pasívny dom

Počuli ste už niekedy termíny off-grid, pasívny, sebestačný či ostrovný dom alebo dokonca slamák či zemeloď? Niekoľko takýchto stavieb bolo realizovaných aj na Slovensku a v Česku, nehovoriac o zvyšku sveta, kde ich stoja ďalšie stovky.

O kvalitnej architektúre pasívnych budov, tvorbe zdravého životného prostredia a o ďalších výhodách sa môžete presvedčiť 12. -14. novembra, kedy sa budú konať Dni pasívnych domov 2021.

Stavba, ktorá získa certifikát kvality musí spĺňať rôzne náročné požiadavky na kvalitu, energetickú úspornosť, environmentálnu bezpečnosť a sociálnu stránku.

Jan Chvátal získal so svojím projektom cenu v kategórii stavba a zároveň sa stal absolútnym víťazom jubilejného 10. ročníka súťaže E.ON Energy Globe. Aké boli jeho motívy vytvoriť takúto ojedinelú stavbu a projekt, v rámci ktorého pomáha stavať slamené domy aj ďalším ľuďom?

Postaviť si drevodom na kopci má veľa výhod – nezaplaví ho voda, je z neho dobrý výhľad a nie je ho možné prehliadnuť. A ak je dobre postavený, nesfúkne ho ani vietor. A to ani v prípade, že kopec, na ktorom dom stojí, je veterný. Či už skutočne, alebo len podľa mena.

Pasívne domy sa u nás bežne stavajú už asi 12 rokov. Stavebný materiál, z ktorého sa stavajú už od začiatku a ponúka tak množstvo skúseností, je Ytong. Ako jediný u nás tvorí kompletný sortiment presných dielov vrátane masívnej strechy. Hodnôt pre pasívnu výstavbu navyše môžete dosiahnuť aj bez zateplenia. Výsledná stavba sa tak stáva investíciou do zdravého a kvalitného bývania, ktorého životnosť je takmer neobmedzená a nebude vyžadovať veľké investície ani v budúcnosti. 

V auguste 2007 odovzdala firma ATREA, s. r. o., do užívania pilotný obytný súbor dvanástich pasívnych rodinných domov a školiaceho strediska v obci Koberovy. Išlo o vôbec prvú hromadne realizovanú experimentálnu výstavbu v ČR na báze úspornej drevoskeletovej konštrukcie, ktorá preukázateľne dodržala parametre energeticky pasívnych domov. Projekt ukázal svoju životaschopnosť a minulý rok oslávil už 10 rokov svojho fungovania. 

Dom, ktorý si vďaka mokradi na streche sám čistí vodu, sa stal zároveň víťazom v kategórii Stavba. Unikátna stavba púta pozornosť kvetinovou strechou, ktorá slúži aj ako koreňová čistička vody. Dom je postavený v pasívnom štandarde, využíva vlastné obnoviteľné zdroje energie a svojou existenciou nijako nezaťažuje okolie.

Pasívny rodinný dom nebol len výzvou pre architekta Ondreja Kaluš, ale aj pre samotných zhotoviteľov. S čím všetkým sa museli popasovať?

Uvažujete o stavbe pasívneho domu? Inšpirujte sa príbehom mladej rodiny, ktorá si svoj vysnívaný dom postavila v Dobřiši. Do drevostavby sa presťahovali z malého panelového bytu, ktorý im prestal vyhovovať po narodení druhého dieťaťa. Architekt Ondrej Kaluš pre nich navrhol moderný dom s čistým dizajnom, vďaka ktorému si každý deň môžu užívať krásny výhľad na Brdské lesy.

Dom v pasívnom štandarde zo slamy a dreva sa nachádza v Melčickej doline situovanej v západnej časti Bielych Karpát. Bola to klasická architektonická výzva, ktorá motivuje svojich tvorcov. Je to pozemok v doslova panenskej prírode, na jednej strane je lemovaný potôčikom s husto zarastenými brehmi a na druhej strane veľkým lesom.

Anglické architektonické štúdio Foresterarchitects predstavilo svoju realizáciu neobvykle tvarovaného rodinného domu v pasívnom štandarde.

Dispozíciu rodinného domu v Kumurskem Újezdu určili dva výhľady, jeden cez kuchynské okno na príjazdovú cestu a druhý zo spálne na zrúcaninu hradu Kumburk.

Neďaleko od Prahy v obci Žernovka vyrástol rodinný dom v pasívnom štandarde. Na jeho realizáciu sa použil systém Klimax 51 so súčiniteľom prechodu tepla obvodovej konštrukcie U = 0,1 W/(m2 . K). Podlažie domu sa podarilo zmontovať v priebehu ôsmich hodín.

Dom LEAF má tvar listu, ktorý akoby spadol na dom a teraz ochraňuje jeho obyvateľov. Je to spojenie technického, striktne presného riešenia stavby s mäkkým, prírodným tvarom.