Na základe súťaže o nové licencie prevádzky Staníc technickej kontroly, súkromný investor vybuduje modernú prevádzku, ktorá cez 3 obslužné linky zabezpečí aktuálny dopyt v meste Dubnica nad Váhom a okolí. Stanica bude svojim štandardom so sociálno-prevádzkovým zázemím poskytovať vysoký štandard aj samotným zamestnancom. Rovnako klienti budú obsluhovaní na centrálnej recepcii s občerstvením a plným servisom na vysokej úrovni.
Každý rok priemerné teploty rastú. Každý deň sa u nás zastavia niekoľko ha plochy. Ako bojovať so vznikajúcimi tepelnými ostrovmi a ako ochladiť nielen interiér svojho domu alebo kancelárie, ale pozitívne ovplyvniť aj celé svoje okolie?
Projekt reprezentatívneho centra vinárstva LAHOFER je zakomponovaný do znojemskej krajiny posiatej vinohradmi. Bude slúžiť ako výrobňa, reprezentatívne návštevnícke centrum i administratívne zázemie spoločnosti zároveň. Hlavným motívom je rytmus vínnych riadkov, ktorý sa prenáša aj dovnútra budovy v podobe konštrukčného systému.
Oproti ostatným halovým objektom, nad ktorými sa vzduch ohrieva až na teplotu 80 °C, dokáže LIKO-Vo znižovať vyžarovanie tepla a ochladzovať svoje okolie až o 10 °C. „Bežné haly, ktoré sú opláštené štandardnými materiálmi, generujú ohromné množstvo tepla a pôsobia ako radiátory, upozorňuje Libor Musil, zakladateľ spoločnosti LIKO-S.
Plocha hangáru je 5 400 m2, pričom celková hmotnosť oceľovej konštrukcie podľa návrhu spoločnosti INGSTEEL je 470 ton. Rozpätie väzníkov je 94 m, ich výška v hrebeni je 6,5 m a váha dosahuje až 30 ton. Samotná montáž na stavbe trvala len 60 dní.
Stavby, ktoré pôvodne slúžili určitému účelu a dnes chátrajú, pretože ich pôvodná funkcia zanikla, nájdeme po celom svete. Staré sýpky, stodoly, hospodárske budovy, práčovne, strojovne, továrne, pastierske chatky, príbytky rybárov či baníkov alebo mlyny. Mnohé z nich bohužiaľ chátrajú naďalej. Optimistickejší osud postihol starodávny mlyn z 19. storočia, ktorý je situovaný v srdci prírody a prináleží k nemu trojárový pozemok.
Slovensko je krajinou zabudnutých priemyselných pamiatok. Sú ich desiatky, sú neznáme a ďalšie generácie ich možno už neuvidia. Chátrajú, niekedy chránené zákonom, niekedy nie. Cukrovary, trafostanice, banské diela a továrne však nemusia skončiť stratené. O to sa stará projekt Čierne diery. Ak trio novinár – novinár – architekt necestuje s fotoaparátom po celom Slovensku, pátra v historických prameňoch vo svojom ateliéri v Novej Cvernovke alebo pripravuje nové grafiky v Risomate.
Plochy pre stavby elektrární a verejnej infraštruktúry bývali v minulosti vyberané na periférií miest. Postupne, ako sa mestá rozrastali, sa však aj tieto plochy a infraštruktúra stali ich súčasťou a zároveň aj veľkou výzvou pre architektúru a urbanizmus. Jednou z takýchto stavieb je aj Värtan Bioenergy CHP Plant vo švédskom Štokholme, ktorá nedávno získala ocenenie Wienerberger Brick Award v kategórii "Inovatívne prístupy v stavebníctve."
Nemecká rodinná spoločnosť Goldbeck pôsobiaca na Slovensku už od roku 2004 sa za roky svojho pôsobenia zaraďuje medzi lídrov stavebného trhu. Vo svojom portfóliu sa špecializuje na segment priemyselnej výstavby a to hlavne so zameraním na výrobné a logistické haly, administratívne budovy a parkovacie domy.
