Nestabilná situácia zvalcovala trh. Ako na tom boli a sú mzdy?

Nestabilita trhu bez jasných priorít štátu a nepripravenosť projektov vycvičili veľké firmy natoľko, že prepustili ľudí.

Švédska Skanska už roky ide do tendrov len v konzorciu s vlastnými sesterskými spoločnosťami, a to aj z okolitých krajín. Bola vcelku skúšaná. Ako jedna z mála zaplatila protimonopolnému úradu pokutu za kartel z roku 2004. Firmy sa dotkol aj bezmála tri roky sa ťahajúci železničný tender na modernizáciu trate medzi Zlatovcami a Trenčianskou Teplou.

Skanska bola vylúčená, hoci dala najvýhodnejšiu ponuku, a práce získala v roku 2012 TSS Grade, aj keď bola v tom čase v reštrukturalizácii. V súčasnosti sa skupina Skanska podieľa ako víťaz nového verejného obstarávania na dostavbe tunela Višňové. Národná diaľničná spoločnosť ho vypísala potom, ako sa dohodla s konzorciom talianskej firmy Salini Impreglio a slovenskej Dúha v marci 2019 na ukončení kontraktu.

Tunel mal byť hotový ešte v roku 2014 v 3. balíku PPP, no koaličná rada projekt koncom roku 2010 zastavila. Rovnako dopadol aj 1. balík PPP s piatimi úsekmi medzi Martinom a Prešovom. Zhotovitelia už boli vysúťažení, platili zamestnancov. Nové zákazky nemali a viac rokov čakali, lebo štát tendre nedokázal vyhlásiť hneď po zrušení balíkov PPP.

Nemal žiadne projekty pripravené. Firmy preto v ponukách začali dávať aj nereálne ceny. Váhostav – SK sa tak dostal do problémov a prešiel reštrukturalizáciou. V decembri 2014 meškal s platením faktúr a dlhoval veriteľom vyše 100 miliónov eur.

Pred voľbami v apríli 2015 sa vláda Roberta Fica rozhodla riešiť problém prijatím zákona označovaného ako Lex Váhostav. Štát tak sanoval problémy súkromnej firmy z peňazí daňových poplatníkov. Skúpil pohľadávky, no do orgánov spoločnosti svojich zástupcov nedosadil.

Kauza však prispela k vytvoreniu registra partnerov verejného sektora vo februári 2017. Juraj Široký sa ako konečný užívateľ výhod schovával za schránkové firmy. Za neprehľadnú vlastnícku štruktúru dostal aj pokutu z Úradu pre verejné obstarávanie. Nakoniec predal Váhostav – SK českej Geosan Group v roku 2021.

Veľkých podnikov so stavebnými výkonmi nad 50 miliónov eur bolo podľa predvlaňajších tržieb na Slovensku osem. Orientujú sa prevažne na inžinierske stavby a zväčša spadajú do nadnárodných koncernov. Tie si navzájom dodávajú prácu, takže keď na Slovensku chýba, sú aktívnejšie v zahraničí.

Tam sa vybrali aj menšie firmy. Podľa ŠÚ SR zachraňovali počas celého roka 2021 bilanciu stavebníctva práve výkony v zahraničí, ktoré boli v súhrne o tretinu vyššie ako v roku 2020. Ich podiel na celkovej stavebnej produkcii vlani predstavoval 10 % a od roku 2014 stúpol na dvojnásobok.

Nestabilita trhu bez jasných priorít štátu a nepripravenosť projektov vycvičili veľké firmy natoľko, že prepustili ľudí. Podiel podnikov s viac ako 500 zamestnancami na celkovej zamestnanosti v stavebníctve klesol v roku 2021 na 2,3 %, pričom v roku 2008 bol vyše 5 %.

Podiel na produkcii sa znížil v tomto období o šesť percentuálnych bodov, na 10,4 %. V týchto najväčších podnikoch je stále najvyššia priemerná mesačná mzda. Vlani to bolo 1 843 eur, kým 14 rokov dozadu bola ešte pod hranicou 1 000 eur.

Skúsení ľudia z veľkých firiem si zrejme založili vlastné. Podiel podnikov s menej ako 20 zamestnancami na stavebnej produkcii totiž od roku 2008 stúpol viac ako o polovicu. Vlani sa vytiahol na 36,5 %. Na zamestnanosti sa už priblížil k 30 %, kým v roku 2008 dosahoval 13,5 %. Priemerná mzda vtedy bola 521 eur a vlani už dosiahla 706 eur.