Partner sekcie:
  • Stavmat

Reálna a subjektívna kvalita vnútorného prostredia vo vybranej škole

Reálna a subjektívna kvalita vnútorného prostredia vo vybranej škole

Sledovanie kvality vnútorného prostredia v budovách na školstvo a vzdelávanie sa zameriava na ochranu zdravia detí a mládeže. Vo vnútornom prostredí škôl nie sú často dodržané mikroklimatické podmienky ako tepelný komfort, vlhkosť a vetranie. Súčasne sa dosahujú vysoké koncentrácie škodlivín, najmä tuhých častíc a prchavých organických zlúčenín. Častý je aj výskyt plesní, baktérií a alergénov. Mnohé štúdie poukazujú aj na zvýšený výskyt symptómov syndrómu chorých budov, detskú astmu, alergické ochorenia a ďalšie respiračné infekcie u detí. 

Takáto expozícia vedie následne k nežiaducemu vplyvu na vzdelávací proces. Hlavným cieľom príspevku je kvantitatívne a kvalitatívne stanovenie fyzikálnych a chemických faktorov, ako aj subjektívne posúdenie stavu vnútorného prostredia vo vybranej škole.

Znečistenie ovzdušia v interiéri predstavuje riziko pre všetkých, no ešte viac pre deti, pretože sú stále vo vývine a v porovnaní s veľkosťou tela dýchajú väčší objem vzduchu. Domácnosti a triedy v školách sú prostredia, v ktorých deti trávia väčšinu svojho času, preto by sa v nich malo minimalizovať vystavenie škodlivým látkam [1]. To by malo viesť k zvýšenému záujmu o skutočnú a subjektívnu kvalitu vnútorného prostredia vo vzdelávacích zariadeniach. Nedávny výskum [2] uvádza, že zmena subjektívnej kvality vnútorného vzduchu hodnotenej žiakmi pri dvojročnom sledovaní sa týkala faktorov expozície v učebniach.

Tento výskum tiež poukazuje na to, že vyššia osobná miera prietoku vonkajšieho vzduchu, lepšie osvetlenie a inštalácia nových systémov vetrania sú spojené s vylepšenou subjektívnou kvalitou vnútorného vzduchu, zatiaľ čo vyššie úrovne CO2 súvisia so zhoršenou subjektívnou kvalitou vnútorného vzduchu. Štúdia Morawska et al. [3] kvantifikovala celkové 24-hodinové koncentrácie a vážené priemerné koncentrácie tuhých častíc PM10, PM2,5 (z angl. Particulate Matter), ako aj početnú koncentráciu tuhých častíc v čase prítomnosti užívateľov vnútorných priestorov. Výsledky ukázali, že koncentrácie PM10 sú výrazne vyššie v interiéroch ako vo vonkajšom prostredí, zatiaľ čo pri obsadenosti je vnútorný vážený priemer o niečo nižší ako vonkajší.

Táto štúdia poukazuje na to, že resuspenzia je veľmi významným zdrojom tuhých častíc vo vnútornom prostredí škôl a pravdepodobne hlavným dôvodom zvýšených koncentrácií PM10. Pokiaľ ide o PM2,5, priemerná 24-hodinová koncentrácia je podobná alebo mierne vyššia ako vonkajšia, s väčším rozdielom v čase obsadenosti (školské vyučovanie), čo znamená príspevok vnútorného zdroja, opäť najpravdepodobnejšie resuspendácie častíc. Pri analýze údajov v štúdii [4] sa potvrdilo, že 54 % sledovaných škôl má významné úrovne PM10 a 52 % škôl zaznamenalo významné úrovne CO2. Štúdia tiež poukázala na významnú koreláciu medzi nameranými hodnotami PM10 a alergiami a na významné korelácie medzi nameranými hodnotami formaldehydu, ako aj CO2 s bronchiálnou astmou, bolesťami, únavou a mdlobami. Cieľom tejto štúdie bolo preskúmať kvalitu vnútorného prostredia v dvoch vybraných školách na východnom Slovensku a porovnať získané výsledky s výsledkami z dotazníkového prieskumu zameraného na subjektívne hodnotenie kvality vnútorného prostredia samotnými žiakmi.

Obr. 1 Základná škola

Obr. 1 Základná škola

Charakteristika miesta merania

Monitorovanie IEQ (Indoor Environmental Quality) sa uskutočnilo v škole, ktorá sa zvolila hlavne z dôvodu svojej pozície na najfrekventovanejšej ulici, predstavujúcej hlavnú dopravnú tepnu v danom meste (dvojprúdová cesta so strednou hustotou premávky vo vzdialenosti do 100 m). Budova školy bola postavená v roku 1973. V roku 2010 sa uskutočnila významnejšia renovácia zahŕňajúca výmenu prívodu vody a obnovu fasády, zároveň sa na účely zníženia tepelných strát objektu nahradili staré okná novými eurooknami. Škola využíva len prirodzené vetranie a systém ústredného vykurovania. V súčasnosti ju navštevuje viac ako 600 detí. Pozostáva z 32 tried, interaktívnych učební, jedálne, telocvične, šatní, sociálnych zariadení, kancelárií, kabinetov, konferenčnej miestnosti a zubnej kliniky. Dvor s rozlohou 20 000 m2 slúži žiakom na športové účely, hry, ako aj na odpočinok, pričom ho môžu využívať počas veľkej prestávky alebo po skončení vyučovania. Na účely experimentálnych meraní sa vybrali dve triedy (trieda A – 4. ročník a trieda B – 7. ročník), nachádzajúce sa na opačných stranách budovy. Deti vo vybraných triedach strávia v priemere približne 5,5 hodiny počas pracovných dní.

Obr. 2 Trieda A

Obr. 2 Trieda A

Trieda A (podlahová plocha 56,9 m2) sa nachádza na prízemí a má okná orientované na ulicu, trieda B (podlahová plocha 57,1 m2) sa nachádza na 1. poschodí a má okná orientované smerom do átria. Povrch dolnej polovice stien je pokrytý akrylátovou farbou, povrch hornej polovice stien a stropov je pokrytý disperznou farbou. Nášľapná vrstva podlahy v triede A pozostáva z laminátovej podlahy a v triede B z PVC podlahy. Obidve monitorované triedy boli zariadené štandardným školským nábytkom, čiernou tabuľou, interaktívnou tabuľou a skrinkami z drevotriesky. Nábytok v oboch miestnostiach bol starší ako tri roky, takže sa nepovažoval za významný zdroj emisií prchavých organických zlúčenín (VOC). Triedy sa upratujú raz denne po skončení vyučovania, avšak pri zatvorených oknách, čo môže spôsobovať vyššie úrovne celkových prchavých organických zlúčenín (TVOC) v ranných hodinách.

Obr. 3 Trieda B

Obr. 3 Trieda B

Použitá metodológia

Parametre kvality vnútorného prostredia sa monitorovali počas dvoch dní v jesennom a jarnom období. Multifunkčný prístroj TESTO 435-4 so sondou určenou na meranie kvality vnútorného vzduchu (IAQ, Indoor Air Quality) sa použil na monitorovanie relatívnej vlhkosti, teploty vnútorného vzduchu a koncentrácie CO2. Úrovne tuhých častíc (PM0,5 – PM10) sa merali pomocou Handheld 3016 IAQ. Koncentrácie TVOC sa merali pomocou fotoionizačného detektora s UV lampou (ppbRAE 3000). Ekvivalentná hladina hluku sa merala pomocou hlukomera Brüel & Kjaer 2250. Samotné merania trvali 4,5 hodiny počas oboch ročných období, pričom údaje zo všetkých meracích prístrojov sa zaznamenávali v minútovom intervale. Režim vetrania, ako aj pohyb žiakov sa nijakým spôsobom neovplyvňoval, aby sa dosiahol cieľ zhodnotenia reálneho stavu vnútorného prostredia vo vybraných triedach.

