Podlahy v halových budovách

Halové budovy sú stavebné objekty s voľnou dispozíciou, zväčša s veľkými rozponmi, využívané na účely výroby, opráv, skladovania, predaja, ale aj na zhromažďovanie alebo tranzit ľudí, alebo na športové a kultúrno-spoločenské podujatia. Pri ich návrhu a realizácii treba zohľadniť vyššie zaťaženie, respektíve intenzívnejšiu prevádzku.

Vo všeobecnosti najviac namáhanou konštrukciou je v halových stavbách podlaha (obr. 1), ktorá okrem základných požiadaviek musí spĺňať aj prísne estetické kritériá, obzvlášť ak sa zhotovuje v reprezentatívnych priestoroch, priestoroch s voľným pohybom návštevníkov alebo v iných než priemyselných stavbách.

Za ostatné roky sa z hľadiska štvorcových či kubických metrov v priemere zrealizovalo najviac halových budov. S ohľadom na definíciu halových budov možno konštatovať, že aj nákupné centrá (obchodné domy), polyfunkčné alebo rezidenčné budovy patria do tejto skupiny stavebných objektov. Minimálne v suterénnych, respektíve podzemných častiach týchto budov sa totiž nachádzajú prvky typické pre halové budovy.

Halové budovy charakterizuje veľká podlahová plocha, no majú ešte ďalšiu špecifickú črtu prameniacu práve z ich funkcie. Či už sú to stavby s výrobnou, skladovacou, tranzitnou alebo kultúrno-spoločenskou funkciou, ich prevádzka si zvyčajne vyžaduje veľkoplošné obslužné komunikácie a/alebo parkovacie plochy. Spoločne ich možno pomenovať priemyselné podlahy. Priemyselné podlahy a podlahy ako také sú často najintenzívnejšie zaťažovanými konštrukciami, na ktoré sa navyše kladú prísne požiadavky z funkčného a estetického hľadiska.

Priemyselné podlahy zahŕňajú všetky veľkoplošné podlahy, či už v priemyselných alebo občianskych stavbách, a teda sa zásadne rozširuje súbor typických skladieb podlahy, množina faktorov pôsobiacich na jej životnosť, množina kritérií posudzovania možnosti ďalšieho užívania podlahy a požiadaviek na realizáciu.
Z hľadiska materiálového zloženia ide prevažne o betónovú nosnú konštrukciu rôzne vystuženú s rôznymi povrchovými úpravami alebo nášľapnými vrstvami. Z hľadiska zásad návrhu (pôsobenia), realizácie, ošetrovania a údržby možno podlahy rozdeliť nasledovne:

• podlaha na teréne – na zhutnenom a upravenom podloží (najmä priemyselné haly),
• podlaha na stropnej konštrukcii – (najmä poschodia priemyselných hál a občianske stavby),
• podlaha v interiéri – zvyčajne chránené proti vplyvom vonkajšieho prostredia,
• podlaha v exteriéri – vystavená korozívnym účinkom vonkajšieho prostredia (najmä parkoviská, prístupové komunikácie, nekryté zhromaždiská a nástupištia).

Zatriedenie podlahy do uvedených kategórií relatívne bezpečne vymedzuje schému zaťaženia konštrukcie a predpokladanú agresívnosť prostredia.

Rozdelenie podláh
Základom definície priemyselnej podlahy je slovo podlaha, ktoré sa vysvetľuje ako súbor podlahových vrstiev uložených na nosnom podklade vrátane zabudovaných podlahových kompletizačných prvkov, dilatačných a pracovných škár, ktoré spoločne zabezpečujú funkčné vlastnosti konštrukcie.

Z konštrukčného hľadiska podlahu tvorí istá kombinácia vrstiev, väčšinou:

• vodorovná nosná konštrukcia,
• hydroizolačná vrstva,
• tepelnoizolačná a zvukovoizolačná vrstva,
• ochranná (separačná) vrstva,
• spádová vrstva,
• roznášacia vrstva,
• vyrovnávacia vrstva,
• nášľapná vrstva.

V nasledovných bodoch sa uvádzajú rôzne rozdelenia podláh, ktoré sa vo veľkoplošných podlahách (halových budovách) používajú.

