Stavebníctvo bude v najbližších mesiacoch pravdepodobne stále čeliť stagnujúcemu alebo len ľahko sa zotavujúcemu dopytu. Uviedol to analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák v komentári o údajoch o februárovej stavebnej produkcii, ktoré v piatok zverejnil Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Bytová výstavba na Slovensku sa v minulom roku prepadla na najhoršiu úroveň od roku 2017. V súvislosti s údajmi o výstavbe bytov, ktoré Štatistický úrad (ŠÚ) SR zverejnil minulý týždeň, na to upozornila Asociácia výrobcov minerálnych izolácií (AVMI).
Spomalenie výstavby rodinných domov pretrváva. Podľa štvrťročných štatistických výkazov stavebných úradov v roku 2023 stavbári dokončili 20 891 bytov a prekonali tak hranicu 20-tisíc piaty rok po sebe. Počet medziročne stúpol len mierne, a to o 3,3 %, po dvoch poklesoch. Zároveň bol druhý najvyšší po roku 2020, v ktorom sa dokončilo až 21 490 bytov.
Jedným z nich bude určite postupné zrealizovanie strategických investícií v doprave a ďalším zrýchlenie procesov vo verejnom obstarávaní. Znižovanie úrokových sadzieb hypotekárnych úverov sa môže prejaviť v objednávkach stavebných prác viac v roku 2025.
Stavebníctvo bude aj v nasledujúcich mesiacoch pravdepodobne zápasiť s relatívne nižším dopytom v oboch svojich segmentoch, a to vo výstavbe budov aj výstavbe infraštruktúry. Uviedol to Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank, v komentári k údajom o novembrovej stavebnej produkcii, ktoré zverejnil Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Prepad stavebníctva sa v septembri prehĺbil, v medziročnom porovnaní bol najvýraznejší od pandémie. Výrazný pokles zaznamenala tuzemská produkcia, ale aj produkcia domácich firiem v zahraničí. S nižším dopytom bude stavebníctvo zápasiť aj v nasledujúcich mesiacoch.
Opatrenia z konsolidačného balíka môžu spôsobiť úpadok podnikateľského prostredia, stagnáciu stavebníctva či neistotu a predražovanie bytovej výstavby. Upozornil na to Zväz stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS) s tým, že si uvedomuje nevyhnutnosť konsolidácie, no podstatne viac škrtov by očakával vo výdavkoch štátu.
Hodnota stavebnej produkcie v septembri sa vyšplhala na 720 miliónov eur. Medzimesačne sa po zohľadnení sezónnych vplyvov v porovnaní s augustom 2023 zvýšila o 2,4 %. Darilo prácam na inžinierskych stavbách s rastom o takmer 20 %. Naopak, dominantná výstavba budov bola stále medziročne nižšia, tempo jej poklesu však výrazne spomalilo. V pondelok o tom informoval Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Na stretnutí vo štvrtok 7. septembra so zástupcami stavebného sektora o plánovaných investíciách z európskych zdrojov to pripomenula vicepremiérka Lívia Vašáková spolu s ministrom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Petrom Balíkom.
Slovenská ekonomika, meraná hrubým domácim produktom, medziročne vzrástla v 2. štvrťroku tohto roka o 1,8 % (hodnotenie v celom texte je v stálych cenách). Reálny objem hrubého domáceho produktu stále nedosiahol predpandemické maximá, priblížil sa však úrovni, akú dosahoval v rovnakom štvrťroku 2019, teda v roku pred vypuknutím pandémie ochorenia COVID-19.
Trend digitalizácie postupne ovláda všetky priemyselné odvetvia ekonomiky vrátane stavebníctva. Posun od papierovej formy k digitálnej treba určite vnímať ako prínos, pretože vo výraznej miere prispieva k urýchleniu nevyhnutných procesov spojených s prípravou, realizáciou a užívaním stavby.
Zákazky majú v priemere zazmluvnené na sedem mesiacov vopred, kapacity majú v súčasnosti vyťažené na 88 percent.
Stavebné firmy už dlhodobo považujú nedostatok zamestnancov za jednu z najvážnejších bariér, ktorá obmedzuje rast stavebnej produkcie. Za problém to považuje až tretina firiem oslovených štatistikmi v konjunkturálnom prieskume.
Veľa sa stavia, stavebné materiály zdraželi, nálada na trhu je dobrá, no stavebná produkcia nerastie. Naopak, zaostáva. Aké dôvody tohto javu vidia odborníci? Čo môže pomôcť, aby sme sa v raste stavebnej produkcie aspoň priblížili susedným krajinám?
V stavebnom sektore sa prehĺbili poklesy spôsobené pandémiou v roku 2020. Výkony padali v rozhodujúcej zložke, teda v novej výstavbe.