Hodnotenie kvality vnútorného prostredia prostredníctvom dotazníkov je významným nástrojom používaným na získanie obrazu o IEQ a tento princíp sa využil aj v predmetnej základnej škole. Na tento účel sa použili štandardizované MM dotazníky, ktoré obsahujú otázky o vnímanej kvalite vnútorného prostredia, o zdravotných ťažkostiach súvisiacich s pobytom v danom prostredí, ako aj otázky psycho-sociálneho charakteru a iné [5]. Dotazníky sa žiakom rozdali až po konzultácii s učiteľom, ako aj riaditeľom školy a žiaci ich vyplnili počas meraní v oboch ročných obdobiach. Po ukončení merania v zimnom období sa však ukázalo, že boli pre deti príliš dlhé, preto sa upravili. Dotazníky použité v jesennom období pozostávali z týchto častí: základné informácie o respondentovi, identifikácia problémov s IEQ a všeobecné zhodnotenie parametrov IEQ, výskyt symptómov chorých budov (SBS symptómov) a alergií a hodnotenie parametrov IEQ v jednotlivých triedach. Dotazníky použité počas jarného merania nezahŕňali časť týkajúcu sa identifikácie problémov s IEQ a všeobecného zhodnotenia parametrov IEQ.

Na výpočet indexov tepelného komfortu – predpokladané priemerné hlasovanie (PMV) a predpokladané percento nespokojných (PPD) – sa použil CBE Thermal Comfort Tool [6]. Skutočné vnímanie teploty (TSV) je vážený priemer odpovedí žiakov z dotazníka vzhľadom na sedembodovú škálu tepelného vnímania podľa STN EN ISO 7730 (+3 horúco, +2 teplo, +1 mierne teplo, 0 neutrálne, -1 mierne chladno, -2 chladno, -3 zima) [7]. Skutočné percento nespokojných (APD) sa vypočítalo podľa STN EN ISO 10551: Príloha B [8]. Priemerná radiačná teplota sa odhadla na základe Ta ± 1, pričom rovnaký prístup sa použil aj v štúdiách Pereira et al. [9], Martinez-Molina et al. [10]. Hodnota metabolizmu sa stanovila prístupom, ktorý navrhol Teli et al. [11], pričom hodnota metabolizmu dospelých je korigovaná na povrch tela dieťaťa. Plocha povrchu tela žiakov sa vypočítala podľa vzťahu Du Bois (ISO 8996: 2004) [12]

ADu=0,202 . Wb0.425 . Hb0.725 (m2)

kde

Wb je hmotnosť tela (kg),
Hb– výška tela (m).

Informácie o týchto parametroch sa získali z dotazníkov. Plocha povrchu tela priemerného dospelého človeka, s ktorou sa počítalo vo výpočtoch, bola 1,767 m2 (muž s hmotnosťou 70 kg a výškou 1,75 m, žena s hmotnosťou 60 kg a výškou 1,70 m – podľa STN EN ISO 8996 [12]). Hodnota metabolizmu pri aktivitách vykonávaných posediačky (kancelárie, obydlia, školy, laboratóriá) je 70 W/m2, čo zodpovedá 1,2 met podľa STN EN ISO 7730 [7]. Hodnota metabolizmu upravená vzhľadom na pomer medzi dospelým a detským povrchom tela, s ktorou sa počítalo v tomto prípade, bola 1,564 v triede A a 1,102 v triede B.

Výsledky

tab. 1 vidieť výsledky z merania parametrov IEQ vo vybranej základnej škole. Pri porovnaní priemerných teplôt vnútorného vzduchu v triede A a v triede B sú viditeľné len minimálne rozdiely, pričom priemerná teplota bola o 2 % vyššia na jeseň a o 4 % na jar v triede B. Relatívna vlhkosť poklesla na jar o 6 % v triede A a o 12 % v triede B. Legislatívna požiadavka (vyhláška č. 210/2016 Z. z. [13]) na relatívnu vlhkosť v rozmedzí od 30 do 70 % vo vnútornom prostredí bola splnená počas oboch ročných období v oboch triedach [13].

