Meranie a regulácia v kancelárskych budovách na Slovensku

Aktuálna doba je veľmi uponáhľaná, stále sa pozeráme dopredu, aké výzvy nás čakajú v blízkej či v ďalekej budúcnosti. Niekedy sa však treba zastať a pozrieť dozadu, ako dopadli naše predošlé projekty, navzájom ich porovnať a zistiť, či sa postupom času vyvíjali, ako to bolo na počiatku a ako je to dnes... Zároveň je dobré poobhliadnuť sa aj navôkol a overiť si, ako to robia iní v našom segmente, prípadne aj trošku za jeho hranicami, a tiež sa treba pozrieť k „susedom“, ako to funguje tam.

Takmer päť rokov som pracoval v segmente automatizácie budov na pozícii softvérového inžiniera. Dennodenne som tak nasadzoval nové riešenia pre nové projekty, rekonštrukcie, prípadne som sa staral o servis už nasadených zariadení.

Hlavne, nech je to najlacnejšie

Pozoroval som tento segment a na každom kroku sa stretával s prioritnou požiadavkou – cenou. Cena v tomto segmente na Slovensku hrá až takú úlohu, že niekedy sa ani nekladie otázka, čo za ňu dostaneme, hlavne, nech je to najlacnejšie.

Osobne som o týchto veciach rozprával aj na konferenciách, ale necítil som žiadnu spätnú väzbu, žiadny dopyt po zmene. Pri takto nastavených pravidlách som dostal ponuku presedlať do segmentu priemyslu.

Povedal som si, prečo nie, poobzerám sa, ako to tam funguje, veď možno len krivdím pravidlám, ktoré vládnu vo svete kancelárskych budov. Čo keď rovnaké podmienky vládnu aj v priemysle? Možno sa nakoniec budem musieť segmentu budov ospravedlniť.

Načo slúžia kancelárske budovy a ako sa to zabezpečuje

Myslím, že po troch rokoch pozorovania si už môžem dovoliť konštatovať, ako to funguje u „susedov“ a z čoho by sme si mali zobrať príklad. V priemysle je základom vyrábať, najväčšie škody tak spôsobuje, ak stojí výrobná linka.

To tlačí riaditeľov podnikov k tomu, aby boli ochotní platiť za kvalitu a dbali vo väčšej miere na inštaláciu kvalitných zariadení. Analogicky sa možno touto optikou pozrieť aj na kancelárske budovy. Čo je ich hlavnou úlohou? Majú zabezpečiť komfortné, zdravé a bezpečné prostredie svojim užívateľom.

Z toho vyplýva, že v kancelárskych budovách treba vzhľadom na ich účel (prostredie na prácu) zabezpečiť adekvátne vetranie, tepelnú pohodu a pod. To sa v budovách bežne realizuje aj cez riadiace systémy. V tom by problém nebol, otázka však znie, ako sa používajú, sú synergické? Odpoveď nie je jednoznačná…

Ak si napríklad pozrieme, ako sa zabezpečuje tepelná pohoda vnútorného prostredia kancelárskych priestorov, vidíme často lokálne zónové regulátory, ktoré slúžia ako interface pre užívateľov, aby si mohli nastaviť teplotu, aká im vyhovuje.

To by ešte tiež zdanlivo nemusel byť problém, ale ak sa na to pozrieme zblízka, zistíme, že takýto regulátor často nie je prepojený s ostatnými riadiacimi systémami a je ako sám vojak v poli, ktorý poslúcha rozkazy užívateľov. Ak užívateľ povie, že chce teplotu napríklad 25 °C, on sa o to vzorne postará.

Takýto regulátor má ešte prinajlepšom nejaký týždenný časový program, ktorý zabezpečí, že vie aspoň o tom, že je víkend a v danom období je odpočinok, takže teplotu nie je potrebné udržiavať. To sa už javí ako múdre, ale je to ozaj tak?

V prípade štátneho sviatku bude všemožne udržiavať nastavenú teplotu, aj keď v kancelárii nemusí byť nikto. A ak niekedy odídu zamestnanci skôr popoludní, bude ďalej bojovať a snažiť sa vytvoriť vhodné prostredie – hoci pre nikoho.

Svietime dovtedy, kým si to niekto nevšimne

Medzi zaujímavé spotrebiče elektrickej energie v kancelárskych budovách patria určite aj svietidlá. Netrúfam si odhadnúť, koľko kancelárskych priestorov na Slovensku disponuje inteligentnou štruktúrovanou kabelážou s riadenými svietidlami, ale domnievam sa, že určite sme ešte veľmi ďaleko od polovičného zastúpenia.

Ak aj máme svietidlá ovládané cez nejaký riadiaci modul, v drvivej väčšine je reakcia len na vypínače, čo nepostačuje. Ak pri odchode z práce zabudneme zhasnúť svietidlá, v najhoršom prípade nás počkajú do druhého dňa rozsvietené, v lepšom prípade ich nejaký kolega za nás zhasne.

Takisto asi nie som jediný, kto sa v práci stretáva s tým, že ak sa ráno rozsvietia svietidlá, lebo je vonku ešte tma, tak svietia stále, aj keď sa vonku postupne rozjasňuje, no nikto si to ani neuvedomí… Možno si to niekto všimne pred obedom, ale to už prešlo niekoľko hodín zbytočného svietenia.

