Halové budovy sú stavebné objekty s voľnou dispozíciou, zväčša s veľkými rozponmi, využívané na účely výroby, opráv, skladovania, predaja, ale aj na zhromažďovanie alebo tranzit ľudí, alebo na športové a kultúrno-spoločenské podujatia. Pri ich návrhu a realizácii treba zohľadniť vyššie zaťaženie, respektíve intenzívnejšiu prevádzku.
V rámci návrhu modernizácie trate traťového úseku Liptovský Mikuláš – Poprad Tatry (mimo) ako súčasti európskeho koridoru č. V sa na prekonanie pahorkovitej vyvýšeniny Za hájom navrhol nový železničný tunel Štrba ako dvojkoľajový jednorúrový tunel na osobnú aj nákladnú železničnú dopravu. Najvyššia traťová rýchlosť v prípade konvenčných vlakových súprav bude 160 km/h, v prípade vlakových súprav s výkyvnými skriňami 200 km/h.
Mestá prichádzajú každý rok o množstvo zelených plôch, o ktoré ich oberá zhusťujúca sa výstavba. Nedostatok vegetácie nepriaznivo ovplyvňuje nielen mikroklímu, ale aj životné podmienky obyvateľstva žijúceho v mestských aglomeráciách. Jedným zo spôsobov, ako predísť úbytku zelene, je navrhovanie objektov s vegetačnými strechami. Vloženie tohto prírodného prvku do mestského prostredia predstavuje ekologické revitalizovanie zastavaných plôch.
Súčasný celosvetový trend rešpektuje nevyhnutnú potrebu znižovať spotrebu energie. Na dosiahnutie tohto cieľa preto treba presne merať spotrebovanú energiu, teplo, plyn a pitnú vodu a regulovať ich v čase v závislosti od vonkajších podmienok. Z tohto dôvodu, ale aj na základe požiadaviek konečného spotrebiteľa na moderné technologické pozadie, sa systémy v budovách automatizujú. Meranie, regulácia, riadenie, vzájomná komunikácia – to je niekoľko čiastkových procesov v oblasti automatizácie prevádzky budov. Ako do tohto komplexu úloh zapadajú normy?
Trend zväčšovania formátov obkladov a dlažieb naďalej pokračuje. Ich aplikácia si vyžaduje kvalitne pripravenú podkladovú vrstvu, celoplošné lepenie a špeciálne elastické lepidlo. Veľkoplošná dlažba našla svoje uplatnenie aj v nových operačných sálach nemocnice v Kladne.
Úsek rýchlostnej cesty R4 Košice – Milhosť dlhý 14,175 km je situovaný južne od mesta Košice v smere k hranici s Maďarskou republikou. Na tomto úseku v súčasnosti prebieha výstavba 14 mostných objektov. Na výstavbu ich nosných konštrukcií sa použili rôzne technológie ako montáž z predpätých tyčových prefabrikátov, betonáž monolitických nosných konštrukcií na pevných podperných skružiach a letmá betonáž. Zakladanie mostných objektov v horninovom prostredí Košickej kotliny tvorenom najmä fluviálnymi sedimentmi je prevažne hlbinné na veľkopriemerových vŕtaných pilótach. V článku sa opisujú mostné objekty podľa typov nosných konštrukcií s dôrazom na najvýznamnejšie z nich.
Námestovo roky žilo svoj vlastný život bez kontaktu so susediacou vodnou nádržou Orava. Až nový mestský rekreačný areál priviedol obyvateľov Námestova späť k miestam, kde kedysi ležalo historické centrum.
Požiadavky na nízku spotrebu energie sa kladú na mnohé výrobky a technológie. Najnovšie k nim pribudli už aj vzduchové filtre, ktoré sa budú označovať energetickým štítkom.
Dlhodobá trvácnosť ciest s cementobetónovým krytom je dobre známa. Podobne ako skutočnosť, že betónové cesty nepotrebujú takmer nijaké opravy a údržbu, čo prispieva k plynulosti dopravy a znižuje množstvo dopravných zápch. Málo sa však vie o tom, že betónové cesty dokážu prispieť k zníženiu emisií CO2, zvyčajne sa však tvrdí práve opak.
Stalo sa už tradíciou, že začiatkom roka sa Nitra stáva mestom stretnutie expertov z oblasti vykurovania, ventilácie, klimatizačnej, meracej, regulačnej, sanitárnej a ekologickej techniky. Tento rok už po 15. raz otvorí svoje brány v dňoch 12. až 15. februára 2013 na výstavisku Agrokomplex v Nitre.
Aké normy sú aktuálne na úseku vykurovacích systémov v budovách? Technické normy na európskej aj národnej úrovni možno rozdeliť z pohľadu predmetu na systémové a výrobkové normy. Ako vo viacerých iných oblastiach, aj v tejto oblasti sa na európskej úrovni spracovali skôr výrobkové normy a až následne sa podporila tvorba systémových noriem.
Smernica 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov určuje povinnosť znížiť spotrebu energie o 20 % do roku 2020 a zároveň zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Na dosiahnutie tohto cieľa treba pristúpiť k rekonštrukcii starých budov, k výstavbe nízkoenergetických a pasívnych budov a hlavne k zvýšeniu podielu OZE na zabezpečenie energie potrebnej najmä na vykurovanie, prípravu teplej vody a v neposlednom rade aj na výrobu elektrickej energie.
Dovoz tovaru z krajín, ktoré sú od miesta dodania vzdialené tisíce kilometrov, nie je v súčasnosti už ničím netradičným. Logistické spoločnosti dokážu operatívne riešiť takmer akýkoľvek problém a reagovať v pomerne krátkom čase na dopyt zákazníka. Vďaka tomu nedochádza k časovým prestojom, ktoré v konečnom dôsledku zvyšujú výslednú cenu. Medzi hlavné spôsoby transportu patrí pozemná, letecká a námorná preprava.
Získané skúsenosti a výsledky z meraní vzduchotesnosti budov ukazujú, že budovy postavené z masívnych konštrukcií (napríklad panelové a stenové budovy) dosahujú vyššiu úroveň vzduchotesnosti ako budovy postavené z ľahkých sendvičových konštrukcií (napríklad drevostavby). Je to spôsobené v prevažnej miere pomerne súvislými vzduchotesnými vrstvami (omietky, nosné betónové konštrukcie stien, stropov a podobne) v prípade masívnych konštrukcií. Problematickými sa z tohto dôvodu v najväčšej miere javia miesta narúšajúce súvislú vzduchotesnú vrstvu (prevažne styky stavebných konštrukcií a priestupy cez obalové konštrukcie)
Cestná doprava prechádza v súčasnosti dynamickým vývojom. Dlhodobejším trendom je neúmerný nárast počtov vozidiel a následne zvyšovanie zaťaženia dopravnej infraštruktúry. Rýchlo pribúdajú dopravné kongescie a predžuje sa ich trvanie. Je to realita už aj v stredných a menších mestách. Historicky bola logickou odpoveďou na narastajúci dopyt zvýšená ponuka prostredníctvom výstavby nových komunikácií. Jednoduchá výstavba dopravnej infraštruktúry však nie je dlhodobo udržateľná.