Odporúčaná hodnota pre CO2 podľa Von Pettenkofera (1 000 ppm) [14] bola vo všetkých prípadoch prekročená, pričom mierne vyššie koncentrácie boli pozorované na jeseň (40 %), ako aj na jar (33 %), viac v triede A. Štatisticky významný rozdiel sa pozoroval medzi koncentráciami TVOC na jeseň a na jar v triede A (p < 0,01) aj v triede B (p < 0,01). V triede B sa namerali na jeseň o 2 % vyššie priemerné koncentrácie TVOC než na jar a, naopak, v triede A boli tieto koncentrácie o 23 % vyššie na jar než na jeseň. Tento významnejší rozdiel v jarných úrovniach bol spôsobený zníženou intenzitou vetrania v triede A počas tohto obdobia, a teda nedostatočným zriedením škodlivín vo vnútornom vzduchu. Koncentrácie TVOC boli relatívne stabilnejšie v triede B vzhľadom na to, že sa tam nevyskytovali žiadne nové zdroje organických škodlivín a režim vetrania je tam počas celého školského roka v podstate rovnaký (starší žiaci si vo väčšej miere uvedomujú jeho nevyhnutnosť). Vetranie tam prebieha nielen počas prestávok, ale ak je to nutné, aj počas vyučovania.

Naopak, v triede A zabezpečovala vetranie len učiteľka počas prestávok. Odporúčaná hodnota pre koncentrácie TVOC podľa Mølhaveho [15] (200 µg/m3) bola prekročená v triede A o 52 % na jeseň a o 64 % na jar; v triede B o 53 % na jeseň a o 52 % na jar. Významné zmeny (p < 0,05) sa pozorovali v hodnotách koncentrácií tuhých častíc medzi ročnými obdobiami. V triede A sa na jar znížili koncentrácie PM0,5 o 73 %, PM1 o 66 %, PM2,5 o 46 %,PM5 o 21 % a PM10 o 7 %. V triede B sa znížili koncentrácie PM0,5 o 83 %, PM1 o 82 %, PM2,5 o 69 %, PM5 o 33 % a PM10 o 25 %. Koncentrácie PM0,5 – PM2,5 boli vyššie v triede B a koncentrácie PM5 – PM10 boli vyššie v triede A.

Obr. 4 Pomer I/O

Obr. 4 Pomer I/O

Požiadavka na prípustnú hladinu hluku (40 dB) podľa vyhlášky č. 549/2007 Z. z. [16] nebola splnená ani v jednej z tried. Pomer I/O (Indoor/Outdoor) sa stanovil pri koncentráciách PM10, PM2,5 a TVOC. Vo všeobecnosti bol tento pomer menší pri PM2,5 ako pri PM10. Pomer I/O rovný 1 sa vypočítal pri koncentráciách PM2,5 v oboch triedach počas jesenného merania. Pomery I/O pri tuhých časticiach boli vyššie na jar než na jeseň. Ako možno vidieť na obr. 4, pomer I/O pri koncentráciách TVOC bol vyšší ako 1 v oboch triedach počas oboch ročných období, preto sa možno domnievať, že významné zdroje TVOC pochádzali z vnútorného prostredia tried. Dotazník zaoberajúci sa subjektívnym hodnotením kvality vnútorného prostredia vyplnilo v triede A 20 žiakov, z toho 35 % predstavovali chlapci, v triede B 21 žiakov, pričom 52 % predstavovali chlapci. Priemerný vek žiakov v triede A bol 9 rokov a v triede B 12 rokov. V byte býva 50 % respondentov z triedy A a 38 % z triedy B. V meste býva 60 % žiakov z triedy A a 71 % žiakov z triedy B. 50 % žiakov v triede A a 52 % žiakov v triede B uviedlo, že má domáce zviera. 22 % žiakov v triede A a 57 % žiakov v triede B malo lekárom diagnostikovanú alergiu, pričom nikto z respondentov nemal lekárom diagnostikovanú astmu.

