drevostavba

Súčasné vývojové trendy v stavebníctve sú vo všeobecnej rovine úzko späté s myšlienkami trvalo udržateľného rozvoja. Tieto myšlienky reflektujú obavy spoločnosti z vyčerpania surovinových a energetických zdrojov aj z ďalšieho nadmerného znečisťovania ovzdušia. Tiež oveľa viac akcentujú hľadisko zdravotnej bezchybnosti materiálov používaných v stavebníctve. Uvedené trendy sa premietajú  do inovácií konštrukcie nových typov tepelných izolácií. Pozornosť sa začína presúvať aj do oblasti organickej materiálovej bázy, ktorá väčšinu požiadaviek udržateľného rozvoja spĺňa.

Požiarna odolnosť patrí medzi základné úžitkové parametre každej stavby. Kvalitné protipožiarne bezpečnostné opatrenia, medzi ktoré patrí architektonické včlenenie stavby, dispozičné, konštrukčné a materiálové riešenie objektu a tiež protipožiarne nátery na kov a drevo, môžu zmierniť následky škôd spôsobených ohňom (poškodenie zdravia osôb, zvierat, straty na majetku a životoch). Tento článok sa zaoberá jednou časťou protipožiarnych opatrení – protipožiarnymi nátermi na drevo a ich správnym použitím v praxi.

Drevostavby predstavujú suchý stavebný systém, ktorý je alternatívou výstavby nielen rodinných domov. V porovnaní s bežnou výstavbou majú domy na báze dreva svoje výhody, ale aj nevýhody. Väčšinu nevýhod možno v súčasnosti odstrániť pomocou moderných materiálov a technológií. Drevodomy môžu pozostávať z rôznych stavebných systémov. Pri ich návrhu, ale aj výstavbe však treba myslieť na vlastnosti dreva (napúčanie, vysychanie) a eliminovať ich účinok na konštrukciu.

Drevo je z hľadiska jeho energetických a environmentálnych vlastností strategickým stavebným materiálom. Vo výstavbe rodinných domov sa v čoraz väčšej miere začínajú presadzovať nízkoenergetické a pasívne domy. To kladie nové požiadavky na konštrukčný systém a statiku domov. Obvodové a strešné plášte týchto domov majú hrúbku izolácie podstatne väčšiu ako v konštrukciách realizovaných pred pár rokmi. Pred konštruktérom a statikom tak stojí úloha efektívne navrhnúť konštrukčný systém.

Pri rekonštrukcii historických objektov sa zo strany pamiatkarov možno stretnúť s požiadavkou, aby sa poškodený drevený prvok v objekte zachoval, zvyčajne pri zaistení jeho pôvodnej funkcie. Jednou z možností, ako riešiť túto situáciu, je poškodený prvok spevniť protézovaním.

Existuje niekoľko spôsobov spájania drevených prvkov krovu, ako napr. použitie klasických tesárskych spojov, príložiek, špeciálnych platní alebo kovových uholníkov. Spôsob spájania jednotlivých prvkov závisí od výrobnej a montážnej technológie, veľkosti zaťaženia konštrukcie i jednotlivých spojov.

Konferencia je určená projektantom, dodávateľom, realizátorom stavebných prác, majiteľom, užívateľom drevostavieb, ako aj pracovníkom stredného, vysokého školstva, vedy, výskumu a tiež zamestnancom samosprávy.

Každý stavebný objekt dýcha svojou históriou, čo platí najmä pri starších objektoch, ktoré treba obnovovať, udržiavať. Dnes sa stávame svedkami toho, ako nielen sakrálne stavby, ale aj ostatné pamiatkové objekty chátrajú. Treba si uvedomiť, že nie je dôležitá len výstavba nových budov, ale aj snaha o rekonštrukcie starších, historických budov. Len tak možno budúcim generáciám zanechať pozitívny odkaz.