Drevo a materiály na báze dreva sa stále využívajú nielen pri zariaďovaní interiéru, výrobe nábytku a bytových doplnkov, ale aj pri zhotovovaní obkladov. Nie je dôležité, či ide o drevostavbu, alebo murovaný dom – vhodne zhotoveným obkladom sa dá výrazne zmeniť prostredie interiéru. Podmienkou je správna voľba druhu obkladu, jeho materiálu, použitej povrchovej úpravy, ako aj montáž podľa technologického postupu.
Stabilné drevené konštrukcie možno dnes nahradiť aj tzv. mobilnými domami. Je to určitá alternatíva bývania, ktorá sa využíva najmä pri obmedzenej pevnej výstavbe. Tieto stavby majú minimálne požiadavky na úpravu terénu, nevyžadujú murovanú základovú dosku a dajú sa premiestniť pomocou špeciálneho podvozku na určené miesto.
Konštrukčná ochrana dreva a drevárskych výrobkov vychádza z princípov fyzikálnej ochrany založenej na regulácii expozičných podmienok v okolí dreva. Jej úlohou je cielenými úpravami teploty, vlhkosti, hodnoty pH a iných fyzikálnych parametrov dreva a okolitého vzduchu, prípadne aj ďalších susediacich substrátov, dosiahnuť, aby v danej expozícii biologickí škodcovia (drevokazné huby, drevosfarbujúce huby, plesne, drevokazný hmyz) a abiotické činitele (slnečné žiarenie, zrážky, emisie, zdroje tepla) nenapádali drevo alebo aby ich pôsobnosť bola čo najmenšia.
Výstavba budov a ich prevádzka patria medzi najväčších spotrebiteľov materiálových a energetických zdrojov a znečisťovateľov životného prostredia. Reakciou na súčasný stav životného prostredia sú ekologické stavby. Zaujímavým riešením, ktoré predstavuje ekologickú výstavbu, prevádzku, likvidáciu a zároveň pohodlné bývanie je výstavba nízkoenergetických a pasívnych domov na báze dreva.
OSB dosky sú materiály vytvorené z veľkoplošných triesok, ktoré možno použiť v exteriéri aj interiéri. V stavebníctve sa väčšinou používajú pri suchej výstavbe rodinných domov, drevodomov, nízkoenergetických, pasívnych a ekologicky nezávadných budov. Vhodné sú takisto pre bytové nadstavby, hospodárske objekty a rekonštrukčné práce. Vďaka svojím vlastnostiam i cenovej dostupnosti patria medzi často používané stavebné materiály. Aby však vynikli ich vlastnosti, odporúča sa pri ich úpravách a montáži dodržiavať určité zásady.
V súčasnosti sa dostávajú do popredia nové materiály, ktoré na rozdiel od tých tradičných často spájajú dve alebo viac zložiek s rozdielnymi vlastnosťami. Príkladom takéhoto materiálu je drevoplastový kompozit — spojenie dreva (vo forme drevných vlákien alebo jemného drevného prachu) a polyméru s rôznymi prídavnými látkami.
Drevené priehradové konštrukcie sa navrhujú ako prútové rovinné sústavy rôzneho geometrického tvaru podľa účelu, ktorému majú slúžiť, a podľa zaťaženia, ktoré majú preniesť. Umožňujú preklenúť rozpätie do 30 m. Okrem bežne používaných sedlových, pultových a priamo-pásových priehradových konštrukcií sa realizujú aj komplikovanejšie tvary, napr. priehradové oblúky.
Na poschodové rámy sa bežne používa betón a oceľ. Týmito materiálmi možno vytvoriť tuhé monolitické prepojenie zvislých stĺpov a vodorovných priečnikov. Použitie dreva je v tomto prípade celkom výnimočné. Podstata nového riešenia spočíva v preplátovaní spájaných stĺpov a priečnikov s vybraním na vloženie oceľovej spojky pripevnenej ku každému spájanému prvku svorníkmi.
Súčasné vývojové trendy v stavebníctve sú vo všeobecnej rovine úzko späté s myšlienkami trvalo udržateľného rozvoja. Tieto myšlienky reflektujú obavy spoločnosti z vyčerpania surovinových a energetických zdrojov aj z ďalšieho nadmerného znečisťovania ovzdušia. Tiež oveľa viac akcentujú hľadisko zdravotnej bezchybnosti materiálov používaných v stavebníctve. Uvedené trendy sa premietajú do inovácií konštrukcie nových typov tepelných izolácií. Pozornosť sa začína presúvať aj do oblasti organickej materiálovej bázy, ktorá väčšinu požiadaviek udržateľného rozvoja spĺňa.
Požiarna odolnosť patrí medzi základné úžitkové parametre každej stavby. Kvalitné protipožiarne bezpečnostné opatrenia, medzi ktoré patrí architektonické včlenenie stavby, dispozičné, konštrukčné a materiálové riešenie objektu a tiež protipožiarne nátery na kov a drevo, môžu zmierniť následky škôd spôsobených ohňom (poškodenie zdravia osôb, zvierat, straty na majetku a životoch). Tento článok sa zaoberá jednou časťou protipožiarnych opatrení – protipožiarnymi nátermi na drevo a ich správnym použitím v praxi.
Drevostavby predstavujú suchý stavebný systém, ktorý je alternatívou výstavby nielen rodinných domov. V porovnaní s bežnou výstavbou majú domy na báze dreva svoje výhody, ale aj nevýhody. Väčšinu nevýhod možno v súčasnosti odstrániť pomocou moderných materiálov a technológií. Drevodomy môžu pozostávať z rôznych stavebných systémov. Pri ich návrhu, ale aj výstavbe však treba myslieť na vlastnosti dreva (napúčanie, vysychanie) a eliminovať ich účinok na konštrukciu.
Drevo je z hľadiska jeho energetických a environmentálnych vlastností strategickým stavebným materiálom. Vo výstavbe rodinných domov sa v čoraz väčšej miere začínajú presadzovať nízkoenergetické a pasívne domy. To kladie nové požiadavky na konštrukčný systém a statiku domov. Obvodové a strešné plášte týchto domov majú hrúbku izolácie podstatne väčšiu ako v konštrukciách realizovaných pred pár rokmi. Pred konštruktérom a statikom tak stojí úloha efektívne navrhnúť konštrukčný systém.
Pri rekonštrukcii historických objektov sa zo strany pamiatkarov možno stretnúť s požiadavkou, aby sa poškodený drevený prvok v objekte zachoval, zvyčajne pri zaistení jeho pôvodnej funkcie. Jednou z možností, ako riešiť túto situáciu, je poškodený prvok spevniť protézovaním.
Existuje niekoľko spôsobov spájania drevených prvkov krovu, ako napr. použitie klasických tesárskych spojov, príložiek, špeciálnych platní alebo kovových uholníkov. Spôsob spájania jednotlivých prvkov závisí od výrobnej a montážnej technológie, veľkosti zaťaženia konštrukcie i jednotlivých spojov.
Konferencia je určená projektantom, dodávateľom, realizátorom stavebných prác, majiteľom, užívateľom drevostavieb, ako aj pracovníkom stredného, vysokého školstva, vedy, výskumu a tiež zamestnancom samosprávy.