Obr. 5 Subjektívne hodnotenie teploty vzduchu – trieda A

Obr. 5 Subjektívne hodnotenie teploty vzduchu – trieda A

Obr. 6 Subjektívne hodnotenie teploty vzduchu – trieda B
Obr. 6 Subjektívne hodnotenie teploty vzduchu – trieda B

Vzťah medzi alergiou a vnímaním jednotlivých parametrov IEQ nebol pozorovaný. Vo všeobecnosti žiaci z oboch tried zhodnotili vnútorné prostredie ako akceptovateľné. Jednotlivé faktory IEQ považuje za dôležité v súvislosti s vplyvom na subjektívnu koncentráciu až 55 % žiakov z triedy A a 77 % žiakov z triedy B. So zvyšujúcou sa teplotou vzrástlo percento nespokojných žiakov v triede A (obr. 5), pričom rovnaký trend bol pozorovaný aj v triede B (obr. 6), avšak nie až v takej miere ako v prvom prípade. V triede A deti vnímali v priemere teplotu vzduchu ako mierne teplo na jeseň a ako neutrálnu na jar. Naopak, v triede B deti hodnotili teplotu ako mierne teplo na jeseň a ako teplo na jar. Tento rozdiel v subjektívnom hodnotení môže byť spôsobený nielen vekom detí, ale aj pozíciou triedy v rámci budovy vzhľadom na to, že trieda A je umiestnená na prízemí a je dostatočne zatienená zeleňou nachádzajúcou sa v blízkosti okien. Trieda B je umiestnená na protiľahlej strane budovy na 1. poschodí a je vystavená intenzívnemu slnečnému žiareniu v dopoludňajších hodinách.

Obr. 7 Subjektívne hodnotenie kvality vnútorného vzduchu – trieda A

Obr. 7 Subjektívne hodnotenie kvality vnútorného vzduchu – trieda A

Obr. 8 Subjektívne hodnotenie kvality vnútorného vzduchu – trieda B
Obr. 8 Subjektívne hodnotenie kvality vnútorného vzduchu – trieda B

Rozdiel v teplotách vzduchu medzi triedami bol však v tomto prípade minimálny, takže na vnímanie teploty žiakmi mal pravdepodobne vplyv priamy dopad slnečného svetla. Vzhľadom na to, že každá osoba hodnotí zápach alebo vôňu svojím spôsobom, je vnímanie kvality vzduchu veľmi subjektívne. V triede A bola IAQ hodnotená horšie na jar, zatiaľ čo v triede B ju žiaci hodnotili rovnako na jar aj na jeseň. Počas jesenného merania bol v triede A pociťovaný slabý pach a počas jarného merania žiadny pach (obr. 7). V triede B (obr. 8) bol pociťovaný mierny odor počas jesenného aj jarného merania.

Je nutné poznamenať, že úrovne TVOC boli v triede B približne rovnaké počas oboch ročných období, čo by zodpovedalo subjektívnemu hodnoteniu žiakov. V triede A však bolo vnímanie odoru ovplyvnené pravdepodobne vyššími úrovňami CO2. Za najväčší problém súvisiaci s IEQ považovali žiaci v triede A (obr. 9) hluk, príliš nízku teplotu, rýchlo sa meniacu teplotu vzduchu, prach a nepríjemný odor (označené viac ako 50 % respondentov). Väčšia kritika bola zaznamenaná v triede B (obr. 10), kde bol opäť označený za najväčší problém hluk. Okrem toho boli záporne hodnotené parametre ako teplota, nepríjemný odor, vydýchaný vzduch a prach. Tieto výsledky korešpondovali s výsledkami z monitoringu jednotlivých parametrov a poukázali tak na citlivé vnímanie vnútorného prostredia samotnými žiakmi.

