Témou diplomovej práce ocenenej Cenou SSTP za rok 2008 bol návrh vykurovacej sústavy pre časť budovy Stavebnej fakulty (SvF) STU v Bratislave. Budova dnešnej SvF sa začala stavať v roku 1964 na Starohorskej a Radlinského ulici, kompletne bola dokončená a daná do užívania v roku 1974. Odvtedy došlo k značnému rozdielu v požiadavkách na tepelnotechnické vlastnosti konštrukcií, ako aj v požiadavkách na návrh prevádzky vykurovacích sústav, ktoré vyplývajú z rastu cien a nákladov na energie.
Jednou z nespochybniteľných axióm vykurovania je už niekoľko desaťročí tvrdenie, že z hľadiska životnosti všetkých teplovodných kotlov je celkom nevyhnutné zamedziť ich nízkoteplotnej korózii (od skondenzovaných kyselín z paliva). A to tak, že sa udržiava teplota vratnej vody do kotla na teplote s minimálnou hodnotou 65 °C, aby nedochádzalo ku kondenzácii. Na to sa používali regulačné, zvyčajne termostatické, trojcestné ventily. Pre teplovodné kozuby (a tiež kotly s akumuláciou), ktoré sa prevádzkujú na svoj menovitý výkon, to však vôbec neplatí.
V katastri obce Buzitka v okrese Lučenec sa v septembri začne s výstavbou dvoch malých fotovoltaických elektrární. Okrem nich má v pláne spoločnosť Buzitka Solar, a.s. vybudovať na konci tohto roka aj solárny park.
Úroveň expozície užívateľov neprijateľnou kvalitou prostredia v budovách závisí od zabudovaných stavebných materiálov a konštrukcií, od systémov techniky prostredia a stavu okolitého vonkajšieho prostredia. Miera ich pôsobenia sa mení v závislosti od typu škodlivín a charakteru ich zdrojov. Budovy na jednej strane eliminujú expozíciu užívateľov škodlivinami z vonkajšieho prostredia, na druhej strane sú však zdrojom znečistenia vnútorného prostredia.
Smernica 2002/91/ES o energetickej hospodárnosti budov bola v SR implementovaná zákonom č. 555/2005 Z. z. [1] o energetickej hospodárnosti budov s platnosťou od 1. 1. 2006 a účinnosťou od 1. 1. 2008. Zákon vymedzil podmienky a povinnosti pri procese hodnotenia energetickej hospodárnosti budov a energetickej certifikácii. Povinnosťou projektanta podľa § 4 ods. 3 je zahrnúť do projektovej dokumentácie na stavebné povolenie minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť nových budov, ktoré sú určené technickými normami. Minimálne požiadavky musí spĺňať aj budova významne obnovovaná, ak je to technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné.
Jednotlivé zložky slnečného žiarenia sú pre ľudský organizmus veľmi dôležité, preto je snaha v čo najväčšej miere zabezpečiť dostatok denného osvetlenia vo vnútorných priestoroch. Z tohto hľadiska sú najvýhodnejšie presklené priestory, prípadne priestory s inštalovanými svetlíkmi, ktorými prechádza istá časť slnečného žiarenia. Čo však v priestoroch, kde nemožno z rôznych konštrukčných dôvodov aplikovať žiadne otvory na prienik svetla? Riešením je napr. prívod svetla pomocou tubusového svetlovodu.
Spoločnosť Jaga je rodinná firma, ktorú založili v roku 1962 v Belgicku. Postupne sa vyprofilovala na popredného výrobcu konvektorových dizajnových vykurovacích telies v Európe. Na našom trhu spoločnosť Jaga úspešne pôsobí už takmer 18 rokov, o čom svedčí spolupráca s architektonickými ateliérmi, investormi, ako aj zrealizované projekty či mnohé domáce aj zahraničné ocenenia, napr. Čestné uznanie za najlepší exponát – teleso Knockonwood DBE na výstave Aqua-therm Praha 2008, najprínosnejší exponát – systém Oxygen na výstave Moderné vykurovanie 2008, Koskar 2007 v kategórii Design – teleso Heatwave atď.
