požiadaviek na študentov. Na Slovensku sa za poslednú dekádu znížil počet študentov vysoký škôl skoro o polovicu, zároveň dvojnásobne narástol podiel mladých ľudí s titulom a v rovnakom čase sa dostatočne neznižovala kapacita slovenských vysokých škôl. Výsledkom je devalvácia hodnoty slovenského vysokoškolského titulu.

Z rozpočtu rezortu školstva na rok 2023 vyplynulo, že financie z Európskej únie a plánu obnovy sú spolu vyše pol miliardy eur. Je to málo alebo veľa?

Sú to predovšetkým výdavky spojené s Plánom obnovy a odolnosti. Teda ide o peniaze na rekonštrukciu škôl, debarierizáciu a digitalizáciu.

Dotácia na prenesený výkon štátnej správy na obce je 1,2 miliardy eur a dotácia pre vyššie územné celky a regionálne školstvo je cca 600 miliónov eur. Nie je čas na prehodnotenie kompetencií medzi štátom a samosprávou? Nechce si to štát radšej vziať späť?

Určite nie. Štát z centra nedokáže manažovať taký rozsiahly a rôznorodý systém, ako je školstvo. Potrebujeme skôr, aby štát jednoznačne a očakávateľne zadefinoval výsledky, ktoré chce od škôl (nejaká úroveň gramotnosti) a vytvoril priestor pre školy, aby hľadali rôzne spôsoby, ako to dosiahnuť (zvýšil im autonómiu).