Obr. 9 Subjektívne hodnotenie problémov s IEQ – trieda A

Obr. 9 Subjektívne hodnotenie problémov s IEQ – trieda A

Obr. 10 Subjektívne hodnotenie problémov s IEQ – trieda B

Obr. 10 Subjektívne hodnotenie problémov s IEQ – trieda B

Najčastejšie sa vyskytovanými SBS symptómami v triede A (obr. 11) boli kašeľ, suché alebo podráždené hrdlo, podráždený alebo upchatý nos, problémy s koncentráciou, bolesť hlavy a únava. Vyšší výskyt jednotlivých symptómov sa pozoroval v triede B (obr. 12), kde sa vyskytovali príznaky ako kašeľ, suché alebo podráždené hrdlo, podráždený alebo upchatý nos, svrbiace, páliace alebo podráždené oči, problémy s koncentráciou, nevoľnosť, bolesť hlavy, únava. Na jeseň sa počítalo s úrovňou izolácie oblečenia 0,61 (nohavice, tričko s dlhým rukávom) a na jar s hodnotou 0,57 (nohavice, tričko s krátkym rukávom, ponožky, topánky, spodná bielizeň). Vstupné hodnoty, ako aj výsledky z výpočtov PMV, PPD, TSV a APD sú uvedené v tab. 2. Obidve triedy patria do kategórie III (prípustná, priemerná úroveň očakávania a môže byť použitá pre existujúce budovy) (STN EN 15251: 2007 [17]).

Obr. 11 Výskyt SBS symptómov – trieda A

Obr. 11 Výskyt SBS symptómov – trieda A

Obr. 12 Výskyt SBS symptómov – trieda B

Obr. 12 Výskyt SBS symptómov – trieda B

Medzi PMV a TSV alebo medzi PPD a APD sa nepozoroval významný rozdiel (p > 0,05). Z tohto dôvodu je nutné poznamenať, že hodnota metabolizmu korigovaná na dieťa podľa prístupu v [11] sa zdá byť lepší spôsob ako prístup použitý v našej predchádzajúcej štúdii (Vilcekova et al. [18]). Žiaci v triede vnímali teplotu vzduchu na jeseň chladnejšie a na jar teplejšie, ako sa očakávalo na základe modelu. Najvyšší počet nespokojných detí s tepelným komfortom bol pozorovaný v triede B počas merania na jar (47 %). Na druhej strane najmenší počet nespokojných detí bol pozorovaný opäť v triede B, ale počas jesenného merania. To možno vysvetliť jednak tým, že žiaci si regulovali samotný režim vetrania, ale tiež tým, že ide o triedu s výraznejšou intenzitou slnečného žiarenia, ako už bolo uvedené vyššie.

Záver

Školy by mali zabezpečiť bezpečné prostredie pre deti, ktoré sú citlivejšie na vystavenie znečisťujúcim látkam ako dospelí a vzhľadom na vzdelávací charakter by im mali umožniť plne sa sústrediť a cítiť sa komfortne. Práve to je však niekedy výzvou. Vzhľadom na to sa táto štúdia zaoberala IEQ nielen z hľadiska objektívnych meraní aktuálneho stavu, ale aj z hľadiska subjektívneho hodnotenia samotnými žiakmi. Najnižšia teplota vzduchu sa zaznamenala v triede A počas jesenného merania (23,6 °C), najvyššia v triede B počas jarného merania (26,2 °C). Relatívna vlhkosť počas oboch meraní spĺňala v oboch triedach odporúčané rozpätie od 30 do 70 %. V oboch triedach boli pozorované významné rozdiely medzi koncentráciami TVOC na jeseň a na jar. Takisto boli v oboch triedach zaznamenané vysoké úrovne CO2, čo naznačuje nedostatočnú intenzitu vetrania.

Významné rozdiely medzi ročnými obdobiami sa zistili aj v prípade úrovní tuhých častíc. Za najvýraznejší problém spojený s IEQ označili žiaci v oboch triedach hluk. Žiaci v oboch triedach hodnotili teplotu na jeseň chladnejšie a na jar teplejšie, než sa očakávalo na základe PMV-PPD modelu. Aj napriek tomu nebol stanovený žiadny významný rozdiel medzi PMV a TSV, ako aj medzi PPD a APD indexmi. Táto štúdia poukázala na dobrú konzistenciu medzi údajmi získanými z merania a údajmi získanými z dotazníkovej štúdie a poukázala na dobrú schopnosť žiakov hodnotiť IEQ vo svojich triedach.

 

Ing. Ľudmila Mečiarová, PhD., doc. Ing. Silvia Vilčeková, PhD.
Autorky pôsobia v Ústave environmentálneho inžinierstva Stavebnej fakulty Technickej univerzity v Košiciach.
Recenzoval: doc. Ing. Michal Krajčík, PhD.