Podpora využívania obnoviteľných zdrojov energie má byť podporou udržateľného rozvoja v oblasti zásobovania energiou. Udržateľnosť zásobovania z fosílnych zdrojov je obmedzená ich vyčerpateľnosťou aj pri maximálne efektívnom využívaní. Preto by sa malo podporovať rozšírenie takých technológií, ktoré sú od fosílnych zdrojov čo najmenej závislé. Trvalo udržateľné zásobovanie, ktoré by malo byť konečným cieľom, je možné len na báze nevyčerpateľných zdrojov energie.
Preventívna ochrana proti požiaru patrí k najnáročnejším a najdôležitejším úlohám pri projektovaní a realizácii stavieb. Zásady protipožiarnej bezpečnosti stavby sú rozpracované vo vyhláške Ministerstva vnútra SR č. 94/2004 Z. z. Rozhodujúcu úlohu pri nich zohráva správna inštalácia elektrických rozvodov.
Bratislava je hlavným a najľudnatejším mestom Slovenska a sídlom Bratislavského samosprávneho kraja. Čoraz viac sa stáva aj centrom turistiky stredoeurópskeho priestoru, preto je dôležité nechať vyniknúť jej atmosféru. Jedným z prostriedkov na dosiahnutie očakávaného efektu môže byť iluminácia budov.
Minimálne 30-% zníženie ročnej spotreby elektrickej energie dosiahne 45 obcí a miest na Slovensku, ktoré si modernizujú systémy verejného osvetlenia vďaka grantu z Nórska, Islandu, Lichtenštajnska. Prvé z obcí už v týchto dňoch svietia úspornejšie, celkom bude zmodernizovaných alebo vymenených 6232 svietidiel. Celková rozdelená suma v blokovom grante Modernizácia verejného osvetlenia prekročila 3,15 milióna eur (94,9 milióna Sk).
Nová koncernová centrála Strabag Slovensko zaujme nielen neobyčajným architektonickým poňatím, ale aj výnimočným technologickým riešením s progresívnym energetickým konceptom budovy. „Zelená“ centrála vyrástla na Mlynských Nivách v Bratislave a slávnostne bola otvorená v marci 2009. Perspektívne sa má rozšíriť na komplex budov, ktorý dotvorí túto najvýznamnejšiu lokalitu administratívnych budov v Bratislave.
Oblasť domáceho osvetlenia čakajú radikálne zmeny. V nadväznosti na smernicu EP 2005/32/EC Požiadavky na ekodizajn výrobkov využívajúcich energiu sa konkretizujú vykonávacie opatrenia pre domáce osvetlenie. Schválené opatrenia sú rozvrhnuté do dvoch častí, prvá obsahuje zákaz všetkých matovaných žiaroviek a harmonogram zákazu čírych nereflektorových žiaroviek a konvenčných halogénových žiaroviek pre domácnosti. Druhá časť rozoberá vhodné alternatívy konvenčných žiaroviek.
Tri stromy možno poznáte z rozprávok od Pavla Dobšinského. Teraz sa však v 3 Stromoch usídlil rozprávkový materiál – Twinson-O-Terrace. Jedinečná terasa dotvára charakter hotela, ktorý je usadený do pokojného prírodného prostredia rekreačnej oblasti Malých Karpát.
Dokonalé zabezpečenie vnútorného prostredia podľa jeho účelu je hlavnou úlohou úspešnej realizácie. Nie vždy je však táto snaha úspešná. Súčasťou projektu by mala byť tiež štúdia vnútornej mikroklímy, ktorú možno použiť aj ako podklad na aplikáciu systému tzv. inteligentných budov.