Ako je možné, že tieto stavy sú akceptované, kto je ochotný platiť takéto plytvanie? Náklady znáša majiteľ alebo nájomca daného priestoru. Väčšinou si neuvedomuje, koľko energie sa zbytočne míňa, a náklady takéhoto plytvania nepriamo premieta do ceny svojich služieb alebo produktov.

Prečo sa v budovách akceptuje plytvanie?

Ak je v priemysle hlavnou úlohou vyrábať, vzniknuté náklady sa odzrkadľujú v cene produktov. Vzhľadom na konkurenciu si v tomto segmente nemôžu dovoliť bezdôvodne nevyrábať, a tak zvyšovať cenu výrobku, čo by mohlo priniesť znižovanie predaja a následné ekonomické problémy.

Ako je teda možné, že ak je hlavnou úlohou budovy poskytovať efektívne služby, tu sa takéto plytvanie akceptuje? Jediné vysvetlenie, ktoré však nedáva ekonomický zmysel, je, že naše budovy fungujú podľa nárokov svojich užívateľov.

Ak by sme to prirovnali k autám a k ich spotrebe, vyzerá to tak, že sme ochotní jazdiť so spotrebou traktorov, aj keď môžeme mať spotrebu áut strednej triedy.

Veľmi veľa kancelárskych priestorov má nájomný charakter, pričom budúci nájomníci primárne hodnotia vizuálny charakter priestorov, no zabúdajú na to (alebo to dokonca nevedia), že vizuálna stránka môže byť síce reprezentatívna, ale financie neušetrí.

Veď ak si uvedomíme, že ku koncu roka 2017 bolo len v Bratislave 1,72 milióna štvorcových metrov kancelárskych priestorov, pričom až 59 % z toho predstavovali priestory v najvyššom štandarde A, je prekvapivé, že len 31 % z celkovej ponuky malo certifikát zelenej, teda trvalo udržateľnej budovy v podobe certifikátu LEED alebo BREEAM.

Navyše, tieto certifikáty majú určite zmysel, hodnotia však budovu ako celok, pričom vzhľadom na našu tému by sa hodilo hodnotenie budov skôr z pohľadu ich „inteligencie“. Tu sa potom natíska ďalšia otázka –
veď inteligentných budov je už veľa, tak prečo nefungujú tak, ako majú?

Vysvetlil by som to na príklade človeka. Ako druh sa považuje za inteligentné stvorenie, to však neznamená, že každý jednotlivec je napríklad inteligentný natoľko, aby nepoškodzoval životné prostredie. Ak sa vrátime k budovám, mohli by sme povedať, že síce ich ako druh máme veľa, no jednotlivo nie sú všetky natoľko dostatočne zdatné, aby vedeli obslúžiť aj také problémy, ako sme opísali vyššie.

Nato, aby vedeli čeliť aj týmto problémom, by museli byť jednotlivé zónové regulátory zosieťované s centrálnym riadiacim systémom. Jednotlivé priestory by museli byť z dôvodu riadenia osvetlenia vybavené snímačmi intenzity osvetlenia. Informácie z dochádzkového systému by museli byť tiež k dispozícii riadiacemu systému.

Ako by to mohlo vyzerať?

Pri vstupe do budovy a prechode turniketom, pri ktorom sa využije napríklad zamestnanecká ID karta, dostane riadiaci systém informáciu, že sme prišli do práce. Automaticky nám dá privolať výťah, čím sa minimalizuje čas zdržania. Zároveň aktivuje reguláciu tepelnej pohody v našej kancelárii.

Pri otvorení vstupných dverí do firmy by sa rozsvietilo svetlo samo, bez našej ďalšej interferencie. Ak by počas dňa snímače intenzity vonkajšieho prostredia nasnímali intenzitu nad nastavenou hranicou, v kancelárskych priestoroch by to spôsobilo automatizované jednorazové zhasnutie.

Iba v prípade, že by to danému osadenstvu nevyhovovalo, mohlo by si opätovne rozsvietiť. Keď ukončíme prácu a opustíme budovu, dochádzkový systém opätovne informuje riadiaci systém, ktorý zabezpečí ukončenie regulácie tepelnej pohody.

Takýto systém riadenia by jednak minimalizoval plytvanie, ale umožňoval by napríklad aj automatické zatienenie kancelárie v letnom období, keď môže byť energeticky výhodnejšie svietiť svietidlami, ako mať nezatienené okná.

Koľko takto inteligentných budov máme? A nemusia byť smart, stačí, aby vedeli urobiť to, čo treba. Názov si môžeme zvoliť ľubovoľne hyperbolický, ale ak daná budova nerobí to, čo má, je to len prázdne slovo.

A zmení sa niečo?

Dovolím si tvrdiť, že situácia na trhu sa nezmení dovtedy, dokiaľ si zákazníci nebudú žiadať viac – prečo robiť lepšie riešenia, keď o ne nie je záujem…

Asi nie je potrebné vzdelávať developerov, ale koncových užívateľov, ktorí svojím správaním prirodzene ovplyvnia developerov. Pozrime sa na túto problematiku aj z tohto pohľadu a tvorme budovy múdrejšie a tak, aby nám slúžili a prinášali maximum z toho, čo je v ich možnostiach.

Článok bol uverejnený v časopise TZB Haustechnik 5/2019.