Partneri sekcie:

Problematické detaily hrubej stavby 5: Stužujúci veniec

veniec
Zdroj: Shutterstock

Stužujúci veniec je neodmysliteľnou súčasťou stavieb, bez ktorého reálne hrozia vážne statické problémy či v konečnom dôsledku vynútená rozsiahla rekonštrukcia objektu, alebo dokonca v najhoršom prípade i demolácia. Bez venca totiž stačí veľmi málo a murivo začne masívne praskať, zdúvať sa či inak deformovať, čo môže vyústiť do zrútenia celej steny či časti objektu.

Čo je stužujúci veniec?

Stužujúci veniec je časť hrubej stavby, ktorej hlavnou úlohou je stuženie budovy vo vodorovnom smere a prenos vodorovných zaťažení (spôsobených napr. vetrom), rozloženie sily izolovaných bremien, ukotvenie pomúrnic, zachytenie ťahových síl či zmonolitnenie prvkovej konštrukcie.

Z praktického hľadiska rozoznávame tri základné typy vencov: oceľové, železobetónové a železobetónové prefabrikované, z ktorých sa v súčasnosti stretávame s prefabrikovaným vencom pri montovaných rámových konštrukciách a monolitickým vencom. Ten možno vykonávať za pomoci plného debnenia či vencovkovej tehly – vencovky.

Druh betónu by mal byť predpísaný projektovou dokumentáciou, napr. C 16/20 či C 20/25. V priebehu stavby treba betón hutniť, aby správne obalil celú výstuž. Táto výstuž musí byť minimálne zo štyroch prútov s priemerom 10 až 12 mm, ktoré sú prepojené strmienkami s priemerom 5,5 mm.

Vzdialenosť strmienkov je asi 400 mm. Aby sa však z venca nestal tepelný most, treba ho vybaviť aj tepelnou izoláciou. Táto minerálna či polystyrénová izolácia by mala mať hrúbku minimálne 70 mm a môže byť súčasťou zateplenia celého objektu.

Potrebné debnenie stužujúceho venca môžeme riešiť viac-menej dvoma spôsobmi – pomocou dreva či pomocou vencoviek.

POZOR!

Niektoré typy stropov majú svoje vlastné pravidlá vytvárania vencov. Napríklad pri stropoch z vložiek MIAKO musia byť vence pri obvodových i vnútorných nosných stenách na úrovni stropu a výstuž stropu a venca sa spája.

V prípade stropov z tvaroviek s názvom Hurdis možno veniec urobiť na úrovni stropu a nosníky pokladať priamo na murivo alebo naopak veniec založiť pod úrovňou stropu a nosník položiť na veniec – tento variant sa používa najmä v prípade nosných múrov z plných tehál.

Pri drevených stropoch sa trámy pokladajú na stužujúci veniec. Ale pozor – medzi trámom a vencom musí byť riadne impregnovaná tepelná výstuž, ktorá trámu umožní takzvane dýchať a zamedzí prenikaniu vlhkosti do dreva.

Debniaci veniec

Pri príprave venca sa najprv priamo na mieste zhotoví samotné debnenie, následne sa uloží výstuž podľa návrhu a kladačského plánu, pri obvodovom murive sa nesmie zabudnúť na tepelnú izoláciu, a nakoniec nasleduje betonáž. Ďalšie stavebné práce potom pripadajú do úvahy podľa podmienok pri betonáži (najmä podľa teploty) a spôsobu využitia stavby.

Ak betonáž prebehne v optimálnych podmienkach, možno pokračovať v stavbe zhruba po jednom týždni. Pokiaľ však veniec slúži aj ako plnohodnotný statický prvok, je lepšie vyčkať 28 dní, kým betón dosiahne normovú pevnosť.

Veniec s vencovou tehlou

Vencové tehly zvané vencovky možno pri tvorbe stužujúceho venca použiť ako skryté debnenie, čo vo finále uľahčuje tak prípravu pred betonážou, ako aj oddebňovanie. Ak je veniec zároveň súčasťou stropu, má vencovka za úlohu predovšetkým stužiť okraj dosky proti odštiepeniu počas prípadných ďalších prác (napr. kotvenie markíz a pod.).

Vencovky treba v prípade plánovaného zateplenia objektu zatepliť, a to ešte pred uložením výstuže. Tepelný izolant ukladáme na vnútornú stranu vencovky, ktorá je uložená na vonkajšej strane obvodového muriva.

Redakcia