Technické zariadenia budov

Po roku 1989 nastali spoločenské zmeny, ktoré priniesli obrat z direktívneho systému na demokraciu. Keďže sme tu nemali jej tradíciu, vo všeobecnosti možno badať sklon k nesprávnemu výkladu pojmov, medzi ktoré patrí aj kľúčový pojem slobody. Sloboda neznamená, že možno robiť čokoľvek, ale že je zrejmé, čo nemožno robiť. V technike sa tieto skutočnosti prejavili pri zrušení záväznosti technických noriem. Túto zmenu nesprevádzala dostatočne pripravená osveta, takže sa často nesprávne vykladá význam pojmu zrušenie záväznosti noriem a tento akt sa mylne chápe ako zrušenie platnosti noriem.

Stavba rodinného domu je náročný proces – od projektu stavby, cez samotnú realizáciu, až po dokončovacie práce. Jednotlivým fázam výstavby treba venovať dôkladnú pozornosť. Nevyhnutnou súčasťou je projekt, ktorý dokáže ovplyvniť konečnú podobu rodinného domu, ale aj jeho funkčnosť. V návrhu novostavby sa zohľadňujú nielen požiadavky budúceho užívateľa, ale aj výber kvalitných výrobkov, vhodných materiálov či správneho typu vykurovacej sústavy. Iba tak možno vytvoriť architektonicky zaujímavú, ale najmä účelnú a bezpečnú stavbu.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov sa týka aj tepelných čerpadiel (TČ) v súvislosti s podmienkami ich prevádzky na Slovensku (základné informácie sú uvedené v [1]). Ide o konkrétne určenie množstva obnoviteľnej energie získanej prevádzkou TČ, ktoré sa touto smernicou plnohodnotne zaraďujú do technických systémov využívajúcich obnoviteľné energetické zdroje.

Zariadenia na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (KVET), ako sú napríklad spaľovacie turbíny, spaľovacie motory alebo aj parné protitlakové alebo kondenzačné turbíny s odberom v kombinácii s parnými kotlami, sú hlavným zdrojom znečisťovania životného prostredia pri KVET. Keďže je na Slovensku veľmi vysoký stupeň plynofikácie, najčastejším palivom zariadení KVET je práve zemný plyn, ktorý je z hľadiska záťaže životného prostredia znečisťujúcimi emisiami, ako aj emisiami skleníkových plynov relatívne výhodnou alternatívou. Vo veľkých teplárňach sa v zariadeniach KVET používajú fosílne tuhé palivá, ako aj kvapalné fosílne palivá (najmä rafinérske zvyšky). V posledných rokoch sa v zariadeniach KVET začala využívať už aj biomasa.

Medzinárodné centrum v dánskom Lyngby sa významne zapísalo do dejín výskumu vnútorného prostredia, a to najmä v oblasti kvality vnútorného vzduchu. Do tohto článku sme pre vás vybrali niektoré konkrétne výsledky výskumu týkajúce sa nielen kvality vzduchu a jeho čistenia, ale aj tepelného komfortu či produktivity práce.

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) vydal 20. augusta 2009 vyhlášku č. 358/2009 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška ÚRSO č. 630/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a rozpočítavania množstva dodaného tepla. Text vyhlášky prekvapil odbornú verejnosť, keďže sa významne odlišuje od textu, ktorý predložil ÚRSO na pripomienkové konanie. V čom spočívajú tieto zmeny? A čo prinášajú? Pýtame sa, aký majú na vec názor naši respondenti.

V roku 2006 sa v rámci projektu Concerted Action uskutočnil prieskum, ktorý sa týkal navrhovaného alebo aktuálneho používania softvéru na podporu implementácie smernice o energetickej hospodárnosti budov. Informácie o rozličných členských štátoch mohli pomôcť pri prijímaní ďalších rozhodnutí a poskytnúť príležitosť poučiť sa zo skúseností druhých. Aké boli výsledky?