Podľa počtu vrstiev v skladbe podlahy ide o:

• jednovrstvové priemyselné podlahy,
• dvoj- a viacvrstvové priemyselné podlahy.

V závislosti od druhu zaťaženia sa realizujú:

• pochôdzne podlahy (len pre peších, obr. 2),
• pojazdné (pre peších a zaťaženie dopravnými prostriedkami, obr. 3),
• pojazdné s doplnkovým zaťažením (pre peších, zaťaženie dopravnými prostriedkami a doplnkové zaťaženie rázmi, sústredeným tlakom, vibráciami, vodou alebo chemickými látkami).

Obr. 2 Vonkajšia podlaha pre peších

Obr. 3 Pojazdná podlaha (na stropnej konštrukcii) – garáž

Podľa teplotného poklesu za 10 minút sa podlahy rozdeľujú na:

• veľmi teplé (do 2,50 °C),
• teplé (2,51 °C – 3,40 °C),
• menej teplé (3,41 °C – 5,00 °C),
• studené (nad 5,00 °C).

Z akustického hľadiska sa podľa hrúbky roznášacej vrstvy a hmotnosti rozdeľujú na:

• ťažké (s hrúbkou 50 mm a hmotnosťou minimálne 75 kg/m²),
• ľahké (s hrúbkou 25 mm až 40 mm a s hmotnosťou minimálne 15 kg/m²),
• nulové (s hrúbkou do 25 mm), tieto sú však z akustického hľadiska nepoužiteľné nad bytovými priestormi.

Podľa umiestnenia podlahy, respektíve charakteru nosnej vrstvy podkladu môže ísť o:

• podlahy na teréne (obr. 4) – využívajú sa v jednopodlažnej výstavbe bez podzemných priestorov. Podlahová konštrukcia sa zhotovuje priamo na upravenom a zhutnenom teréne/podloží. Je vhodné, aby sa úroveň takejto podlahy umiestňovala na násyp a aby bola dostatočne vyvýšená nad okolitý upravený terén (aspoň 200 mm). Dôležitú rolu ovplyvňujúcu kvalitu výslednej podlahy zohrávajú vlastnosti pôdy, hĺbka premŕzania, vlhkosť pôdy a hrúbka a frakcia násypu (približne 200 mm násypu kameniva frakcie 63 mm). Tieto podlahy sú zvyčajne vystavené najvyšším statickým zaťaženiam od pohybu ťažkých dopravných prostriedkov, naložených vysokozdvižných vozíkov alebo dynamických  účinkov napríklad výrobných zariadení,
• podlahy na stropoch (obr. 3) – sú uložené na tuhej nosnej konštrukcii stropu. Zvyčajne sa zhotovujú ako plávajúce, teda do skladby podlahy je zaradená aspoň jedna izolačná vrstva. Cieľom je zabezpečiť splnenie všetkých požiadaviek na úžitkové vlastnosti a, navyše, zabezpečiť tepelnú pohodu a zabrániť prenášaniu hluku a vibrácií do nosných konštrukcií. Je pre nich typické nižšie statické zaťaženie.

Obr. 4 Podlaha na teréne

Obr. 5 Mozaiková dlažba [8]

Obr. 6 Benátska dlažba

Obr. 7 Celistvá mazaninová podlaha pri adaptácii využitia haly

Nášľapnú vrstvu priemyselnej podlahy možno realizovať z rozličných materiálov. V praxi sa tak možno stretnúť s:

• drevenou podlahou – využívali sa prevažne v športových halách. V súčasnosti je ich uplatnenie na veľkoplošných podlahách ojedinelé, a to pre vysokú prácnosť a potrebnú údržbu;
• laminátovou podlahou – na veľkoplošných podlahách, respektíve v halových budovách sa využíva len ojedinele. Ak sa použije, tak zvyčajne len v administratívnej časti budovy;
• dláždenou podlahou – je odolná proti opotrebovaniu a ľahko ju možno čistiť. Často sa využíva v občianskych stavbách, administratívnych budovách, vstupných halách a obchodoch. Dlaždice môžu byť keramické, betónové (obyčajné, granitové, terrazzové), kamenné (platne, mozaiky (obr. 5), benátske (obr. 6)) a tehlové;
• celistvou mazaninovou podlahou – zvyčajne sa aplikuje pri sanácii porúch podláh alebo v prípade zmeny výrobnej alebo skladovej prevádzky na iný typ prevádzky (obr. 7). Využíva sa spriahnutie s pôvodnou nosnou vrstvou podkladu. Vlastnostiam mazaniny (maximálne zrno kameniva Dmax) sa prispôsobuje aj minimálna odporúčaná hrúbka. Napríklad poterové materiály na báze cementu alebo magnezitu sa bezpečne aplikujú v hrúbkach 15 až 20 mm (Dmax približne 2 mm), betónové mazaniny (Dmax približne 4 až 8 mm) v hrúbkach 50 až 60 mm;
• povlakovou podlahovinou – kladie sa na roznášaciu vrstvu podlahy (poter). Do tejto skupiny patria linoleové, gumové alebo PVC podlahoviny. Ľahko sa dajú čistiť, tlmia nárazy (hluk) a sú teplé. Na veľkoplošných podlahách sa využívajú v prevádzkach, kde sa dlhodobo zdržujú ľudia a kde sa požaduje nízka prašnosť;
• kobercovou podlahovinou – na roznášaciu vrstvu sa kladie voľne alebo sa lepí. Vyznačuje sa náročnou údržbou, zložitým čistením, tlmením hluku a nízkou tepelnou prijímavosťou. To predurčuje tento typ podlahoviny na použitie v čistých prevádzkach, zvyčajne vo veľkoplošných kanceláriách;
• liatou podlahou – na zhotovenie sa používajú samonivelačné materiály na báze epoxidových živíc. Využíva sa v prevádzkach s vysokými nárokmi na čistenie podlahy a tesnosť proti prieniku napríklad nebezpečných látok. Dôležitým predpokladom kvality zhotovenia je vlhkosť podkladu v čase aplikácie (pod 4 % hm.).

Obr. 8 Podlaha GERFLOR Taraflex v Mestkej športovej hale Dunajská Streda [Stavrem, Senec]Ďalším typom priemyselných podláh sú špeciálne podlahy:

• v športových objektoch (obr. 8) – musia spĺňať špecifické požiadavky športu, na ktorý sú určené. V zásade však všetky musia byť dostatočne pružné, aby sa energia dopadov (doskokov) pohltila v podlahe a neprenášala sa do kĺbov končatín;
• v poľnohospodárskych objektoch – musia spĺňať zvláštne požiadavky najmä v prevádzkach na chov dobytka alebo hydiny. Podlahy musia byť trvácne, odolné proti obrusu a mechanickému poškodeniu, musia byť vyspádované k odtokom a odolné proti kyselinám. Nemali by mať výstupky, aby nedošlo k poraneniu zvierat.

Obr. 9 Podlaha s podlahovým vykurovanímV súčasnosti nie je ničím ojedinelým ani zabudovanie vykurovacieho systému do podlahy (obr. 9).

Vykurované podlahy sú podlahy, ktoré majú v roznášacej vrstve zabudovaný systém vykurovacích rúrok, káblov alebo rohoží. Vykurované podlahy kladú špecifické nároky na všetky vrstvy podlahy. Zo spodnej strany by mala byť roznášacia vrstva dostatočne tepelne izolovaná. Mala by mať vysokú objemovú hmotnosť, ktorá zaručuje dobrú tepelnú vodivosť a akumulačnú schopnosť. Vrstvy podlahy nad roznášacou vrstvou by tiež mali mať dobrú tepelnú vodivosť. Minimálna hrúbka roznášacej vrstvy závisí od konkrétneho systému podlahového vykurovania (najnižšia prípustná hrúbka je 35 mm a viac).

Požiadavky na podlahy
Podlahy musia spĺňať rôzne požiadavky v súvislosti so základnými požiadavkami na stavby, v súvislosti s požiadavkami prevádzky, jej bezpečnosti pre ľudí, zvieratá a životné prostredie.