Priemyselná architektúra nie je o exhibícii tvarov či o prevratných architektonických ideách. Je predovšetkým službou. Slúži tomu, čo ukrýva. A v prípade Telekom DataCentra v Bratislave to nie je málo. Je tam to najaktuálnejšie, čo môže dátové centrum poskytnúť. Ide zároveň o budovu, ktorá kladie veľký dôraz na princípy Green IT, čiže efektívnejšie využitie jednotlivých zdrojov energie a infraštruktúry.
Segment industriálnych budov na Slovensku sa oživuje. Narastá najmä aktivita v ich prenájme, pričom v druhom kvartáli 2010 dosiahla najvyššie hodnoty od konca roku 2008. Vyplýva to zo správy spoločnosti CB Richard Ellis. Vedúci oddelenia industriálnych nehnuteľností tejto spoločnosti Peter Jánoši zároveň zdôrazňuje, že situácia sa po prepuknutí krízy otočila v prospech nájomníkov. Skladové a logistické objekty sa budujú na mieru konkrétnemu klientovi, čím developeri zmenšujú riziko, že plochy ostanú neprenajaté.
Výrobňa olivového oleja nemusí byť čisto účelová stavba, jedna z mnohých anonymných výrobných hál, akých je v údolí v strednej časti Čile niekoľko. Dôkazom je projekt navrhnutý architektmi z ateliéru Guillermo Hevia Architects: rôznofarebné horizontálne lamely, ktoré novú továreň pokrývajú, evokujú úrodnú zem, kým vertikálne elementy postupne splynú s dorastajúcimi kmeňmi olivovníkov.
Otázky energetickej samostatnosti Európskych krajín patria v súčasnosti medzi často skloňované témy. Veľa hovoríme o využívaní obnoviteľných zdrojov – priateľských k životnému prostrediu. Avšak naša spoločnosť sa trvalo vyhýba využívaniu niekedy až prebytkovej suroviny, ktorú produkuje sám život – odpadu. Za naozaj inšpiratívny počin v tomto smere možno považovať nedávno ukončený projekt v Rakúsku. Mesto Viedeň nielenže vymyslelo efektívny spôsob likvidácie prebytočných surovín, ale aj spôsob ako transformovať a využívať obrovskú produkciu odpadov na energiu. Nová spaľovňa odpadu sa vďaka technológii a ekologickému prístupu stala najmodernejším zariadením tohto typu v Európe.
Priemyselná architektúra nemusí byť len bezduchá škatuľa, v ktorej sa ukrýva výroba alebo sklad. Môže byť aj architektúrou so všetkými svojimi atribútmi, ktorej primárna funkcia i pragmatická dispozícia sa citlivo a súčasne invenčne prejavujú aj na fasáde. Platí to aj pre výrobný a skladový areál spoločnosti TEKMAR SLOVENSKO, s. r. o., ktorý sa nachádza v Lužiankach pri Nitre. „Snažili sme sa o kompaktnú stavbu, v ktorej by sa vyčleňovala hmota administratívy od výrobnej časti,“ hovorí autor projektu Milan Csanda. „Napriek rozličnej konštrukčnej podstate bolo cieľom ich zjednotenie s prelínaním jednotlivých materiálov medzi obidvoma hmotami. Samozrejme, chceli sme dať techniku vnútorného prostredia navonok prostredníctvom výrazného motívu.“
Nasledujúca realizácia nepatrí k absolútnym novinkám vo výstavbe industriálnych závodov, ale svet si získala svojou jedinečnou filozofiou, ktorú architekt dokázal pretlmočiť aj do výrazu samotnej stavby. Sklená manufaktúra na výrobu limuzín Volkswagen Phaeton v Drážďanoch nie je obyčajnou fabrikou. Stojí hrdo pri historickom srdci mesta ako sklený monument umenia remeselnej výroby 21. storočia.