Skutočnosť, že vzduch je pre život nevyhnutný, dostáva v súčasnosti nový význam, keďže civilizačný rozvoj nielen znečisťuje životné prostredie, ale súčasne vytvára nástroje, ktorými sa proti tomuto znečisteniu možno brániť. Medzi takéto nástroje patrí aj vetranie. Počas života sa v ľudskom organizme ukladajú látky, ktorých hlavnú zložku tvorí z viac ako 80 % vzduch. Dbá sa na kvalitu vody a potravín. Hľadí sa však dostatočne aj na kvalitu vzduchu?

Energeticky úsporné bývanie by sa malo stať čoskoro štandardom aj v našich podmienkach. Rastúce ceny energie a európske predpisy smerujúce k úsporám podporujú v tejto oblasti aj vzrastajúci trend výstavby pasívnych domov. V energeticky pasívnom dome možno znížiť mernú potrebu tepla na vykurovanie až o 90 % v porovnaní s bežnou výstavbou. Prevádzkové náklady tu môžu klesnúť na jednu tretinu až štvrtinu.

Prelomové dni októbra a novembra patrili aj tento rok pasívnym domom. V Bratislave sa v termíne od 29. do 30. októbra uskutočnila Medzinárodná konferencia Pasívne domy 2009, ktorá priniesla najnovšie informácie na tému pasívnych domov a zároveň poskytla jedinečnú príležitosť na stretnutie odbornej verejnosti. Konferenciu pripravil Inštitút pre energeticky pasívne domy v spolupráci s Centrom pasívneho domu (ČR).  Po vlaňajšej konferencii v Brne je to už druhý raz, čo sa akcia uskutočnila spoločne pre Slovensko aj Česko.

Celý rok sme sa na stránkach nášho časopisu venovali téme smernice o energetickej hospodárnosti budov (Energy Performance of Buildings Directive, EPBD) – jej cieľom či aplikáciám v jednotlivých členských krajinách EÚ. Ako pri každom živom dokumente aj tu vzniká časom potreba jeho vývoja. Na záver nášho „seriálu“ o EPBD si dovolíme priniesť pohľad skutočne zblízka – od Silvie Adriany Ticau, ktorá pôsobí ako spravodajkyňa prebiehajúcej novely tejto smernice v Európskom parlamente.

Prinášame vám rozhovor s Mathiasom Limbeckom, riaditeľom spoločnosti Reed Exhibitions Messe Wien, v ktorom detailnejšie predstavuje nový koncept medzinárodného veľtrhu Aquatherm zameraného na vykurovanie, sanitu, vetranie a klimatizáciu.

V júli 2009 publikoval Európsky výbor pre normalizáciu (CEN) novú európsku technickú normu EN 16001 Systémy energetického manažérstva. Požiadavky s návodom na použitie. Norma sa zameriava na dosahovanie úspor energie prostredníctvom zavádzania systému energetického manažérstva v podnikateľskom sektore. Tým podporuje aj implementáciu smernice 2006/32/ES, najmä v sektore priemyslu, ale aj vo verejnej správe, doprave, budovách a inde. Norma si kladie za cieľ poskytnúť organizáciám a spoločnostiam jednotný rámec a nákladovo efektívny nástroj na podporu systémov a procesov potrebných na zvýšenie energetickej efektívnosti. Zároveň by mala zabezpečiť, že sa energetický manažment stane integrálnou súčasťou organizačných štruktúr spoločností.

Od malých vodných elektrární cez ohrievače vody a akumulačné nádrže až po tepelné čerpadlá vedie viac ako štyridsaťročná cesta Družstevných závodov Dražice.  Ako sa im však darí na Slovensku? Pre časopis TZB Haustechnik sme sa porozprávali s konateľom spoločnosti DZ Dražice-Slovensko, spol. s r. o., Andrejom Krasňanským. 

Tepelné čerpadlá v súkromnom sektore zvyčajne využívajú ako zdroj energie geotermálnu energiu alebo okolitý vzduch. Naopak, veľké tepelné čerpadlá v priemysle či obchode môžu využívať ako zdroje odpadové teplo z chladiarenských zariadení či úpravy vzduchu, odpad z vybíjacích procesov alebo odpadovú vodu s vyššou teplotou.