Mechanické vlastnosti
Mechanické vlastnosti priemyselných podláh sa stanovujú so zreteľom na požiadavky kladené na podlahové potery (roznášaciu vrstvu) podľa STN EN 13813:2003 nasledovne:

• pevnosť v tlaku (C5-C80) roznášacej vrstvy podľa STN EN 13892-2;
• pevnosť v ťahu pri ohybe (F1-F50) – je významná pri použití dlažieb a/alebo mazanín a určuje sa tiež podľa STN EN 13892-2;
• odolnosť proti opotrebovaniu – ovplyvňuje životnosť nášľapnej vrstvy podlahy vrátane jej hygienických vlastností (napríklad prašnosť). Podstatná je pri nášľapných vrstvách s tvrdosťou väčšou ako 3 (podľa Brinella). Úbytok hmotnosti alebo hrúbky skúšobnej vzorky sa zisťuje skúškou podľa jednej z metód STN EN 13892-(3-5);
•   tvrdosť povrchu (SH30-SH200) – vyžaduje sa v prípade použitia horečnatých maltovín. Určuje sa podľa STN EN 13892-6;
• odolnosť proti rázu – vyjadruje energiu nárazu, respektíve prácu potrebnú na porušenie vzorky. Musí sa deklarovať pri materiáloch na báze syntetickej živice. Napríklad v prípade cementových poterov ide o dobrovoľne deklarovanú vlastnosť. Stanovuje sa podľa EN ISO 6272;
• pružnosť – meria sa odolnosťou podlahy proti porušeniu celistvosti pri namáhaní ohybom. Výrobca môže túto vlastnosť deklarovať ako modul pružnosti (E1-E20) pri ohybe poterových mált na základe skúšky podľa STN EN ISO 178;
• prídržnosť (B 0,2-B 2,0) – výrobca ju musí deklarovať pri poterových materiáloch na báze syntetickej živice. V prípade maltovín je jej deklarovanie dobrovoľné. Stanovuje sa postupom v súlade s STN EN 13892-8;
• odolnosť proti sústredenému zaťaženiu – je významná najmä v skladových halách (obr. 11), s regálovými systémami, kde v mieste päty regálu pôsobí na podlahu bodové zaťaženie (obr. 10). Meria sa vtláčaním skúšobného valčeka do vzorky;
• odolnosť proti vysokým teplotám – overuje sa na vzorke zohrievanej počas jednej hodiny na predpokladanú prevádzkovú teplotu;
• odolnosť proti mrazu – má význam pre tie podlahy, ktoré môžu byť vystavené účinkom mrazu v nasiaknutom stave. Zisťuje sa expozíciou vzoriek nasiaknutých vodou cyklom zmrazovania a rozmrazovania. Po týchto cykloch sa vyhodnotí konkrétny ukazovateľ (napríklad úbytok hmotnosti).

Obr. 10 Regálový systém na skladovanie polotovarov kovospracujúceho priemyslu	Obr. 11 Skladovacia a distribučná hala

Fyzikálne vlastnosti
Medzi základné fyzikálne vlastnosti patrí:

• hmotnosť, ktorá sa stanovuje výpočtom z objemovej hmotnosti. Určuje sa ako plošná hmotnosť na 1 m² podlahy, a tak aj vstupuje do statického výpočtu;
• nepriezvučnosť, ktorá sa vyjadruje indexom vzduchovej alebo krokovej nepriezvučnosti;
• tepelný odpor, ktorý sa určuje najmä pre priestory s trvalým pobytom ľudí, respektíve pre podlahy nad nevykurovaným priestorom. Môžu sa použiť návrhové hodnoty tepelného odporu pri poterových maltách podľa EN 12524 alebo sa poterová malta odskúša podľa STN EN 12664;
• objemová stálosť – je významná v priestoroch s prevádzkou, kde významne kolíše vlhkosť a/alebo teplota prostredia;
• odolnosť proti vode vyjadruje, či nadmerné pôsobenie vody (najmä pri mimoriadnych udalostiach) má vplyv na objemové a tvarové zmeny podlahy;
• vodonepriepustnosť – je dôležitá tam, kde sa zamýšľa použitie poterovej malty na odolnosť proti prenikaniu vody. Stanovuje sa v súlade so skúšobnou metódou opísanou v STN EN 1062-3;
• nasiakavosť je jeden z parametrov ovplyvňujúcich napríklad mrazuvzdornosť, čistenie, ale napríklad aj tepelný odpor alebo hmotnosť;
• vlhkosť, ktorá sa stanovuje (rôznymi metódami) najmä na nasiakavých objemovo nestálych materiáloch;
• elektrická vodivosť alebo elektrický odpor – stanovuje sa podľa STN EN 1081 a zisťuje najmä na podlahách v špeciálnych prevádzkach.

