Jeho profesionálna dráha sa pohybovala vždy – aj keď necielene – v cestárskej oblasti. Je hrdý na to, že je cestárom. Cestári podľa neho hýbu ekonomikou, ale aj spájajú. V súčasnosti pôsobí ako docent na Katedre mechatroniky a elektroniky Elektrotechnickej fakulty Žilinskej univerzity v Žiline. V októbri 2010 bol vymenovaný za generálneho riaditeľa Slovenskej správy ciest. Doc. Ing. Pavel Pavlásek, PhD.
Inžinierske stavby
Súčasný útlm výstavby infraštruktúry na Slovensku núti stavebné spoločnosti zapojiť sa do výstavby infraštruktúrnych projektov aj v okolitých štátoch. Jednou z krajín, ktorá prezentuje ambiciózny program výstavby diaľničnej a cestnej siete, je Poľská republika. Spracovaný príspevok si kladie za cieľ stručne informovať odbornú verejnosť o tomto programe a postavení stmelených a nestmelených vrstiev vozovky v používaných konštrukciách vozoviek.
V súčasnosti tvorí CO2 najväčší podiel ľuďmi spôsobenej produkcie skleníkových plynov. Prispieť k zníženiu jeho únikov do ovzdušia môže aj asfaltový priemysel. Jednou z možností je ponúknuť vysokohodnotný asfalt, ktorý sa môže miešať a ukladať pri nižších teplotách. Keďže sa dnes okolo 50 percent výrobnej energie spotrebuje na zohriatie komponentov asfaltovej zmesi, prináša zníženie teploty aj citeľné úspory v spotrebe paliva. Napríklad na jednej ceste vo Švajčiarsku s veľkou intenzitou dopravy sa výborne osvedčilo položenie 1 500 ton nízkoteplotnej asfaltovej zmesi vyrobenej s použitím penovej asfaltovej živice.
V záverečnej časti príspevku prinášame informácie o troch železničných tuneloch, na ktoré je v súčasnosti vydané územné rozhodnutie a je spracovávaný stupeň dokumentácie na stavebné povolenie. Tunely Zámčisko, Červený Kút a Palúdza tak doplnia sieť nových projektov v oblasti tunelovej výstavby na Slovensku.
V predchádzajúcom čísle časopisu Inžinierske stavby/Inženýrské stavby sme vás informovali o nových projektoch v oblasti tunelovej výstavby. Nasledujúci príspevok opisuje navrhnuté riešenia troch z piatich tunelov v projektových stupňoch, v akých sa v súčasnosti nachádzajú. Všetky tri sú razené pomocou Novej rakúskej tunelovacej metódy (NRTM).
Budúce ekonomické možnosti spoločnosti závisia od efektivity jej dopravného systému. V súčasnosti sa problémy cestných komunikácií prejavujú vo forme chýb rovinatosti povrchu, drsnosti vozovky, odolnosti proti deformácii a priľnavosti vrstiev. Tenšie vrchné vrstvy sú odolnejšie proti deformácii, ale zároveň sa ťažšie kladú a zhutňujú. Pomocou technológie Compactasphalt, pri ktorej sa súčasne ukladá spojovacia a obrusná vrstva, možno zredukovať hrúbku obrusnej vrstvy o polovicu. Vďaka využitiu tepelného potenciálu spojovacej vrstvy sa čas na proces zhutňovania niekoľkonásobne predlžuje.
V nadväznosti na prvú časť článku, uverejnenú v predchádzajúcom čísle Inžinierskych stavieb 2/2011, vám v tejto časti príspevku chceme predstaviť niektoré mostné objekty na II. úseku rýchlostnej cesty R1 Selenec – Beladice. Okrem spojitých, prefabrikovaných nosných konštrukcií z tyčových predpätých nosníkov, respektíve prefabrikovaných železobetónových klenbových konštrukcií, sú na tomto úseku realizované nosné monolitické predpäté konštrukcie budované na pevnej podpornej skruži, výsuvných skružiach, ako aj technológiou letmej montáže.
Most s dĺžkou 41,58 km vo východnej Číne spája prístav Jiaozhou v oblasti Huangdao s mestom Qingdao a ostrovom Hongdao. Na stavbu mosta bolo použitých 450 000 ton ocele a 2,3 milióna m3 betónu. Stavba mosta bola dokončená začiatkom tohto roku a podielalo sa na nej minimalne 10 000 ľudí.
Rakúsko, Česká republika, Poľsko, Slovinsko, ale aj Nemecko, Belgicko a Francúzsko využívajú pri výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest výhody cementobetónových vozoviek. Na Slovensku sa tieto vozovky uplatňujú zatiaľ len v tuneloch z dôvodu požiarnej bezpečnosti, na niektorých väčších križovatkách a zastávkach autobusov. V prípade vysoko frekventovaných a zaťažovaných cestných komunikáciách sú však cementobetónové povrchy najlepším riešením.
Predmetom stavby križovatky Stupava – juh na diaľnici D2 je vybudovanie dopravného prepojenia medzi cestou I/2 a cestou II/505 (ľavého dopravného pásu výhľadovej diaľnice D4) s prepojením na existujúcu diaľnicu D2. Vo výhľade bude táto časť cesty súčasťou nultého obchvatu Bratislavy.
Vždy obdivoval ľudí, ktorí niečo významné dosiahli a preslávili tým svoju krajinu. Dušou je cestár a človek, ktorý je doma v oblasti vzdelávania, vedy a výskumu. Upevňuje cestársku komunitu a vo svete ho poznajú nielen ako odborníka, ale aj ako človeka, ktorý neustále podporuje medzinárodnú spoluprácu a presadzuje účasť Slovenska v medzinárodných projektoch a organizáciách. Predseda Slovenskej cestnej spoločnosti Ing. Ján Šedivý, CSc.
Belgické mesto Liège vo Valónsku má bohatú históriu. Mnohé stáročia bolo kultúrnou, náboženskou a obchodnou križovatkou. V súčasnosti je okrem iného významným uzlom európskej vysokorýchlostnej železničnej siete TGV, ktorá spája Belgicko, Francúzsko, Anglicko a Nemecko. A to aj vďaka novej budove stanice od španielskeho architekta Santiaga Calatravu. „Predstavil som si budovu bez fasád s vznášajúcou sa strechou, ponúkajúcou ochranu pred večne prítomným dažďom typickým pre belgické zimy,“ opisuje projekt architekt.
V predchádzajúcom čísle sme vám priniesli základné informácie o súčasnom stave nadradenej cestnej infraštruktúry a prioritách programu na roky 2011 až 2014. V nasledujúcom príspevku detailnejšie opisujeme spôsoby financovania výstavby diaľnic a rýchlostných ciest a harmonogram ukončovania a začínania stavieb v uvedenom období.
Na konci minulého roka, po dlhotrvajúcich diskusiách o spôsobe financovania, sa začali stavebné práce na prvom projekte výstavby cestnej siete formou PPP. Ide o výstavbu rýchlostnej cesty medzi Nitrou a obcou Tekovské Nemce a obchvatu Banskej Bystrice. Celá stavba je rozdelená na štyri úseky: Nitra – Selenec, Selenec – Beladice, Beladice – Tekovské Nemce a samostatný úsek obchvatu Banskej Bystrice. Celková dĺžka všetkých úsekov je 51,6 km.
V súčasnosti môžeme na stavebnom trhu zaznamenať veľké množstvo materiálov, ktoré nachádzajú čoraz širšie uplatnenie a ponúkajú nové inovatívne riešenia. Okrem osvedčených konštrukcií z materiálov, ako sú betón, oceľ alebo drevo, sa ponúkajú aj staronové konštrukcie z drôtokamenných košov – gabiónov. Staré preto, že sa používajú už niekoľko desaťročí, a nové z dôvodu ich znovuobjavenia.