Ako na prázdninách u starých rodičov. Architekti premenili dom zo 70. rokov na moderné bývanie s vidieckou dušou

Typové rodinné domy zo 70. rokov sa pevne zapísali do podoby slovenskej vidieckej aj mestskej zástavby. Ich jednoduché tvary, praktické dispozície a pevné konštrukcie dodnes svedčia o premyslenosti svojej doby. Dnes však mnohé čakajú na citlivú modernizáciu, ktorá im vdýchne nový život. Projekt rekonštrukcie domu Štvorec vo Vojke nad Dunajom ukazuje, ako sa dá typový dom premeniť na pohodlné a prívetivé víkendové bývanie, pričom si zachováva dušu a atmosféru pôvodnej stavby.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

V rámci výstavby na území Slovenska v druhej polovici 20. storočia vzniklo niekoľko charakteristických typov rodinných domov. Tie dodnes výrazne formujú obraz vidieckej aj mestskej zástavby. Medzi najznámejšie patria domy typu Kocka, Orava či Štvorec – stavby, ktoré spája dôraz na jednoduchosť, funkčnosť a efektívne využitie priestoru. Každý z nich sa vyznačuje vlastným tvaroslovím aj dispozičným riešením, pričom odráža obdobie svojho vzniku, dostupné stavebné technológie aj spôsob života vtedajších domácností.

Hoci tieto domy vznikali s cieľom poskytnúť kvalitné a dostupné bývanie, dnešné nároky na priestor, svetlo či energetickú efektívnosť sa výrazne posunuli. Aj preto sa v rukách nových majiteľov čoraz častejšie stávajú predmetom rekonštrukcií. Pôvodné dispozície sa otvárajú, technické riešenia modernizujú a exteriér aj interiér získavajú súčasný výraz. Práve kombinácia pevného konštrukčného základu a potenciálu na premenu robí z týchto domov ideálny objekt pre citlivú, ale zároveň výraznú transformáciu.

Návrat do čias prázdnin u starých rodičov

Rovnaký príbeh sa spája s projektom s názvom Rekonštrukcia domu Štvorec vo Vojke nad Dunajom. Za jeho návrhom stojí ateliér KCA Studio. Realizácia mení vidiecky dom zo 70. rokov na komfortné víkendové bývanie. „Zámer víkendového a prázdninového domu vznikol z túžby umožniť rodine, a najmä deťom, aspoň sčasti zažiť atmosféru života na dedine, ktorú si pamätáme z prázdnin u starých rodičov,” približujú architekti.

Za najväčšie pozitívum rodinného domu typu Štvorec autori projektu označujú predvídateľnosť a trvácnosť stavebných konštrukcií, vďaka ktorým sa ekonomicky oplatí tieto domy opraviť namiesto búrania. „Usporiadanie nosných konštrukcií (po odstránení priečok) totiž umožňuje prispôsobiť dom aj dnešným nárokom na bývanie. Na dome Štvorec oceňujeme aj nenásilný a neambiciózny vzhľad, čo však možno ľudia vnímali v čase ich začiatkov inak,” uvádzajú.

Naopak, za najväčšie negatívum označujú výškovú polohu obytného podlažia nad terénom, vďaka ktorej je náročnejšie jeho prepojenie so záhradou alebo vytvorenie terasy. „Nevýhodou môže byť aj orientácia najväčšej – obývacej izby do ulice, chýba jej výhľad do záhrady,” dodávajú.

Citlivý prístup k exteriéru

Dnes už zrekonštruovaný dom vo Vojke nad Dunajom bol v čase kúpy v takmer pôvodnom stave. Cieľom rekonštrukcie z pohľadu exteriéru nebolo prispôsobiť dom novej idei, ale skôr samostatne vyriešiť viacero menších otázok a problémov. Tie však mali prirodzene zapadnúť do pôvodnej predstavy o stavbe. „Zvonku dom prirodzene zapadal do okolitej zástavby podobných domov a chceli sme, aby to tak zostalo,” približujú architekti.

Medzi zmeny, ktoré je možné vnímať pri pohľade z exteriéru, preto patrí napríklad použitie novej pálenej škridly Steinbrück v prírodnom vyhotovení či nových drevených okien s upravenou profiláciou. Strešná krytina nahradila tú pôvodnú, rovnakej značky aj farebného odtieňa, z dôvodu opotrebovania pôvodnej. Architekti členením okien vytvorili menšie segmenty namiesto veľkých presklených tabúľ, a to aj napriek tomu, že pri rekonštrukcii rozšírili okenné otvory čiastočným vybúraním parapetu. Na zateplenie zároveň aplikovali škáru vo výške nadpražia okien, ktorá existovala aj v pôvodnej brizolitovej omietke.

Zatiaľ čo exteriér prešiel skôr sériou jemných, takmer nenápadných úprav, interiér sa stal hlavným priestorom transformácie. Práve tu sa naplno prejavil potenciál pôvodnej konštrukcie a možnosti jej prispôsobenia súčasnému spôsobu bývania. Rekonštrukcia tak prirodzene rozdeľuje dom na dve roviny – zachovanie smerom navonok a redefinovanie smerom dovnútra.

Radikálna zmena v interiéri

K najradikálnejším zmenám prišlo vo vnútorných priestoroch domu. Za najväčší nedostatok pôvodného interiéru autori projektu označili absenciu priehľadov zo spoločenských priestorov do záhrady. „Obývačka a hlavná spálňa sú orientované do ulice, zatiaľ čo kuchyňa bola zo strany záhrady blokovaná špajzou a dodatočne obostavaným, pôvodne exteriérovým vstupným schodiskom. Okno z kuchyne smerovalo do prejazdu a na susedný pozemok. Iba chodba a detská izba mali výhľad do záhrady, no aj ten bol limitovaný hospodárskymi stavbami,” opisujú architekti z ateliéru KCA pôvodnú dispozíciu.

K zvýšeniu kvality bývania v riešenom dome podľa nich prispelo najmä odstránenie a presun pomerne štedrých pomocných priestorov ako špajza, schodisko do suterénu či veľká vstupná chodba. „Tie boli pooddeľované priečkami a zaberali kľúčové miesta dispozície. Okrem zväčšenia obytných izieb to umožnilo aj optické prepojenie kuchyne so záhradou. Podarilo sa nám vtesnať aj dve kúpeľne,” uvádzajú autori projektu.

Okrem spomínaných zmien ostalo základné rozmiestnenie izieb nezmenené. Presunutím schodiska a špajze, ako aj vybúraním priečky sa kuchyňa prepojila s bývalou, priestorovo štedrou chodbou. Pomocou pôvodného a nového otvoru zároveň architekti kuchyňu prepojili aj s obývacou izbou. Vo výsledku tak celý priestor pôsobí otvorene a kontinuálne, bez zbytočných priestorových bariér. Benefitom dispozičných zmien je aj včlenenie dvoch kúpeľní. Tento prístup zároveň poukazuje na širší potenciál transformácie typových domov, ktoré aj napriek svojej uniformite ponúkajú prekvapivo flexibilný základ pre súčasné bývanie.

Interiér a záhrada s dušou

V rámci návrhu interiéru sa architekti snažili zachovať časť pôvodnej atmosféry domu. Vďaka tomu sú dnes jeho súčasťou maloformátová keramická dlažba, zrepasované kreslá a stoličky z pôvodného interiéru či niektoré úžitkové predmety, ktoré v dome nechali pôvodní majitelia. „Nevyhadzovali sme ani starý riad, porcelán, ponk a zverák v pivnici či niektoré poľovnícke obrazy. Všetko toto sa v dome naďalej používa a dotvára atmosféru, ktorú si z prázdnin u starých rodičov pamätáme,” približujú architekti. Interiér tak nepôsobí len ako novotvar, skôr ako prirodzené pokračovanie príbehu domu, v ktorom sa vrstvy času vedome prelínajú.

Z nových zásahov podľa nich stoja za zmienku napríklad lavice pod oknami so zníženým parapetom, veľký kuchynský ostrov s barovým sedením či moderne vyhotovený sporák na drevo, ktorý je využívaný pri kúrení aj varení. Celkovo interiér pôsobí domáckym dojmom, a to aj napriek značnému použitiu bielej a sivobéžovej farby na nábytku či stenách. Vďačiť za to možno teplému dubovému drevu a farebným akcentom v zelenom odtieni.

Projekčne bolo súčasťou návrhu aj riešenie priľahlých exteriérových priestorov. Realizácia je z finančných dôvodov rozdelená na fázy. „Zo záhrady sme síce odstránili hospodárske stavby, ktoré tam dnes už nemajú význam, no na druhej strane sme zachovali prvky, ktoré k dedinskému domu patria a svoju úlohu plnia aj dnes,” uvádza štúdio.

Plánovaná je napríklad rekonštrukcia stavby letnej kuchyne so spoločenskou miestnosťou. Jej pôvodná funkčná náplň pritom ostane podľa slov architektov zachovaná. Okrem toho sa autori projektu rozhodli ponechať aj pôvodný plot a bránu či rad viniča pri prejazde do brány. Súčasťou riešenia exteriérových priestorov v okolí domu je aj zachovanie všetkých ovocných stromov. Pribudnú aj nové listnaté stromy kvôli vytvoreniu tieňa v budúcnosti.