Chemické vlastnosti
K chemickým a fyzikálnym vlastnostiam, ktoré treba hodnotiť patrí:

• odolnosť proti kyselinám, lúhom, soli a olejom. Konkrétne požiadavky sa špecifikujú podľa konkrétnej výroby, prevádzky alebo potrieb čistenia podlahy;
• reakcia na oheň – hodnotí sa triedou reakcie na oheň podľa STN EN 13501-1. V prípade, že je nášľapná vrstva vyrobená z nehorľavého materiálu, hodnotí sa triedou A. Ak sa na podlahách nachádzajú rôzne takzvané liate vrstvy (na organickej báze) alebo napríklad tesnenia kontrakčných škár, trieda horľavosti podlahy sa zvyšuje;
• jednoduchosť čistenia, ktorá sa hodnotí buď pre definovaný čistiaci prostriedok, alebo pre normový čistiaci prostriedok špeciálnou skúškou.

Podlahy a použité materiály nesmú umož­ňovať rast húb a existenciu mikroorganizmov a hmyzu. Prípadné dutiny v podlahe nesmú umožňovať usádzanie mikroorganizmov a hmyzu alebo musia byť ľahko prístupné a čistiteľné.

Bezpečnosť pri užívaní
Ďalšou vlastnosťou, ktorá sa zohľadňuje, je bezpečnosť pri užívaní. Posudzuje sa:

• klzkosť, respektíve odolnosť proti šmyku (pošmyknutiu) – hodnotí sa pre jednotlivé typy nášľapných vrstiev a podľa charakteru prevádzky (či hrozí pošmyknutie) podľa STN 74 4507. Nášľapná vrstva z kamenných dosiek sa skúša podľa STN EN 14231;
• rovinnosť povrchu podlahy. Ak sa nášľapná vrstva skladá z prvkov, nesmú byť výrazne zapustené, ani vystupovať nad úroveň podlahy. Prípustná nerovnosť povrchu podlahy podľa STN 73 0225 je ±2 mm v miestnostiach pre pobyt osôb a ±3 mm v ostatných miestnostiach, a to na vzdialenosti 2 m vo všetkých smeroch. Obzvlášť dôležitá je miestna rovinnosť z hľadiska bezpečnosti prevádzky vysokozvižných vozíkov;
• antistatickosť a neiskrivosť – vyžaduje sa v špeciálnych prevádzkach, napríklad tam, kde existuje nebezpečenstvo výbuchu.

Vzhľad
Hotová podlaha sa posudzuje z výšky 160 cm (z úrovne očí priemerne vysokého človeka) pri takých svetelných podmienkach, pri akých sa bude používať. Všetky prvky skladanej podlahy musia patriť do rovnakej kvalitatívnej triedy. Škáry medzi prvkami musia byť rovnako široké a priamočiare. Stykové škáry podlahy so zvislými konštrukciami musia byť prekryté lištou. Styková škára dvoch rôznych materiálov v nášľapnej vrstve musí byť oddelená dilatačnou lištou. Farebnosť podlahy musí pôsobiť uspokojujúco.

Okrem uvedených požiadaviek sa STN 74 4505 uvádzajú nasledovné požiadavky na podlahy:

• podlaha musí byť stálofarebná. Znamená to, že farebnosť povrchu podlahy sa vplyvom prostredia a údržby nesmie meniť. Podľa normy sú prípustné len pozvoľné zmeny, ktoré pôsobia v celej ploche rovnomerne a nemajú negatívny vplyv na celkový vzhľad. Hodnotenie je však subjektívne. V norme sa neuvádza skúšobný postup a konkrétne hodnotiace kritériá;
• norma obsahuje požiadavku na lesk plochy podlahy, a to tak, že na povrch podlahy sa používajú zásadne len nelesklé materiály a povrchové úpravy. Lesklé povrchy podláh sú prípustné len v odôvodnených prípadoch tam, kde tým nie je ohrozená bezpečnosť prevádzky a ani narušená optická pohoda prostredia;
• z hľadiska hygieny a ochrany zdravia, podlahy a materiály, respektíve stavebné výrobky zabudované do podláh nesmú po dokončení stavby uvoľňovať pachy a škodliviny nad najvyššiu prípustnú koncentráciu (pre danú látku) povolenú príslušnými hygienickými predpismi týkajúcimi sa ovzdušia uzavretých priestorov.

