Rozhodnutím investora bol severný obchvat Prešova v úseku rýchlostnej cesty R4 rozdelený na I. etapu km 0,000 – 4,300 s tunelom Bikoš a II. etapu km 4,300 – 14,5 s tunelom Okruhliak. Kým I. etapa severného obchvatu Prešova nedávnym poklepaním základného kameňa pokročila do fázy výstavby, práce na druhom úseku boli pozastavené. Dôvodom bolo ekonomické prehodnocovanie riešenia tunela Okruhliak.
Digitálna kamera vybavená obrazovým snímačom, vyrobeným technológiou CCD, predstavuje revolúciu v oblasti merania svetla. Vo všeobecnosti to, čo vnímame pri pohľade na kritický detail a okolie, zachytí aj digitálna kamera s vysokým rozlíšením série LMK firmy TechnoTeam Bildverarbeitung Ilmenau.
Dňa 13.6.2019 sa za účasti ministra dopravy Arpáda Erséka konala slávnostná prerážka pravej tunelovej rúry tunela Prešov. Tunel Prešov je súčasťou úseku diaľnice D1 Prešov, západ – Prešov, juh, ktorý spojí už existujúce úseky diaľnice D1, a tým umožní odklon tranzitnej prepravy z centra mesta.
Na konci minulého roka boli uvedené do skúšobnej prevádzky dva Ejpovické tunely. Ako prvý bol dňa 15. 11. 2018 sprevádzkovaný južný tunel, ktorým o 16.20 h prešiel vôbec prvý nákladný vlak. Severný tunel sa svojho sprevádzkovania dočkal o necelý mesiac neskôr, konkrétne 7. 12. 2018. Sieť železničných dráh SŽDC (Správa železniční dopravní cesty) sa tak rozrástla o dva tunelové tubusy s dĺžkou presahujúcou v súčte 8 000 m – ide tak o najdlhšie železničné tunely na území ČR.
Na Slovensku sú v prevádzke štyri jednorúrové tunely s obojsmernou prevádzkou (Branisko, Horelica, Svrčinovec a Poľana) a štyri dvojrúrové tunely s jednosmernou prevádzkou (Sitina, Bôrik, Šibenik a Považský Chlmec), čo spolu predstavuje približne 16,9 km. Aktuálne má Národná diaľničná spoločnosť vo výstavbe päť dvojrúrových tunelov (Ovčiarsko, Žilina, Višňové, Čebrať a Prešov) s celkovou dĺžkou cca 33 km.
Začiatok výstavby cestných tunelov na Slovensku spadá do polovice 90. rokov minulého storočia a je spätý s programom výstavby diaľnic. Podľa zoznamu cestných tunelov osadených vysokotlakovými sodíkovými výbojkami máme v prevádzke deväť takýchto diaľničných tunelov – tunely Branisko, Horelica, Sitina, Lučivná, Bôrik, Šibenik, Svrčinovec, Poľana a Považský Chlmec. Čo sa týka diaľničných úsekov vo výstavbe, sú tunely Ovčiarsko, Žilina, Višňové a Čebrať navrhnuté takisto s konvenčnými výbojkami. Na príklade prestavby diaľničného tunela Horelica však možno načrtnúť novú epochu osvetlenia cestných tunelov na Slovensku LED svietidlami.
Na najsledovanejšiu stavbu Slovenska dodal ZAPA beton ako výhradný dodávateľ betónu k dnešnému dňu takmer 500 000 m3 betónu. Išlo predovšetkým o striekaný betón na primárne ostenie, betón na sekundárne ostenie a výplňovú maltu ZAPA MILKMALT. V prípade striekaného betónu s rozptýlenou výstužou išlo o vôbec prvé použitie tejto technológie v tuneli na Slovensku.
Práce na tuneli Žilina sa začali v júli 2014 úpravou plochy pre západný portál. V súčasnosti, na jeseň tohto roka, sa práce na stavebných objektoch tunela po približne 51 mesiacoch pomaly končia. Článok prináša ohliadnutie sa za priebehom prác na výstavbe tunela.
Výstavba úseku diaľnice D3 Žilina, Strážov – Žilina, Brodno, otvoreného 2. decembra 2017, trvala tri a pol roka a stála 255 mil. eur. Tento technicky mimoriadne náročný úsek má dĺžku 4,25 km a jeho súčasťou je aj 1,5-kilometrová estakáda ponad Hričovskú priehradu, ktorá stojí na 57 pilieroch vybudovaných prevažne vo vodnej nádrži, a dvojrúrový tunel na jednosmernú premávku pod vrchom Chlmec, ktorého severná rúra meria 2 249 m a južná rúra 2 186,5 m.
Aj po dvoch desaťročiach modernej tunelovej výstavby na Slovensku je etapizácia výstavby diaľničných tunelov stále aktuálnou témou – najmä vzhľadom na vysokú nákladovú náročnosť tunelovej výstavby. Etapizácia predstavuje stratégiu, pri ktorej sa vybuduje jedna z dvoch tunelových rúr, ktorá slúži dovtedy, kým sa intenzita dopravy nepriblíži kapacite jednej rúry a netreba vybudovať druhú rúru.
Tunel Poľana je súčasťou diaľničného úseku D3 Svrčinovec – Skalité s celkovou dĺžkou 12,3 km. V zmysle STN 73 7507 bol naprojektovaný ako tunel kategórie 2T – 8,0 s dočasnou obojsmernou premávkou cez pravú tunelovú rúru (JTR) s dvoma núdzovými zálivmi. Ľavá tunelová rúra bola projektovaná ako úniková štôlňa. S tunelom je prepojená troma priečnymi prepojeniami, ktoré budú slúžiť ako únikové cesty.
Najväčší stavebný boom z hľadiska budovania nových úsekov diaľnic, resp. rýchlostných ciest, je v súčasnosti nepochybne v Žilinskom kraji. V okolí mesta Žilina sa aktuálne realizujú dva úseky diaľnice D1, a to D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka a D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala, a jeden úsek diaľnice D3 Žilina (Strážov) – Žilina (Brodno). Práve posledný uvedený je pred svojím „finále“. Investor stavby (NDS, a. s.) a zhotoviteľ zastúpený združením firiem EUROVIA SK, a. s., HOCHTIEF CZ, a.s., a SMS, a. s., budú mať byť na čo hrdí. Celý projekt je financovaný z fondov EÚ.
Tunel Žilina je súčasťou diaľničného úseku D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka. Výstavba tunela sa začala v novembri 2014 razením severnej tunelovej rúry zo západného portálu. Razenie tunela sa ukončilo vo februári 2017. V súčasnosti sú práce v štádiu realizácie sekundárneho ostenia.
Pripravovaný tunel Bikoš je súčasťou plánovanej rýchlostnej cesty R4 na severnom obchvate Prešova. Tunel je podľa požiadaviek objednávateľa navrhnutý v kategórii 2T 7,5/100 s celkovou dĺžkou 2 309 m (pravá tunelová rúra 1 164,5 m, ľavá tunelová rúra 1 144,5 m).
Ekonomický rozvoj regiónov úzko súvisí s dostupným dopravným prepojením. Preto je vhodné budovať diaľničné prepojenia a tunely aj v menej rozvinutých oblastiach. Jedno z týchto spojení predstavuje aj rýchlostná cesta R2 s horským priechodom a plánovaným tunelom Soroška. Úsek nie je súčasťou transeurópskej cestnej siete, napriek tomu je jeho vybudovanie z hľadiska rozvoja regiónu nevyhnutné.
