Technológie odstraňovania konštrukcií
Galéria(5)

Technológie odstraňovania konštrukcií

Dôvodom na odstraňovanie nevyhovujúcich objektov, prístavieb, konštrukcií alebo ich častí býva potreba likvidácie nevhodných adaptácií, prípadne zmena dispozície, statickej schémy budovy, jej presvetlenie či vytvorenie nových vstupov. V osobitných prípadoch treba odstrániť aj celú budovu. Búranie nenosných či výplňových konštrukcií budovy zvyčajne nebýva zložité. Zložitejšie je búranie nosných konštrukcií, ktorých pôvodné nosné funkcie treba eliminovať alebo zabezpečiť iným vhodným spôsobom, t. j. preniesť na iné konštrukcie.


Ručné búranie

Používa sa najmä pri malých prácach. Výhodou tohto búrania je možnosť regulovať množstvo a rozsah búraného materiálu. Treba dbať na správny postup búrania, t. j. zabezpečiť súvisiace konštrukcie proti poškodeniu, prípadne zrúteniu.

Použitie mechanizácie

Činnosťou búracích mechanizmov sa v podstate vytvárajú súvislé, resp. nadväzujúce škáry, ryhy alebo vrty, vďaka ktorým sa diely konštrukcie rozpájajú na samostatné časti. Rozpájacie plochy sa zhotovujú pílou alebo vŕtaním otvorov tesne vedľa seba. Veľmi praktické sú vŕtacie a búracie kladivá s elektrickým pohonom, prípadne (napr. tam, kde nie je možnosť napojenia na elektrinu) s benzínovým motorom (s hmotnosťou približne 10 kg), alebo pneumatické (ktoré potrebujú zdroj stlačeného vzduchu). Tehlové, kamenné a zmiešané murivo možno rezať pílou, ktorou sa dá vyrezať škára aspoň do hĺbky 10 cm. Do vyvŕtaných rýh možno vkladať aj špeciálne mechanické alebo hydraulické čeľuste, ktoré vyvíjajú štiepnu silu až 0,7 MN, čím sa búraná konštrukcia narúša bez hluku, nárazov a vibrácií a nevznikajú ďalšie prípadné poruchy v okolitých konštrukciách či budovách. Pri demolácii celých budov alebo ich ucelených častí možno použiť strhávanie konštrukcie lanom, prípadne sa na demoláciu využíva búracie kladivo zavesené na oceľovom lane na výložníku žeriavu.

Rozpájanie konštrukcií odstrelom

Pri odstrele treba v deštruovanej budove, resp. jej časti vždy správne dimenzovať a rozmiestniť nálože. Tie sú načasované tak, aby sa najprv deštruovala stredná časť budovy a až po nej obvodové konštrukcie, ktoré tak spadnú smerom do vnútra budovy. Alebo možno zvoliť taký postup deštrukcie, ktorý pád objektu nasmeruje do žiadaného smeru.

Pre veľkú prašnosť sa konštrukcia pred odstrelom zvyčajne dôkladne navlhčí vodou (treba však dať pozor na prekročenie únosnosti nosných konštrukcií zvýšenou hmotnosťou vlhkej stavby). Pri búraní odstrelom sa musí vopred posúdiť aj stav okolitých stavieb, aby ich nenarušila tlaková vlna. Odstrel budov je viazaný na špeciálnu odbornú spôsobilosť a môžu ho viesť len špecialisti.

Nesprávne načasovanie pamiatkovo chráneného domu v centre Banskej Štiavnice na zimu.
Stav v októbri 1985
Stav v máji 1986 po samovoľnom zrútení dvoch podlaží zadného traktu vplyvom podmočenia konštrukcie dažďom a snehom

Rozpájanie konštrukcií expanznou deštrukciou

Ak nie je vhodné pri búracích prácach použiť trhaviny alebo iné spôsoby rozpájania, možno použiť špeciálnu expanzívnu látku – expanzívnu maltu. Tá sa po zmiešaní s vodou vloží do pripravených vrtov alebo rýh. Malta sa po tuhnutí rozpína, čím sa na konštrukciu vyvíja tlak, ktorý ju rozruší. Veľkosť vytváraného expanzívneho napätia závisí od pomeru vody a použitého prípravku, teploty okolia, priemeru vrtu, do ktorého sa malta vkladá, aj od dĺžky pôsobenia.