Tolerancie geometrických charakteristík a odchýlok sa uvádzajú v STN 73 0225. Celková rovinnosť vnútornej podlahy s dokončeným povrchom sa nachádza v tabuľke 1. Medzné odchýlky celkovej a miestnej priamosti priamych hrán a kútov vidieť v tabuľke 2.

Tab. 1 Medzné odchýlky celkovej rovinnosti povrchov vnútorných rovinných povrchov podláh

Tab. 2 Medzné odchýlky celkovej a miestnej priamosti priamych hrán a kútov

Na navrhovanie a zhotovovanie podláh sa podľa STN 74 4505 vzťahujú nasledovné relevantné ustanovenia: Podlaha sa musí navrhnúť podľa funkcie a účelu priestoru, v ktorom sa má nachádzať, tak aby spĺňala príslušné požiadavky na vlastnosti. Návrh podlahy sa uvádza v dokumentácii a stanovuje:

• skladbu vrstiev vrátane materiálového zloženia;
• riešenie a úpravu dilatačných (respektíve kontrakčných) škár podlahy;
• polohy dilatačných škár budovy, ktoré sa majú v podlahe rešpektovať;
• riešenie prestupov podlahou.

Veľkosť kontrakčných polí vrstiev podlahy musí rešpektovať ich hrúbku, vlastnosti materiálu a spôsob namáhania najmä mechanickými, tepelnými a vlhkostnými vplyvmi. Vo fáze zhotovovania sa stanovuje postupnosť stavebnej pripravenosti na realizáciu podlahy a požiadavky na úpravu prestupujúcich konštrukcií. Okrem už uvedených požiadaviek norma špecifikuje maximálne dovolené odchýlky miestnej rovinnosti podkladu (obr. 12) na montáž nasledovných vrstiev podlahy:

• 2 mm – lepené alebo voľne ukladané plastové alebo textilné podlahoviny, keramické dlaždice lepené do tenkovrstvových tmelov a liate podlahy na báze syntetických živíc;
• 4 mm – polymérbetónové podlahy;
• 6 mm – ukladanie pružných izolačných rohoží bez vyrovnávacej vrstvy (napríklad piesku);
• 10 mm – lepenie hydroizolačných vrstiev a ukladanie dlaždíc do maltového lôžka;
• 20 mm – ukladanie pružných izolačných rohoží na vyrovnávaciu vrstvu (napríklad piesku).

Obr. 12 Miestna rovinnosť podkladu pod ďalšie vrstvy podlahy

Individuálne požiadavky dohodnuté v zmluve
V procese prípravy stavby, respektíve pri uzatváraní zmluvného vzťahu, sa môžu špecifikovať aj iné požiadavky na vlastnosti podlahy alebo sprísniť kritériá. Rozhodujúcim by pri tom mal byť účel využívania podlahy. V súčasnosti platná STN 74 4505 obsahuje ustanovenia, ktoré sú pomerne zastaralé aj s ohľadom na zaznamenaný vývoj stavebných materiálov a technológií, ale aj požiadaviek na prostredie, v ktorom sa veľkoplošné podlahy aplikujú (najmä výrobného charakteru).

Záver
V Českej republike bola spracovaná revízia podlahárskej normy ČSN 74 4505 a je v platnosti od mája 2012. Vykonané zmeny a doplnenia reflektujú potreby súčasnosti a okrem doplnenia terminológie sa upravili/doplnili aj niektoré kritériá funkčných vlastností alebo povolených odchýlok. Na základe opakujúcich sa a pretrvávajúcich nedostatkov priemyselných podláh na Slovensku možno konštatovať, že aj slovenská verzia by si revíziu už zaslúžila.

TEXT: Ing. Peter Briatka, PhD., doc. Ing. Peter Makýš, PhD.
FOTO: archív autorov

Ing. Peter Briatka, PhD., je výskumným pracovníkom v TSÚS, Bratislava, so špecializáciou na technológiu betónu a technológiu zhotovenia betónových konštrukcií.

