Výhody cementobetónových vozoviek
Rakúsko, Česká republika, Poľsko, Slovinsko, ale aj Nemecko, Belgicko a Francúzsko využívajú pri výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest výhody cementobetónových vozoviek. Na Slovensku sa tieto vozovky uplatňujú zatiaľ len v tuneloch z dôvodu požiarnej bezpečnosti, na niektorých väčších križovatkách a zastávkach autobusov. V prípade vysoko frekventovaných a zaťažovaných cestných komunikáciách sú však cementobetónové povrchy najlepším riešením.
Naše cesty neboli stavané na súčasnú intenzitu dopravy a záťaž. Z toho dôvodu rastie náročnosť ich údržby, opráv a rekonštrukcie. Cementobetónové kryty ponúkajú ekonomicky, environmentálne aj celospoločensky výhodnú alternatívu k doteraz používaným asfaltovým povrchom. Analýza v Českej republike dokázala, že v horizonte 20 rokov boli celkové náklady na diaľničné úseky s cementobetónovým povrchom o 40 až 60 percent nižšie ako na úseky s asfaltovým povrchom. To predstavuje priamy pozitívny vplyv na verejné výdavky, a teda príspevok k snahe znižovať deficit verejných financií.
Vlastnosti cementobetónových vozoviek
Cementobetónové povrchy sú so svojimi vlastnosťami vhodné na všetky typy vozoviek a druhy komunikácií. Ich využitie je však z dôvodu vysokej odolnosti proti nadmernému zaťaženiu nevyhnutné najmä na frekventovaných a najviac vyťažených úsekoch cestných komunikácií. Príkladom moderných technológií výstavby cementobetonových vozoviek je diaľnica A6 z Bratislavy – Jaroviec do Viedne. Táto diaľnica vyvracia mýtus o nižšej kvalite cementobetónovej vozovky. Ten na Slovensku vznikol najmä pre českú diaľnicu D1 medzi Brnom a Prahou, ktorej cementobetónový kryt bol zhotovený zastaranou technológiou v 70. rokoch minulého storočia. Dosiahnutý technologický pokrok priniesol aj skrátenie času opráv cementobetónových krytov, vďaka čomu dnes možno už po 12 hodinách obnoviť dopravu na danom úseku.
Cementobetónové vozovky prinášajú v porovnaní s asfaltom aj lepšiu ochranu životného prostredia. Nižší valivý odpor sa odráža na 5- až 7-percentnej úspore pohonných látok a následne nižšej emisii výfukových plynov. Pri zimnej údržbe vozoviek sa znižuje spotreba posypových materiálov a soli. Nižšia nehodovosť garantuje nižší únik ropných produktov do podzemných vôd. Nové technológie garantujú, že vodiči z hľadiska hlučnosti vôbec nezaregistrujú, že idú po cementobetónovej vozovke. Navyše, pri výrobe cementu, ktorý je hlavnou zložkou betónu, sa energeticky a materiálovo zhodnocujú odpady, čím sa šetrí nenahraditeľnými prírodnými zdrojmi a redukuje sa emisia CO2.
V neposlednom rade je betón recyklovateľný a vyrába sa výlučne z domácich surovín.
Pre používateľov ciest môžu znamenať cementobetónové kryty ďalšie prínosy. Zvyšuje sa bezpečnosť cestnej premávky, a to vďaka tvarovej stálosti, ktorá zabraňuje aquaplaningu na mokrých vozovkách, ale aj tvorbe koľají pri vysokých letných teplotách. Príspevkom k bezpečnosti je aj svetlejšia farba cementobetónovej vozovky, čím sa zlepšuje viditeľnosť v noci, a najmä počas nepriaznivého počasia. Napríklad v tuneloch znižuje náklady na osvetlenie až o 30 percent. Cementobetónové vozovky majú vysokú trvácnosť a nevyžadujú si časté opravy, čo má pozitívny vplyv na redukciu dopravných zápch, a tým aj zabezpečenie plynulosti cestnej premávky.
Asfalt má tiež svoje miesto
Aj pri všetkých výhodách cementobetónových vozoviek určite platí, že asfalt zostane na našich cestách využívaným materiálom. Je to tak aj v krajinách, ktoré boli spomínané ako fanúšikovia cementobetónových krytov. Aj taký šampión, ako je Rakúsko, využíva cementobetónový kryt iba na úsekoch, kde je to opodstatnené, čo je približne 40 percent z celkových približne 2 100 km diaľnic a rýchlostných ciest. Asfaltové zmesi sú vďaka svojim vlastnostiam exkluzívnym materiálom predurčeným napríklad na vozovky mostov. Svoje miesto má všade tam, kde častejšie opravy vozovky nespôsobujú problémy s plynulosťou dopravy a neznamenajú neúmerné zvýšenie nákladov na prevádzku danej cesty. Na vjazdoch do veľkých miest, ktoré
denne trpia dopravnými zápchami, a na miestach, kde sa koncentruje doprava, ako sú križovatky, parkoviská a mnohé mestské komunikácie, však vyniknú vlastnosti cementobetónových vozoviek.
