Nový stavebný zákon: má ho ovládať nielen úradník, ale aj projektant

Spýtali sme sa stavebných úradov na uplatnenie novej legislatívy. Zvýšila sa dôležitosť prípravy pokladov a žiadostí?

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Nový Stavebný zákon č. 25/2025 je platný od apríla tohto roka a opozičné Progresívne Slovensko (PS) prezentovalo začiatkom júla výhrady k jeho fungovaniu v praxi. Zo zrýchlených konaní sa podľa poslankyne Dariny Ľuščíkovej stala pre stavebníkov byrokratická nočná mora.

PS oslovilo stavebné úrady naprieč Slovenskom s otázkou, čo priniesol zákon v praxi. Viac ako tri štvrtiny úradov odpovedali, že konania a procesy sa predĺžili. Ani jeden úrad neuviedol, že by sa procesy reálne urýchlili a skrátili. Viac ako polovica stavebných úradníkov hovorí, že školenia boli nedostatočné, mnoho informácií si museli zistiť sami, a len 7 % z nich uviedlo, že informácie im postačovali.

Časopis ASB oslovil stavebné úrady vo viacerých krajských mestách a za Bratislavu stavebné úrady v mestských častiach Petržalka, Ružinov a Rača s otázkami, či sa skrátili procesy a konania, či majú pracovníci dostatok informácií z rezortu dopravy a Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR a aký je počet neukončených konaní k júnu 2025 v porovnaní s údajmi k júnu 2024. Odpovede ukazujú, že uplatnenie Stavebného zákona sa netýka len samotnej legislatívy a stavebného úradu, problematika je širšia.

Trend u stavebníkov: vziať späť žiadosť podľa predchádzajúcej legislatívy

Filip Gašparec, vedúci stavebného úradu v Banskej Bystrici, uviedol, že prvé skúsenosti naznačujú, že legislatívne prostredie je spôsobilé reflektovať zámer skrátiť povoľovacie procesy. Zároveň dodal, že nastolenie tohto trendu je priamoúmerné tomu, ako projektanti a odborne spôsobilé osoby poznajú legislatívu, pretože v opačnom prípade sa aj najlepšie mienená snaha zákonodarcu míňa zamýšľanému účelu.

Pozornosť si podľa neho zaslúži aj zákon č.142/2024 o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a výstavbu transeurópskej dopravnej siete so zmenami platnými od apríla 2024, ktorý vytvoril priaznivé prostredie na povolenie výstavby novej Roosveltovej nemocnice v Banskej Bystrici.

K neukončeným stavebným konaniam uviedol, že sa v nich spája viacero aspektov – podklady nemajú zákonné náležitosti, zložité urbanistické začlenenie stavieb do existujúcej zástavby, prieťahy vo vydávaní stanovísk a vyjadrení, častá je aj aktivita účastníkov konania, ktorí vedia uplatňovaním procesných práv predĺžiť konanie. Zo strany verejnosti vníma stavebný úrad trend, že žiadatelia chcú vziať späť žiadosti o stavebné povolenia podľa zákona č. 50/1976 a podať žiadosti podľa zákona č. 25/2025, hoci v marci 2025 stavebníci podávali enormne veľa žiadostí podľa zákona č. 50/1976.

Vedúci stavebného úradu Gašparec pritom poukazuje na konkrétne ustanovenie Stavebného zákona, že stavby, ktoré boli právoplatne povolené rozhodnutím stavebného úradu podľa zákona č. 50/1976, budú do povolenia užívania v režime zákona č. 50/1976.

Lehoty sa skrátili

V podobnom duchu odpovedal starosta Ružinova Martin Chren, že evidujú problémy na stane stavebníkov a projektantov. „V súlade s trendmi zo zahraničia zákon síce skrátil lehoty pre stavebné úrady, zároveň však kladie oveľa vyššie nároky na pripravenosť podkladov a prenáša niektoré povinnosti z úradu na projektanta,“ uviedol. Napríklad, podanie na stavebný zámer musí stavebník doručiť už prerokované, to sa zatiaľ nestalo.

Stavebníci podávajú „holé“ žiadosti a stavebný úrad preto vo väčšine prípadov musí konanie prerušiť a požiadať o doloženie chýbajúcich podkladov. „Samotné lehoty sa skrátili aj vzhľadom na zavedenie sankcií pre stavebné úrady, ak ich nebudú dodržiavať,“ uviedol starosta Ružinova.

Nekompletné stavebné zámery

V bratislavskej Rači majú svoje skúsenosti; starosta Michal Drotován odpísal, že všetky stavebné zámery, ktoré boli podané, boli nekompletné. Aj tu musel stavebný úrad konania prerušiť a požiadať o doloženie chýbajúcich podkladov, to je rovnaký postup ako pri pôvodnom stavebnom zákone.

„Nie je ešte možné vyhodnotiť, pri takom malom množstve podaní, ktoré ešte neboli oznámené účastníkom konania a dotknutým orgánom, či sa skrátil proces vybavenia žiadostí,“ konštatoval starosta Drotován s tým, že majú priebežne 47 ohlásení drobných stavieb a šesť žiadostí o povolenie stavebného zámeru. Rovnako je ešte krátky čas na vyhodnotenie trendu neukončených konaní, pretože 98 % konaní vedie stavebný úrad podľa zákona č. 50/1976.

Administratívny proces sa zrýchlil

Stavebný úrad v bratislavskej Petržalke konštatoval, že nový Stavebný zákon nastavil úplne inak proces povoľovania, zmenil a upravil, ktoré stavebné práce a stavby podliehajú jednotlivému povoľovaniu. Mnoho stavebných prác a úprav netreba ani ohlásiť, rozšíril sa počet stavieb a prác, na ktoré stačí ohlásenie. „Po troch mesiacoch praxe môžeme zatiaľ konštatovať, že sa administratívny proces zrýchlil/zjednodušil,“ uviedla jeho referentka Vladimíra Múdra.

Všetko ukáže čas

V Nitre je podľa jej hovorcu Tomáša Holúbka rozdiel medzi rokmi 2024 a 2025 v tom, že majú o cca 150 spisov viac, pribudli žiadosti o preskúmanie spôsobilosti stavby na užívanie a k účinnosti nového Stavebného zákona bolo podaných veľa žiadostí bez príloh, ktoré treba postupne doplniť. Procesy a konania sa neskrátili, všetko ukáže čas.

Ešte je veľmi skoro na hodnotenie, či má platný zákon pozitívne alebo negatívne dôsledky, reagovalo mesto Trenčín. Na tamojšom stavebnom úrade zatiaľ vydali jedno rozhodnutie o stavebnom zámere, ten bol jednoduchý. Celkovo majú podaných päť žiadostí o stavebný zámer.