Doc. Ing. Peter Makýš, PhD., pôsobí na Katedre technológie stavieb Stavebnej fakulty STU v Bratislave.

Literatúra
1.    Svoboda, P. – Doležal. J.: Průmyslové podlahy a podlahy v objektech pozemních staveb. Bratislava: JAGA GROUP, 2007.
2.    Hela, R., a kol.: Betonové průmyslové podlahy. Praha: Informační centrum ČKAIT, 2006.
3.    Zajac, J. – Vyparina, M.: Konštrukcie pozemných stavieb. Žilina: EDIS, 2010.
4.    Briatka, P.: Optimalizácia prístupu k sanáciám priemyselných podláh. Beton TKS, Roč. 9., č. 1, BETON TKS, Praha, 2009, s. 34 – 39.
5.    Dohnálek, J. – Thůma, P.: Nové znění normy ČSN 74 4505 Podlahy – Společná ustanovení. Brno: EXPO DATA, Stavebnictví, roč. III, č. 2, 2009, s. 28 – 32.
6.    Briatka, P. – Makýš, P.: Betón na zhotovovanie priemyselných podláh. , Bratislava: JAGA GROUP, Stavebné materiály, roč. VIII, č. 2, 2012, s. 18 – 21.
7.    Briatka, P.: Ako a či vôbec rozdeľovať konštrukcie dilatáciami a škárami? Praha: Business Media CZ, Materiály pro stavbu, roč. XVII, č. 4, 2011, s. 30 – 35.
8.    http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/5/59/Severance_Hall_floor.jpg.
9.    STN 74 4505/Z1, Z2: 1995/2003: Podlahy. Spoločné ustanovenia.
10.    ČSN 74 4505: 2008: Podlahy. Společná ustanovení.
11.    STN 13813: 2003: Poterové materiály a podlahové potery. Poterové malty a poterové hmoty. Vlastnosti a požiadavky.
12.    STN EN 1081: 2001: Pružné dlážkoviny. Stanovenie elektrického odporu.
13.    STN EN 13892-2: 2003: Skúšobné metódy na poterové malty a poterové hmoty. Časť 2: Stanovenie pevnosti v tlaku a v ťahu pri ohybe.
14.    STN EN 13892-3: 2004: Skúšobné metódy na poterové malty a poterové hmoty. Časť 3: Stanovenie odolnosti proti opotrebovaniu Böhmeho skúškou.
15.    STN EN 13892-4: 2003: Skúšobné metódy na poterové malty a poterové hmoty. Časť 4: Stanovenie odolnosti proti opotrebovaniu podľa BCA.
16.    STN EN 13892-5: 2004: Skúšobné metódy na poterové malty a poterové hmoty. Časť 5: Stanovenie odolnosti proti opotrebovaniu valivým zaťažením poterových mált na úžitkovú vrstvu.
17.    STN EN 13892-6: 2003: Skúšobné metódy na poterové malty a poterové hmoty. Časť 6: Stanovenie tvrdosti povrchu.
18.    STN EN 13892-8: 2003: Skúšobné metódy na poterové malty a poterové hmoty. Časť 8: Stanovenie prídržnosti.
19.    STN EN ISO 178: 2011: Plasty. Stanovenie ohybových vlastností (ISO 178: 2010).
20.    STN EN 1062-3: 2008: Náterové látky. Náterové látky a náterové systémy na vonkajšie murivo a betón. Časť 3: Stanovenie priepustnosti vody v kvapalnej fáze.
21.    STN EN 12664: 2001: Tepelnotechnické vlastnosti stavebných materiálov a výrobkov. Stanovenie tepelného odporu metódou chránenej teplej dosky a metódou meradla tepelného toku. Suché a vlhké výrobky so stredným a nízkym tepelným odporom.
22.    STN EN 13501-1+A1: 2010: Klasifikácia požiarnych charakteristík stavebných výrobkov a prvkov stavieb. Časť 1: Klasifikácia využívajúca údaje zo skúšok reakcie na oheň (Konsolidovaný text).
23.    STN EN 14231: 2003: Skúšky prírodného kameňa. Stanovenie odolnosti proti šmyku kyvadlovou skúškou.
24.    STN 74 4507: 1981: Skúšobné metódy podláh. Stanovenie protiklzných vlastností povrchu podláh.

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály.