Diaľničný úsek Čadca, Bukov – Svrčinovec je súčasťou diaľničného ťahu D3. V križovatke Hričovské Podhradie sa napája na diaľnicu D1, ktorá tvorí základný ťah v Slovenskej republike v smere východ – západ. Riešený úsek D3 (obr. 1) dopĺňa diaľničnú sieť v smere Žilina – Kysucké Nové Mesto – Čadca – Skalité, čím vytvára s úsekom D1 od Bratislavy jednu zo severojužných dopravných osí Slovenska.
Už viac ako štrnásť rokov sa spoločnosť AMBERG Engineering Slovakia, s.r.o. úspešne podieľa na realizácii tých najdôležitejších infraštruktúrnych projektov, či už v pozícii stavebného dozoru, alebo projektanta. Hoci švajčiarska skupina AMBERG sa počtom zamestnancov radí z celosvetového hľadiska skôr medzi skupiny menšie, svojou vysokou odbornosťou, znalosťami, skúsenosťami a viac ako 50-ročnou tradíciou, patrí v odbornom svete medzi popredné a uznávané európske skupiny firiem združujúce inžiniersko-projektové a konzultačné spoločnosti, čo je motiváciou aj pre našu spoločnosť.
Mesto Bánovce nad Bebravou začiatkom minulého roka úspešne ukončilo 1. etapu komplexnej rekonštrukcie verejného osvetlenia. Tá sa svojím rozsahom zaradila medzi najväčšie projekty svojho druhu na Slovensku a v rámci využitia dostupných dotácií predstavovala vskutku jedinečný projekt. To sa nakoniec odrazilo aj v zisku ocenenia Smart LED mesto roka 2016.
Súčasťou stavby ŽSR, Modernizácia trate Púchov – Žilina pre rýchlosť do 160 km/h, I. etapa, medzistaničný úsek Púchov – Považská Bystrica, je aj nový železničný most s označením SO 44-33-18, ktorý prevedie železničnú trať z ostrova v Nosiciach ponad koryto Váhu a štátnu cestu do tunela Diel. Článok sa venuje opisu základného usporiadania mosta, jeho konštrukčných častí a použitej technológie pri výstavbe.
Rast osobnej a nákladnej dopravy zaznamenal v poslednom desaťročí nebývalý rozvoj. Prekonali sa všetky prognózy rozvoja automobilovej dopravy, čo prinieslo zvýšené požiadavky nielen na kapacitu komunikácií, ale aj na životnosť vozoviek. Po zavedení mýta sa zvýšila aj intenzita ťažkej nákladnej dopravy na cestách I. a II. triedy, čo negatívne vplýva na kvalitu a bezpečnosť jazdy. Stav ciest I. a II. triedy je na viacerých miestach Slovenska v havarijnom stave a je len otázkou času, kedy budú tieto úseky prejazdné iba s obmedzeniami.
Úsek rýchlostnej cesty R2 Zvolen východ – Pstruša je súčasťou rýchlostnej komunikácie na trase Trenčín – Prievidza – Žiar nad Hronom – Zvolen – Lučenec – Rimavská Sobota – Košice. Novobudovaný úsek rýchlostnej cesty sa na východnom konci pri obci Vígľaš-Pstruša plynulo pripojil k úseku rýchlostnej cesty R2 Pstruša – Kriváň, čím vznikol ucelený úsek rýchlostnej cesty s dĺžkou približne 20 km.
Na zakladanie železničného mosta nad Nosickou priehradou treba vyhotoviť niekoľko desiatok veľkopriemerových pilót umiestnených pod dnom Nosickej priehrady, ktorá sa nachádza medzi mestami Púchov a Považská Bystrica. Pilóty s dĺžkou do 13 metrov sa budujú z pontónu umiestneného na hladine priehrady. Sú hĺbené technológiou vŕtania, pričom betón použitý na ich výrobu musí spĺňať prísne kritériá vyhotovovania pilót v mokrom prostredí a zároveň požiadavky na dlhodobú spracovateľnosť a čerpateľnosť na vzdialenosť väčšiu ako 100 metrov – na hladine Nosickej priehrady alebo pod ňou.
Operačný program Integrovaná infraštruktúra (OPII) je najväčším operačným programom v rámci Partnerskej dohody medzi EÚ a SR o využívaní európskych fondov v rokoch 2014 až 2020. Až 4,6 miliardy eur môžeme využiť na zmysluplné investovanie do rastu a zamestnanosti cez modernizáciu dopravnej infraštruktúry a rozvoj informačnej spoločnosti. O tom, čo to v praxi znamená a ktoré konkrétne projekty majú k tomuto cieľu prispieť, sme hovorili s Jurajom Mérym, generálnym riaditeľom sekcie riadenia projektov na Ministerstve dopravy a výstavby SR.
Úsek rýchlostnej cesty R2 Zvolen východ – Pstruša bol slávnostne odovzdaný motoristom do užívania 16. mája 2017. Nachádza sa medzi Zvolenom a Lučencom a predstavuje priame napojenie na už vybudovaný úsek RC R2 Pstruša – Kriváň. Investorom stavby bola Národná diaľničná spoločnosť a dodávateľom Združenie R2 Zvolen východ – Pstruša v zastúpení spoločností CORSÁN-CORVIAM CONSTRUCCIÓN, S.A., a CHEMKOSTAV IS. Projektovú dokumentáciu na vykonanie prác vypracovala spoločnosť DOPRAVOPROJEKT. Výstavba sa riadila zmluvnými podmienkami červenej knihy FIDIC.
Od 1. januára 2017 sú v platnosti nové TKP 41 venované nízkoteplotným asfaltovým zmesiam (NAZ). V ostatnom čísle sme stručne hovorili o význame NAZ a o zmenách, ktoré sa dotknú výrobcov. V druhej časti článku sa zameriame na konkrétne technológie výroby NAZ a na skúsenosti s NAZ, ktoré nadobudla skupina COLAS počas svojho pôsobenia na tunajšom trhu.
Predmetný úsek diaľnice D3 je súčasťou základného komunikačného systému Slovenskej republiky a jeho účelom je zabezpečiť bezpečné, kapacitné a rýchle cestné odvedenie tranzitnej osobnej a nákladnej dopravy z územia Kysúc smerom od severu na juh. Diaľničný úsek D3 Svrčinovec – Skalité je súčasťou diaľničného ťahu D3 Hričovské Podhradie štátna hranica SR/PR. V úseku katastrálnych území obcí Svrčinovec, Čierne a Skalité viedla doprava po cestách 1/11 a 1/12 a takmer v celom úseku prechádzala zastavaným územím týchto obcí.
V praxi sa už používajú viaceré technológie, ktorými možno znížiť teploty pri výrobe asfaltových zmesí. Základnou požiadavkou na ich uplatnenie je dosiahnutie rovnakej spracovateľnosti a rovnakých výsledných parametrov asfaltových zmesí ako pri štandardných asfaltových zmesiach [7].
V polovici júna bol otvorený nový 15 kilometrový úsek diaľnice D3 Svrčinovec – Skalité v polovičnom profile, na ktorom participovala aj spoločnosť MACCAFERRI CENTRAL EUROPE s.r.o. ako dodávateľ vystužených a oporných konštrukcií v hlavnej trase, ale aj na prístupových komunikáciách.
Mostný objekt „SO224-00 Most na D3 v km 10,800 nad preložkou cesty I/11 a Kysucou“ je jedným z nosných stavebných objektov stavby úseku „D3 Žilina (Strážov) – Žilina (Brodno)“. Hlavnou úlohou tohto mostného objektu je previesť dopravu na tomto úseku diaľnice D3 ponad cestu na Vranie, rieku Kysucu a vetvu cesty I/11 budovanú v rámci tejto stavby.
Sídla sa oddávna zakladali v blízkosti riek, pretože rieka bola zdrojom potravy, využívala sa na dopravu, zavlažovanie a často plnila aj obrannú funkciu. Daň za tento komfort si vyberali povodne, ktoré spravidla znamenali straty na životoch a majetku. Na zmiernenie následkov povodní a takisto na prevenciu pred nimi sa začali realizovať prvé úpravy tokov. Problémy, ktoré spôsobujú povodne, nemôžeme ignorovať ani v súčasnosti. Pri zavádzaní protipovodňových opatrení však treba mať na pamäti, že úpravy nemajú negatívne vplývať na ekosystém toku.