Skúsenosti z praxe
Konkrétne skúsenosti zo zahraničia umožňujú podložiť tvrdenia o ekonomickej výhodnosti cementobetónových vozovkách. Napríklad podľa výpočtov Riaditeľstva ciest a diaľnic ČR sú celkové náklady (investičné, opravy a údržba) pri cementobetónových (CB) vozovkách na porovnávaných úsekoch ciest D1 a D2 po 20, respektíve 30 rokov používania o 41, respektíve 65 percent nižšie než pri porovnateľných cestách s asfaltovým povrchom [1], [2].
Výsledky ďalšej, tentoraz belgickej štúdie nákladov na výstavbu a údržbu cesty E42 z roku 2001 ukázali, že aj pri vyšších investičných nákladoch na výstavbu CB vozoviek sa ich použite oplatí. Po zarátaní nákladov na údržbu boli cementobetónové úseky cesty E42 po 7 až 10 rokoch lacnejšie ako asfaltové vozovky [3].
Belgický príklad sa dotýka aj otázky vyšších investičných nákladov cementobetónových vozoviek. Na ceste E42 sa investičné náklady na 1 km pohybovali v rozpätí približne od 834 000 (asfaltová vozovka) do 1 165 000 eur (CB kryt). Relatívne vysoký rozdiel je okrem rôznych parametrov porovnávaných úsekov (napríklad šírka krytu) spôsobený aj tým, že cena ropy, od ktorej sa odvíja cena asfaltu, bola v čase výstavby cesty E42 nízka. Pri súčasných vysokých cenách ropy sú však investičné náklady asfaltových a cementobetónových vozoviek porovnateľné.
Tab. 1 Celkové náklady – cesta D1 v Českej republike
Tab. 2 Celkové náklady – cesta D2 v Českej republike
Tab. 3 Vývoj nákladov na údržbu cesty E42 v sedemročných obdobiach*
* Každých 7 rokov treba vymeniť asfaltový povrch.
Slovenský potenciál
Na základe zahraničných skúseností a súčasných nákladov na údržbu a opravy diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku možno vypočítať orientačný potenciál úspor, ktoré by výstavbou cementobetónových vozoviek mohla Slovenská republika získať. V čase písania tohto príspevku bolo na Slovensku vo výstavbe alebo v príprave 1 340 km diaľnic a rýchlostných ciest. Ak by sa všetky realizovali s cementobetónovým krytom, možno očakávať, že by z dôvodu nižších nákladov na údržbu a opravy nastala úspora viac ako 50 miliónov eur ročne. Tento jednoduchý, veľmi mechanický, a preto z hľadiska presnosti obmedzený prepočet dostatočne dobre ilustruje potenciálny pozitívny vplyv na verejné výdavky.
Z iného pohľadu možno povedať, že potenciálne ročné úspory sú na úrovni investičných nákladov na približne 3 km novej diaľnice. Využitím týchto úspor by sa súčasný plán uviesť v rokoch 2011 až 2014 do používania spolu 130 km diaľnic a rýchlostných ciest mohol zvýšiť až o takmer 10 percent o ďalších 12 kilometrov.
Kedy bude na Slovensku prvá cementobetónová diaľnica
Výhody cementobetónových krytov presvedčili mnohé krajiny. Za úvahu preto stojí aj na Slovensku zadávať dodávateľom vypracovanie ponuky nielen na štandardné stavby asfaltových vozoviek, ale aj v alternatíve cementobetónových krytov. Navyše, návrhy by sa mali porovnávať nielen z pohľadu okamžitých investičných nákladov, ale aj z pohľadu dlhodobej hospodárnosti, vplyvu na životné prostredie, ako aj bezpečnosti a pohodlia pre používateľov. V neposlednom rade sú tu aj nepriame vplyvy cementobetónových vozoviek. Výroba materiálov na tieto povrchy je plne pokrytá z domácich surovín, čo má na rozdiel od asfaltu priamy pozitívny vplyv na zahraničnú obchodnú bilanciu Slovenska a udržanie, respektíve rast zamestnanosti.
TEXT: Peter Robl
FOTO: Dipl.-Ing. Tim Alte-Teigeler
Peter Robl je senior koordinátor pre trvalo udržateľný rozvoj spoločnosti Holcim (Slovensko) a. s.
Literatúra
1. Birnbaumová, M.: Ředitelství silnic a dálnic ČR: Zkušenosti s výstavbou cementobetonových krytu v České republice. In: Zborník prednášok z konferencie Cementobetónové vozovky 2003, s. 15.
2. http://www.eupave.eu/documents/graphics/publicaties/sustainable-concrete-roads-eupave.pdf
Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby/Inženýrské stavby.
