Partner sekcie:
  • Stavmat
  • Vaillant
  • HELUZ

Zeleň na streche

image 66791 25 v1

V mestách každoročne pribúdajú nové budovy a tak prichádzajú o množstvo potenciálnych zelených plôch. Jedným zo spôsobov, ako priniesť vegetáciu do mestských aglomerácií, je výstavba vegetačných striech.

Vegetácia má významný vplyv na mikroklímu aj životné podmienky obyvateľov miest, preto sa mnohí správcovia budov snažia získavať zeleň, kde je to len trochu možné. Jednou z možností sú vegetačné strechy. Môžu mať veľa podôb a spôsobov využitia – ako terasy, strešné záhrady, parkoviská alebo len ako zatrávnené plochy. V porovnaní so štandardnými sú síce náročnejšie na konštrukčné detaily a vyžadujú si trochu vyššie investície, prinášajú však mnoho výhod. Umiestnenie na bytových domoch je pre ne vhodné nielen pre ich príjemný vzhľad, ale aj ekonomický prínos, ktorý spočíva v predĺžení životnosti strešnej izolácie, znižovaní nákladov na vykurovanie a klimatizáciu a v úsporách na údržbu strechy. Vegetačné strechy podporujú kvalitu ovzdušia produkciou kyslíka, regulujú teplotu a vlhkosť vzduchu, zlepšujú životné podmienky obyvateľstva a zároveň poskytujú priestor na oddych.

Benefity pre obyvateľov

Obyvatelia najvrchnejších poschodí bytového domu ocenia, že vegetačná strecha zabraňuje v lete nadmernému prehrievaniu interiéru a v zime úniku tepla z vnútorného prostredia. Vegetácia navyše zlepšuje akustické vlastnosti strechy, ako aj jej vzduchovú a krokovú nepriezvučnosť. Vegetačné strechy bytových domov okrem toho pomáhajú znižovať energetickú náročnosť budov.

Hospodárenie s dažďovou vodou

V mestských sídliskách je veľmi dôležitá kontrola odtoku dažďa zo striech a fasád. Vegetačné strechy dokážu tieto procesy výrazne ovplyvniť. Spomaľujú odtok dažďovej vody zo strechy a znižujú celkový objem jej odtoku. Dokážu totiž udržať minimálne 1/3 objemu dažďa, ktorý na strechu padne. Vyparovaním zadržanej vlhkosti sa neuvoľňuje citeľné teplo a obmedzuje sa prehrievanie budovy a vzduchu nad budovou. Zelené strechy sú náročnejšie na počiatočnú investíciu ako normálne ploché strechy s asfaltovanou hydroizoláciou a štrkovou ochrannou vrstvou, ale pokiaľ ide o životnosť, sú naozaj ekonomické. Životnosť dobre navrhnutej zelenej strechy môže byť viac ako 100 rokov.

Ako to robia inde

Vegetačné strechy na obytných a verejných budovách sú v zahraničí veľmi obľúbeným spôsobom zastrešenia s dlhoročnou tradíciou. Medzi takéto krajiny patrí napríklad Nórsko, Nemecko, Rakúsko, Kanada alebo Austrália. Umiestňovanie vegetačných striech na novopostavených budovách je dokonca v niektorých svetových metropolách povinné, vymedzujú to mestské nariadenia. Zelené strechy prichádzajú postupne aj na Slovensko, hoci musia prekonávať ešte stále určitú nedôveru. „Podporou výstavby vegetačných striech sa už v súčasnosti zaoberajú tvorcovia legislatívy a v blízkej budúcnosti očakávame zvýšenú motiváciu napríklad v Operačnom programe Kvalita životného prostredia, ktorý sa zameriava okrem iného aj na vodo­zádržné opatrenia ako ochranu pred povodňami. Je veľmi pravdepodobné, že v rokoch 2014 až 2020 bude možné ich výstavbu financovať aj z fondov Európskej únie. Podobne veríme, že pripravovaný stavebný zákon zavedie do územného plánovania povinnosť zvážiť schopnosť zadržiavania vody v zastavanom území,“ vysvetľuje Peter Robl zo Slovenskej rady pre zelené budovy. Aj bez legislatívnej podpory a dotácií je však vegetačná strecha výhodná.

Prečo vegetačnú strechu?

  1. Vegetačná zeleň spôsobuje premenu oxidu uhličitého na kyslík.
  2. Významnou mierou sa predlžuje životnosť hydroizolácie.
  3. Vegetácia chráni strechu pred extrémnymi teplotami a klimatickými zmenami.
  4. Strešná konštrukcia je chránená pred teplom (neprehrieva sa), ale aj pred chladom v zimnom období.
  5. Znižujú sa náklady na kúrenie a klimatizáciu.
  6. Vegetácia zlepšuje miestnu klímu odparovaním vlhkosti, viaže prach a filtruje škodliviny vo vzduchu.
  7. Vegetácia zadržuje zrážkovú vodu (30 až 90 % podľa typu vegetačnej strechy).
  8. Znižujú sa poplatky za odvádzanie zrážkovej vody do kanalizácie.
  9. Zabezpečí sa požiarna ochrana budov (strechy sú zaradené do kategórie nehorľavé).
  10. Rozširuje sa životný priestor ľudí, rastlín a zvierat.
  11. Zvyšuje sa hodnota nehnuteľnosti.

