Nová firemná centrála v Banskej Bystrici

Architektonický návrh centrály spoločnosti Phoenix Zeppelin vychádzal z prísnych prevádzkovo-ekonomických kritérií. Funkčnosť, čistota prevádzkových väzieb, logické členenie dispozície a nadväznosť funkčných celkov boli prioritami riešenia. Tomu zodpovedajú aj použité výrazové prostriedky. Hmoty objektu sú jednoduché, elementárne.

Novostavba spoločnosti Phoenix Zeppelin je celoslovenskou firemnou centrálou a zároveň miestnou banskobystrickou pobočkou. Užívateľ stavby sa zaoberá predajom, servisom a požičiavaním stavebných strojov a zariadení. Stavba v sebe integruje administratívnu, skladovú a opravárenskú prevádzku. Medzi administratívnou a opravárenskou časťou objektu, obsahujúcou dva veľké opravárenské boxy, sú v účelnom dispozičnom usporiadaní všetky skladové a technické priestory. Základnými východiskami návrhu konceptu stavby bola prítomnosť frekventovanej rýchlostnej komunikácie v dotyku s lokalitou výstavby a potreba užívateľa prezentovať v exteriéri predmet svojho podnikania, čiže stavebné stroje.

Autori: Ing. arch. Branislav Hovorka, Ing. arch. Štefan Moravčík, Ing. arch. Martin Paulíny Lokalita: Banská Bystrica, Zvolenská cesta Návrh, projekt: 2007 až 2009 Realizácia: 2009 až 2011 Investor: Phoenix Zeppelin, spol. s r. o. Plocha pozemku: 26 855 m2 Úžitková plocha: 2 422 m2 Zastavaná plocha hlavného objektu: 1 385 m2 Celková podlažná plocha (vrátane muriva): 2 716 m Čistá úžitková plocha (bez muriva): 2 408 m2 Objem stavby: 13 250 m3 Spevnené plochy areálu: 11 360 m2

Rušivé pôsobenie rýchlostnej komunikácie sa podarilo potlačiť uzatvorenou koncepciou administratívnej časti, ktorá sa nachádza vo dvoch dvoj- a trojpodlažných blokoch okolo átria na severnej strane objektu. Koncepcia átria výrazne tlmí rušivý vplyv rýchlostnej cesty, pričom jeho severná orientácia blokuje nízke ranné a večerné slnko. Jednotlivé krídla stavby okolo átria si vzájomne tienia, čo zabraňuje nežiaducemu oslneniu pracovných plôch. ­Átrium vytvára nástup do budovy a opticky vnáša do jej interiéru prírodné prvky – zeleň, dážď či sneh. Koncepcia átria umožnila zároveň vytvoriť pomerne uzavreté vonkajšie fasády, západnú a východnú.

Uzavretosť fasád s prevažne úzkymi štrbinovými oknami je podporená použitím metalického obkladu na báze membrán z perforovaného hliníkového plechu – ťahokovu, ktoré sú v miestach významného tvarovania hmoty doplnené plochami kompaktných dosiek sýtej žltej farby. Ťahokov fasády opticky zjednocuje, robí stavbu s viacerými integrovanými prevádzkami kompaktnou, funguje ako tieniaci systém okien, ktoré prekrýva, a slúži aj ako celistvé pozadie na prezentáciu farebne a tvarovo výrazných stavebných strojov. Za pekného počasia ťahokov zaujímavo odráža slnečné lúče a povrchy budovy žiaria dúhovou kresbou, meniacou sa s pohybom pozorovateľa. Kompozíciu fasády dotvára exteriérové požiarne schodisko na jej západnej strane. V zmysle platných protipožiarnych predpisov umožnilo toto riešenie vytvoriť hlavné vnútorné schodisko otvorené, bez nevyhnutnosti budovať chránenú únikovú cestu s požiarnymi uzávermi.
Kompozičným akcentom východnej fasády je panoramatické okno veľkej zasadacej miestnosti, otvárajúce výhľad východným smerom. Okno je rámom výhľadu na neďalekú pahorkatinu ponad rýchlostnú cestu. Južnú fasádu objektu tvorí v celom jej rozsahu veľký skladový regál. Je to explicitný firemný výklad užívateľa, dobre viditeľný v smere jazdy do Banskej Bystrice.

o fasáde Autori projektu majú radi jednoduché, čisté, skulpturálne stvárnené formy. Pri takomto zložitom objekte, v ktorom je umiestnených množstvo rôznych technologických zariadení, otvorov, nasávaní a výduchov, bol potrebný silný nástroj, ktorý by pomohol zjednotiť povrchy a umožnil relatívne slobodné formovanie hmôt. Pre Zeppelin sa preto jeho autori rozhodli navrhnúť ťahokovovú hliníkovú predsadenú fasádu. Keďže sa im nepodarilo nájsť nič typové, navrhli vlastné riešenie fasády. Ide o individuálne atypické riešenie z hliníkového plechu s hrúbkou 2 mm, ktorý sa po konečnom sformovaní povrchu upravil práškovou farbou. Fasáda je zároveň aj súčasťou tienenia budovy. Tienenie predstavuje prostriedok na zabezpečenie kvalitnej vnútornej pohody budov, dobrého pracovného, prípadne obytného prostredia, ochranu proti neprimeranej insolácii a tepelným ziskom v lete. Návrh je ukážkou koordinácie požiadaviek tepelnej techniky, stavebnej fyziky a, samozrejme, celkového architektonického konceptu. V prípade budovy spoločnosti Phoenix Zeppelin ide o kombináciu fixného ťahokovového plášťa, ktorý okrem iných funkcií plní aj funkciu primárneho tienenia a interiérových sťahovacích roliet, ktoré bránia v prípade potreby odleskom na pracoviskách. Súčasťou systému bol aj starostlivý výber parametrov zasklenia obvodového plášťa (najmä faktor g). Realizoval sa stavebnofyzikálny výpočet vnútornej klímy. Sklo odráža 70 % IR-zložky ­slnečného žiarenia, súčiniteľ prechodu tepla zasklených častí fasády U = 1,1 (W/(m2 . K)).

