V polovici roka 2008 sa združenie firiem Doprastav a Skanska definitívne rozhodlo vyhotoviť 958 m dlhý a 30,6 m široký diaľničný most technológiou letmej betonáže. Do úvahy prichádzali dve verzie výstavby tohto mosta s mimoriadne širokým priečnym rezom.
Súčasťou II. úseku diaľnice D1 Sverepec – Vrtižer v km 4,9 – 9,595 začínajúceho v križovatke Považská Bystrica – centrum a končiaceho napájacou vetvou križovatky Vrtižer je most SO 206-02b ako druhý dilatačný celok objektu SO 206. Na tomto úseku s dĺžkou necelých 5 km je navrhnutých celkovo 13 mostov. Na všetko predpätie mostnej nosnej konštrukcie sa použil lanový predpínací systém Dywidag, ktorého realizátorom bola spoločnosť SM7.
Rybie priechody sú objekty umiestnené na alebo vedľa ľuďmi vytvorenej bariéry – vzdúvadle na toku tak, aby pomáhali prirodzenej migrácii ichtyofauny. Pojem rybie priechody zahŕňa všetky konštrukcie umožňujúce zdolať vodným živočíchom značný výškový rozdiel hladín, vytvorený takouto vodnou stavbou.
Jedným z najzaujímavejších objektov rýchlostnej cesty R1 z hľadiska technológie je most 203-00 nad údolím, cestou III/06434, potokom Kadaň a poľnou cestou v km 3,34490, ktorý je súčasťou 2. úseku rýchlostnej cesty R1 Selenec – Beladice.
Pre spoločnosť Doprastav, a. s., zameranú na výstavby ciest, diaľnic a mostov ostávali železničné stavby dlhé desaťročia nedotknutým segmentom. Prvá väčšia stavba tohto typu Bratislava UNS – hranica SR/Rakúsko sa realizovala v 80. rokoch minulého storočia. Stálym aktívnym účastníkom v budovaní tohto segmentu sa spoločnosť stala po začatí modernizácie hlavných železničných ťahov Slovenska, konkrétne úseku Rača – Trnava v roku 2002.
Mostný objekt D 215-00 sa nachádza v intraviláne mesta Prešov, premosťuje okružnú križovatku a tvorí privádzač z mesta Prešov na diaľnicu D1 smerom na Poprad. Most s celkovou dĺžkou 350 m je výnimočný tým, že časť nosných predpínacích káblov je situovaná pod mostnou konštrukciou, čím tvorí jedinečnú vzperadlovú sústavu v strednej Európe.
Pre Národnú diaľničnú spoločnosť, a. s., (NDS) predstavuje bezpečnosť na cestných komunikáciách jednu z priorít. Ako správca a vlastník diaľničnej infraštruktúry si spoločnosť túto otázku na diaľniciach a rýchlostných cestách uvedomuje a usiluje sa rozširovať zavádzanie bezpečnostných prvkov. O možnostiach ich využitia sme sa porozprávali s generálnym riaditeľom NDS Ing. Igorom Chomom.
Výstavba v prielukách kladie mimoriadne nároky na všetkých zainteresovaných: od prípravy cez projekt, stavebnú výrobu až po užívanie objektu. Na Slovensku sa tomuto typu výstavby venuje veľká pozornosť a vo väčšine prípadov sa ju darí realizovať na európskej úrovni. Treba, aby stavebníci (investori) zabezpečili dôslednú prípravu a všetky problémy riešili v spolupráci s geotechnikmi.
V súčasnosti sa prevádzkovatelia, investori a príslušné orgány stretávajú s mnohými problémami pri prevádzkovaní vodovodných a kanalizačných sietí. Medzi najcitlivejšie otázky tohto špecifického odvetvia patrí problematika poplatkov za vodné a stočné. Samozrejme, je snahou udržať tieto poplatky na čo najnižšej úrovni. Tu však prichádza na rad otázka stavu kanalizačných sietí a ich životnosti. Dôležité sú aj prevádzkové náklady potrebné na bezproblémové fungovanie celého systému kanalizácie – a to od kanalizačných prípojok až po prítok k ČOV. Akú úlohu pri tom všetkom hrá voľba materiálu?
Železničný tunel popod Bratislavu dostal v decembri 2009 územné rozhodnutie pre obidve časti stavby. Jedna vedie zo stanice Predmestie pri Račianskej ulici za Einsteinovu ulicu v Petržalke. Druhou časťou je napojenie letiska M. R. Štefánika na železničnú sieť cez stanicu ÚNS a Prístavný most.
Železničná doprava na Slovensku je v porovnaní s rozvojom cestnej siete v úzadí. Potrebu investícií do modernizácie železničnej infraštruktúry, ako aj potrebu osvety železničnej a mestskej koľajovej dopravy neustále zdôrazňuje generálny riaditeľ a predseda predstavenstva spoločnosti REMING Consult, a. s., Ing. Slavomír Podmanický.
Jedným zo strategických cieľov Slovenskej republiky v procese európskej integrácie je napojenie dopravných väzieb Slovenska na európsku dopravnú sieť. Navrhovaná diaľnica D1 v úseku Hričovské Podhradie – Dubná Skala je v súlade s Programom rozvoja diaľničnej siete Slovenskej republiky, ako aj s uznesením vlády SR č. 882/2008 k správe o plnení programu prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest.
Koncom minulého roka sa ukončila posledná chýbajúca časť diaľnice pod Vysokými Tatrami, od Mengusoviec po Poprad. Súčasťou otvorenej zvyšnej časti úseku D1 Mengusovce – Jánovce (od nultého po ôsmy kilometer) je Bôrik zatiaľ najdlhší sprevádzkovaný dvojrúrový diaľničný tunel na D1, s dĺžkou takmer jeden kilometer.
Odberný objekt Dobrohošť bol vybudovaný ako súčasť vodného diela Gabčíkovo s cieľom dotovať ramennú sústavu prietokom z prívodného kanála. Hydroenergetický potenciál možno využiť v malej vodnej elektrárni (ďalej len MVE), o čom sa uvažovalo už pri výstavbe tohto odberného objektu, keď bol vybudovaný vtokový objekt a časť betónového privádzača k plánovanej MVE. V súčasnosti sa pripravuje výstavba tejto elektrárne. Na overenie vyprojektovaného návrhu vtokovej časti a privádzača sa vybudoval fyzikálny model, na ktorom sa skúmali vybrané prevádzkové stavy MVE.
S výstavbou moderných monolitických mostov sú neodmysliteľne spojené základné technológie výstavby, medzi ktoré patrí letmá betonáž a betonáž na pevnej a výsuvnej skruži. Nosné konštrukcie mostov sa obvykle realizujú ako trámové alebo, pri prekonávaní veľkých vzdialeností, ako oblúkové konštrukcie. Žiadna realizácia sa nezaobíde bez moderného a výkonného debnenia.