Skladba strešného plášťa: 1 – vegetačná vrstva z rozličných druhov rozchodníka, 2 – substrát z minerálnej vlny, 3 – odvodňovací systém Urbanscape, 4 – koreňová membrána, 5 – hydroizolácia, 6 – nosná konštrukcia strechy

Myslite na detaily už pri projekte

Pri budovaní takejto zelenej oázy sa v projekte nesmie zabudnúť na spádovú vrstvu, parozábranu, tepelnú izoláciu, hydroizoláciu, ochrannú, drenážnu a filtračnú vrstvu a samozrejme ani na vegetačné súvrstvie. Technické a finančné nároky závisia od toho, aký typ vegetačnej strechy si investor želá. Vybrať si môže z vegetačných striech s rôznou hmotnosťou, substrátom a rozdielnym druhom zelene.

Intenzívna strešná zeleň

Je najnáročnejšia, umožňuje však na svojej ploche aj odpočinkové aktivity a výrazne rozširuje obytný priestor. Vegetácia na streche s intenzívnou zeleňou môže byť veľmi pestrá, využívajú sa na nej trávnaté plochy, kríky a niekedy aj stromy. Môže dorastať až do výšky niekoľkých metrov, a tak aj jej korene potrebujú 30 až 100 cm hrubú vrstvu zeminy, vrstva zemného substrátu je teda väčšinou hrubšia ako 30 cm. Tento typ zelene si vyžaduje odbornú starostlivosť. Plošná hmotnosť celého vegetačného súvrstvia sa pohybuje v rozpätí od 200 do 500 kg/m2, môže však byť aj vyššia, kladie sa teda veľký dôraz na únosnosť strešnej konštrukcie. Spád strechy môže byť nízky (aj 1 %), aby sa voda lepšie zadržiavala. Pri vegetačných strechách by mala strešnú skladbu aj skladbu vegetačného súvrstvia strechy realizovať špecializovaná firma.

Extenzívna strešná zeleň

Ide o nenáročnú zeleň, ktorá sa vyvíja a regeneruje sama. Celková výška potrebného vegetačného substrátu je v tomto prípade približne 6 až 15 cm, extenzívna výsadba pozostáva z tráv a bylín. Machy a koberce trávy si vyžadujú hrúbku substrátu 3 až 6 cm, skalničky a vysadená tráva 6 až 15 cm a plazivé dreviny 15 až 20 cm. Extenzívnu zeleň možno použiť na plochej streche so sklonom od 2 % a šikmej streche so sklonom až do 30°. Pri tomto type vegetačnej strechy sa zaťaženie pohybuje od 90 do 200 kg/m2 (mokrý substrát). „Extenzívne strechy možno realizovať s relatívne nízkymi nákladmi. Ich údržba je minimálna, odporúča sa 1- až 2-krát do roka. Tieto strechy nie sú určené na pohyb osôb. Ak máte záujem o pochôdzny typ vegetačnej strechy, je potrebné zvoliť radšej jednoduchú intenzívnu zeleň s hmotnosťou zemného substrátu od 150 až 300 kg/m2,“ hovorí Eva Rippelová, produktový manažér pre strešné systémy spoločnosti Sika Slovensko.

Zelená skladačka

V súčasnosti je k dispozícii ešte jeden jednoduchší spôsob, ako si zelenú strechu vybudovať. S komplexným systémom, ktorý zahŕňa všetky vrstvy od hydroizolácie cez koreňovú membránu, odvodňovací systém, substrát z minerálnej vlny až po vegetačnú vrstvu, si môžete založiť extenzívnu zelenú strechu bez zvýšených nárokov na údržbu a statiku. Takýto systém pozostáva z vrstiev, ktoré možno ľahko aplikovať a ktoré sa priamo dodávajú užívateľom. Aplikácia substrátu v porovnaní s inštaláciou tradičného systému znižuje realizačné náklady o 30 %. Hmotnosť suchého systému je 15 až 20 kg/m2, po úplnom nasiaknutí dosahuje 32 až 80 kg/m2, čo je menej ako polovičná záťaž v porovnaní s klasickými extenzívnymi vegetačnými strechami. Vďaka nízkej hmotnosti tohto systému nie je potrebné statické posúdenie existujúcej alebo naprojektovanej konštrukcie. Vegetačný kryt tvoria rozličné druhy rozchodníka, mimoriadne odolnej a mrazuvzdornej trvalky s dužinatými listami, ktorá pôsobí aj v skalkách a záhradách veľmi okrasne. „Systém obsahuje substrát z minerálnej vlny, ktorý je špeciálnym materiálom na správne zakorenenie rastlín a zároveň aj optimálnou tepelnoizolačnou vrstvou strechy. Má schopnosť zadržať až 60 litrov zrážkovej vody na štvorcový meter, vďaka čomu odbremení kanalizáciu a zároveň si nevyžaduje zalievanie. Jeho aplikácia aj následná údržba je veľmi jednoduchá,“ vysvetľuje Karol Tužinský, aplikačný manažér Knauf Insulation.

Text | Ingrid Kantorová
FOTO | Knauf Insulation

Článok bol uverejnený v časopise Správa budov.