Priemer vrtu býva zväčša 3 až 6 cm, hĺbka vrtu približne 80 percent hrúbky konštrukcie a vzdialenosť vrtov približne 10- až 16-násobok priemeru vrtov. Presné určenie závisí od druhu materiálu, ktorý sa má rozpojiť. Expanzívna deštrukcia nespôsobuje hluk ani vibrácie, nepôsobí negatívne na životné prostredie a nevyžaduje mimoriadne bezpečnostné opatrenia.

Spôsob búrania tehlovej priečky (kos, 1999)
1-oceľový preklad, 2-podpera, 3-trámy, 4-postupne búraná priečka, 5-podkladový hranol, 6-stropnica, 7-2x uloženie, 8-podchytenie hornej priečky, 9-fošňa, 10-vzpera, 11-zavetrovanie v spodnej časti, 12-lešenie, 13-prah, 14-klíny, 15-domurovanie

Rozpájanie konštrukcií prepaľovaním

Stroje, ktoré sa na teplotné rozpájanie konštrukcií používajú, vytvárajú pomocou plameňa súvislý rez do hĺbky 1 až 1,2 m. Plameň sa v strojoch vytvára v spaľovacom priestore, do ktorého sa privádzajú kyslík, kerozín a termit. Rozpájaná konštrukcia sa v mieste pôsobenia plameňa ohreje až na teplotu 3 500 °C, čo spôsobí roztavenie.

Na prepaľovanie otvorov v murive (najmä v prípade menších otvorov pre potrubia sanitárnych zariadení aj rozvodov elektriny) možno využiť nielen bežné spaľovanie, ale aj termický princíp. Aplikuje sa tak, že sa v acetylénkyslíkovom plameni termitovou práškovou zmesou vytvára teplota až 4 500 °C. Kamenné, betónové alebo iné murivo sa týmto plameňom roztaví a vytečie z otvoru. Rýchlosť prepaľovania je veľká, preto treba dôsledne dbať na bezpečnosť pracovníkov.

Rozpájanie konštrukcií vodným lúčom

Vodný lúč vychádza z rotujúcej dýzy stroja pod vysokým tlakom (približne 300 MPa). Tlaková voda sa privádza k dýze, ktorá rotuje pod určitým uhlom tak, aby vodný lúč pôsobil čo najúčinnejšie. Vzdialenosť dýzy od rezaného materiálu by mala byť asi 50 cm. Rôznym natáčaním vodného lúča nastaviteľnou dýzou sa získava aj priemerná šírka rezanej plochy, z ktorej sa materiál postupne odlupuje. Nastaviteľná šírka je potrebná aj na to, aby vodný lúč mohol zasiahnuť hlbšie do rozpájaného materiálu. Dosah vodného lúča je až 3 m a rýchlosť rozpájania je 2 až 3 m2 za hodinu.

Veľkou nevýhodou tejto metódy je vnášanie množstva vody do konštrukcie stavby, takže aplikácia tejto technológie nie je vhodná v tých častiach budovy, kde treba zachovať alebo ochrániť proti navlhnutiu nižšie položené konštrukcie.

Ing. Oto Makýš, PhD.
Foto: autor

Autor pracuje na Katedre technológií stavieb Stavebnej fakulty v Bratislave. Profesne sa zameriava na záchranu a obnovu pamiatkových budov na Slovensku aj v zahraničí. Často publikuje v odborných časopisoch a zborníkoch a prednáša na medzinárodných odborných konferenciách.