mosty

Limitovaná poloha nivelety rýchlostnej komunikácie R1 a požadované rozpätie 80 m si vyžadovali návrh stlačenej výšky prierezu nosnej konštrukcie. Túto požiadavku spĺňa navrhnutá konštrukcia s nízkym pylónom, tzv. systém extradosed.

Väčšia časť budovaného úseku diaľnice D1 Sverepec – Vrtižer sa vedie na mostných objektoch. Variabilita konštrukčných návrhov, úzko súvisiaca s technológiou ich budovania, vytvára pestré spektrum realizovaných konštrukcií z oblasti mostného staviteľstva.

V súčasnosti sme svedkami vysokého tempa výstavby cestnej aj železničnej infraštruktúry. Bez ohľadu na ročné obdobie a počasie pozorujeme na stavbe vždy čulý pracovný ruch, a to vďaka moderným stavebným materiálom, ktoré možno spracovávať takmer v každom ročnom období.

Na severe Moravy v týchto dňoch finišuje výstavba dlhej estakády pri Bělotíne. Nosná konštrukcia tejto betónovej estakády má priečny rez v tvare komory. Prečo sa použil tento tvar, keď v Čechách v posledných rokoch dominujú mosty v tvare dvojtrámu, sa pokúsime vysvetliť v tomto príspevok.

Príspevok informuje o mostoch, ktoré sa realizovali v období rokov 2008 a 2009 na stavbe obchvatu mesta Trstená. Práce vykonávali pracovníci závodu 06 Prešov spoločnosti Inžinierske stavby, a. s., Košice, v rámci združenia so spoločnosťou Váhostav-SK, a. s., Žilina.

Na zabezpečenie termínu výstavby opisovaného mostného objektu s dĺžkou 1 800 m sa vopred vyvinul a dodatočne predopol najväčší mostný tyčový nosník na Slovensku – vyrobený a prepravený v celosti, v dĺžke 38 m.

V posledných rokoch sa na Slovensku vyprojektovalo niekoľko spriahnutých oceľobetónových mostov estakádneho typu s rozpätiami okolo 40 m. Nárast cien ocele v poslednom období spôsobil, že tento typ mostov nemohol cenovo konkurovať betónovým mostom a aj mosty vyprojektované ako spriahnuté (oceľ + betón) obyčajne zhotovovateľ pred začiatkom realizácie dal preprojektovať na betónové. Čo spôsobilo, že dva mosty na diaľnici D1 Mengusovce – Jánovce tomuto tlaku odolali?

Most pri obci Štrba je prvým železobetónovým mostom na území Slovenskej republiky realizovaným technológiou vysúvania. Článok sa zaoberá opisom jednotlivých častí použitej technológie (výsuvný nos, výrobňa, výsuvné zariadenie, klzné ložiská), ako aj opisom samotného procesu vysúvania.

V časopise Inžinierske stavby / Inženýrské stavby 3/2008 bol uverejnený článok Obnova Starého mosta v Bratislave. Predmetom tohto článku je história mosta, koncepcia jeho rekonštrukcie, varianty návrhov mosta a ich zdôvodnenie. Príspevok sa končí konštatovaním: „Dňa 6. 8. 2008 primátor Hlavného mesta SR Bratislavy Andrej Ďurkovský oznámil, že na projekt obnovy Starého mosta cez Dunaj v Bratislave bude vypísaná architektonická súťaž.“ Čo sa so Starým mostom dialo v ďalšom období, je predmetom tohto článku.

Sieť rýchlostných komunikácií je napojená na diaľničnú sieť Slovenska a vytvára dopravné tepny medzi západným a východným Slovenskom. Tranzitná časť diaľnice D2 zabezpečuje prepojenie s Českou republikou a Maďarskom, D4 s Rakúskom, pričom plánovaná časť D4 bude perspektívne tvoriť nultý okruh okolo Bratislavy. Na tento dopravný uzol sa napojí rýchlostná komunikácia s označením R7, trasovaná južnou časťou krajiny, ktorá s nadväzujúcou komunikáciou R2 prepojí východnú a západnú časť Slovenska. Rýchlostná komunikácia s označením R1 sa napája na diaľnicu D1 pri Trnave a predstavuje druhú vetvu prepájajúcu stredné regióny Slovenska. V pláne rozvoja cestnej infraštruktúry sa počíta s postupným vybudovaním viacerých vetiev rýchlostných komunikácií, ktoré prepoja sever a juh krajiny, zabezpečujúce rýchle spojenie severnej časti diaľnice D1 s Maďarskom. Príspevok približuje výstavbu rozpracovaných úsekov rýchlostných komunikácií R1 a R2 vedených regiónmi stredného Slovenska.

V polovici roka 2008 sa združenie firiem Doprastav a Skanska definitívne rozhodlo vyhotoviť 958 m dlhý a 30,6 m široký diaľničný most technológiou letmej betonáže. Do úvahy prichádzali dve verzie výstavby tohto mosta s mimoriadne širokým priečnym rezom.

Súčasťou II. úseku diaľnice D1 Sverepec – Vrtižer v km 4,9 – 9,595 začínajúceho v križovatke Považská Bystrica – centrum a končiaceho napájacou vetvou križovatky Vrtižer je most SO 206-02b ako druhý dilatačný celok objektu SO 206. Na tomto úseku s dĺžkou necelých 5 km je navrhnutých celkovo 13 mostov. Na všetko predpätie mostnej nosnej konštrukcie sa použil lanový predpínací systém Dywidag, ktorého realizátorom bola spoločnosť SM7.

Jedným z najzaujímavejších objektov rýchlostnej cesty R1 z hľadiska technológie je most 203-00 nad údolím, cestou III/06434, potokom Kadaň a poľnou cestou v km 3,34490, ktorý je súčasťou 2. úseku rýchlostnej cesty R1 Selenec – Beladice.

Mostný objekt D 215-00 sa nachádza v intraviláne mesta Prešov, premosťuje okružnú križovatku a tvorí privádzač z mesta Prešov na diaľnicu D1 smerom na Poprad. Most s celkovou dĺžkou 350 m je výnimočný tým, že časť nosných predpínacích káblov je situovaná pod mostnou konštrukciou, čím tvorí jedinečnú vzperadlovú sústavu v strednej Európe.

S výstavbou moderných monolitických mostov sú neodmysliteľne spojené základné technológie výstavby, medzi ktoré patrí letmá betonáž a betonáž na pevnej a výsuvnej skruži. Nosné konštrukcie mostov sa obvykle realizujú ako trámové alebo, pri prekonávaní veľkých vzdialeností, ako oblúkové konštrukcie. Žiadna realizácia sa nezaobíde bez moderného a výkonného debnenia.