Tento príspevok vznikol v rámci projektu VEGA1/0307/16.
Foto a obrázky: autorky

Literatúra

  1. Stafford, TM.: 2015. Indoor air quality and academic performance. J. Environ. Econ. Manag. Discipline. 70:34-50.
  2. Wang, J. – Smedje, G. – Nordquist, T. – Norbäck, D.: 2015. Personal and demographic factors and change of subjective indoor air quality reported by school children in relation to exposure at Swedish schools: A 2-year longitudinal study. Sci. Total Environ. 508:288-296.
  3. Morawska, L. – Ayoko, GA. – Bae, Gn. – Buonanno, G. – Chao, CYH. – Clifford, S. – Fu, SC. – Hänninen, O. – He, C. – Isaxon, C. – Mazaheri, M. – Salthammer, T. – Waring, MS. – Wierzbicka, A.: 2017. Airborne particles in indoor environment of homes, schools, offices and aged care facilities: The main routes of exposure. Environ. Int. 108:75-83.
  4. Al-Hubail, J. – Al-Temeemi, AS.: 2015. Assessment of school building air quality in a desert climate. Build. Environ. 94:569-579.
  5. Andersson, K. – Stridh, G. – Fagerlund, I. – Larsson, B.: 1993. The MM-questionnaires: a Tool when Solving Indoor Climate Problems. [Örebro (SE)]: Department of Occupational and Environmental Medicine; [accessed 2017 Nov 7]. http://www.mmquestionnaire.se/mmq/mmq.html. 
  6. Hoyt, T. – Schiavon, S. – Piccioli, A. – Moon, D. – Steinfeld, K.: 2013. CBE Thermal Comfort Tool. [Berkeley (CA)]: Center for the Built Environment, University of California, Berkeley; [accessed 2017 Nov 7]. http://cbe.berkeley.edu/comforttool/.
  7. STN EN ISO 7730: 2005. Ergonómia tepelného prostredia. Analytické určovanie a interpretácia tepelnej pohody pomocou výpočtu ukazovateľov PMV a PPD kritérií miestneho tepelného pohodlia. 
  8. STN EN ISO 10551: 1995. Ergonómia tepelných zariadení. Stanovenie vplyvu tepelných zariadení podľa subjektívnych posudzovacích stupníc. 
  9. Pereira, LD. – Raimondo, D. – Corgnati, SP – da Silva, MG.: 2017. Assessment of indoor air quality and thermal comfort in Portuguese secondary classrooms: methodology and results. Build. Environ. 81:69-80.
  10. Martinez-Molina, A. – Boarin, P. – Tort-Ausina, I. – Vivancos, J.: 2017. Post-occupancy evaluation of a historic primary school in Spain: Comparing PMV, TSV and PD for teachers’ and pupils’ thermal comfort. Build. Environ. 117:248-259.
  11. Teli, D. – Jentsch, MF. – James, PAB.: 2012. Naturally ventilated classrooms: An assessment of existing comfort models for predicting the thermal sensation and preference of primary school children. Energ. Buildings. 53:166-182.
  12. STN EN ISO 8996: 2004. Ergonómia tepelného prostredia. Stanovenie metabolizmu. 
  13. Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 30. mája 2016 č. 210/2016 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 259/2008 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia.
  14. Von Pettenkofer, M.: Über den Luftwechsel in Wohngebäuden. München: Der J.G. Cotta’schen Buchhandlung, 1858. 126.
  15. Mølhave, L.: Volatile organic compounds, indoor air quality and health. In: the Proceedings of the 5th International Conference on Indoor Air Quality and Climate, Toronto, Canada, 29 July – 3 August, 1990. 15 – 33.
  16. Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí. 
  17. STN EN 15251: 2007. Vstupné údaje o vnútornom prostredí budov na navrhovanie a hodnotenie energetickej hospodárnosti budov – kvalita vzduchu, tepelný stav prostredia, osvetlenie a akustika. 
  18. Vilcekova S, Meciarova L, Kridlova Burdova E, Katunska J, Kosicanova D, Doroudiani S. 2017. Indoor environmental quality of classrooms and occupants’ comfort in a special education school in Slovak Republic. Build. Environ. 120:29-40.

Článok bol uverejnený v časopise TZB Haustechnik 3/2018.