Južný pohľad

Severný pohľad

Východný pohľad

Západný pohľad

Z hľadiska dispozície je ústredným spoločenským priestorom stavby átrium. Je začiatkom hlavnej komunikačnej osi stavby a vítaným miestom neformálnych kontaktov zamestnancov a návštevníkov firmy. Vnútri budovy prechádza átrium cez zasklenú fasádu do haly s pracoviskami prvého kontaktu, ktorú na poschodiach formou galérií obklopujú otvorené kancelárske pracoviská administratívnych oddelení. Firma je takto prehľadne zoskupená okolo priestorov átria a haly, kde sa pohybujú jej klienti. Prechod medzi átriom a halou je pozvoľný, ich prelínaniu pomáhajú betónové lavičky s kvetináčmi a zeleňou, ako aj betónová veľkoformátová dlažba, ktoré sa nachádzajú v exteriéri aj v interiéri stavby.

Vnútorná hala pokračuje v interiéri prízemia chodbou, hlavnou komunikačnou trasou spájajúcou administratívnu časť objektu s jej ostatnými skladovými a servisnými prevádzkovými časťami. Demokratickým stredom stavby je jedáleň na úrovni poschodia. Nachádza sa v strede dispozície a prístup do nej majú v smere od servisu pracovníci z výroby a v smere od átria administratívni pracovníci. V interiéri stavby dominuje okrem jeho priestorovej podstaty neutrálny, prevažne biely kancelársky nábytok. V ťažiskových polohách dispozície zameraných na kontakt s klientmi, v zasadacích miestnostiach, ako aj v prevádzke požičovne na prízemí sú interiéry doplnené farebne výraznými plochami na stenách vytvorenými na báze originálnej umeleckej veľkoplošnej maľby.

Budova Phoenix Zeppelin je masívnou stavbou, ktorej nosná konštrukčná podstata je odliata zo železobetónu a zateplená tepelnoizolačným systémom na báze minerálnej vlny. Vykurovanie a chladenie objektu je zabezpečené dvoma tepelnými čerpadlami systému vzduch/voda. Vetranie interiérov je riadené, so spätným ziskom tepla pomocou rekuperácie. Celá budova je elektricky zálohovaná rotačnou UPS a dieselagregátom.
Projekt získal tri najvýznamnejšie slovenské architektonické ocenenia – Cenu časopisu ARCH 2011, Cenu CE.ZA.AR 2011, ako aj Cenu Dušana Jurkoviča 2011, ktorá je slovenskou národnou cenou za architektúru.

Detail skladby fasády a jej horného ukončenia

Úprava ostenia pri nákladných bránach

Schéma ohýbania rohového prvku fasád

o práci „Potvrdila sa skutočnosť, že architektúra je okrem iného najmä o komunikácii. A o partnerstve. Architekt musí nielen uskutočniť predstavy investora, ale aj vedieť argumentovať, presvedčiť o výhodách riešení, aby výsledok bol čo najlepší. Na druhej strane potrebuje ku komunikácii inteligentného partnera. To sa v tomto prípade podarilo v podobe generálneho riaditeľa spoločnosti. Niežeby vzťahy boli idylické. Investor je excelentný obchodník. Investičné prostriedky a nákladové položky boli striktne stanovené, neprekročiteľné a neúprosne kontrolované. Vyjednávať a presadzovať riešenia nebolo jednoduché. Ak sa však podarilo nájsť architektonicky vhodnú alternatívu preferovanú architektmi bez vplyvu na celkový finančný balík, zvyčajne sme sa vždy dohodli,“ opisuje spoluprácu Štefan Moravčík. „Prioritou zadania boli funkčné požiadavky. Budova musela bezchybne plniť svoje poslanie. Dôraz sa kládol na čistú dispozíciu a precízne prevádzkové väzby. Samozrejme, našou ambíciou bolo priniesť aj niečo viac. Sme radi, že aj pri takom prozaickom zadaní, akým je priemyselná stavba, sme dokázali okolie presvedčiť o potrebe nadstavbových hodnôt v architektúre. Najmä o tom, že to nie sú fiktívne pojmy, ale že takýto prístup prináša reálne výsledky napríklad pri vytváraní podnetného a príjemného prostredia na prácu, že budova môže byť reálnym marketingovým nástrojom vytvárajúcim imidž spoločnosti a že ani priemyselná zóna nemusí byť priestorom bez kultúrnych ambícií,“ dodáva Štefan Moravčík.

TEXT: Ing. arch. Branislav Hovorka, Ing. arch. Štefan Moravčík, Ing. arch Martin Paulíny
SKYCE a FOTO: Ing. arch. Štefan Moravčík, Ing. arch. Branislav Hovorka

Ing. arch. Štefan Moravčík je konateľom spoločnosti ARCHINFO, s. r. o., dvojnásobným laureátom ocenenia Slovenskej komory architektov CE.ZA.AR, nositeľom Národnej ceny za architektúru – Ceny Dušana Jurkoviča a iných. Pravidelne prispieva do odborných periodík.

Ing. arch. Branislav Hovorka a Ing. arch. Martin ­Paulíny sú zakladateľmi architektonického ateliéru Paulíny Hovorka Architekti, laureátmi ocenenia Slovenskej komory architektov CE.ZA.AR a nositeľmi Národnej ceny za architektúru – Ceny Dušana Jurkoviča.

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály.