S výstavbou D3 Žilina (Strážov) – Žilina (Brodno) je zhotoviteľ „v cieľovej rovinke“. Vzhľadom na absolútne prvotný predpoklad NDS, a. s., ako investora, je to veľký úspech, keďže začiatok výstavby bol plánovaný na október 2009, neskôr sa termín zmenil na marec 2010 so začatím dopravy v roku 2014. Tender sa nakoniec zrušil a ďalší proces tendrovania bol naplánovaný na rok 2012 s ukončením prác v roku 2015.
Pripravovaný tunel Bikoš je súčasťou plánovanej rýchlostnej cesty R4 na severnom obchvate Prešova. Tunel je podľa požiadaviek objednávateľa navrhnutý v kategórii 2T 7,5/100 s celkovou dĺžkou 2 309 m (pravá tunelová rúra 1 164,5 m, ľavá tunelová rúra 1 144,5 m).
Od 16. novembra je v predaji nové číslo časopisu Inžinierske stavby/Inženýrské stavby č. 6/2017. Jeho hlavnou témou je mostné staviteľstvo.
Stavba sa nachádza v priemyselnej lokalite Nitra-sever, v blízkosti obcí Lužianky a Drážovce, v katastrálnych územiach Lužianky, Drážovce, Zbehy, Čakajovce a Zobor, kde sa plánuje nová výstavba strategického parku Nitra. Z dôvodu zvýšenia dopravných nárokov treba vybudovať novú cestnú infraštruktúru, ktorá bude slúžiť na rozvoj územia. Komunikácie budú napojené na nadradenú cestnú sieť (cesta I/64 a rýchlostná cesta R1A), ale aj na ostatné jestvujúce komunikácie v dotknutom území.
Stretávame sa s nimi dennodenne. Majú navodzovať pocit istoty, že v prípade nečakanej dopravnej kolízie zmiernia jej následky – či už v podobe škôd na našom zdraví, zdraví iných účastníkov kolízie, našom majetku, alebo škôd v okolí ciest. Robíme všetko pre to, aby to tak bolo?
Ekonomický rozvoj regiónov úzko súvisí s dostupným dopravným prepojením. Preto je vhodné budovať diaľničné prepojenia a tunely aj v menej rozvinutých oblastiach. Jedno z týchto spojení predstavuje aj rýchlostná cesta R2 s horským priechodom a plánovaným tunelom Soroška. Úsek nie je súčasťou transeurópskej cestnej siete, napriek tomu je jeho vybudovanie z hľadiska rozvoja regiónu nevyhnutné.
Budovanie cestnej siete nadradených komunikácií v bratislavskom regióne sa dosiaľ realizovalo s ohľadom na nepriechodnosť masívu Malých Karpát. Najjednoduchšie prepojenie ľavobrežných dopravných koridorov od severozápadu (D2 zo smeru Malacky, Kúty) a severovýchodu (D1 zo smeru Trnava, Pezinok) sa v minulosti vyriešilo prevedením všetkej dopravy na pravý breh Dunaja.
Katedra cestnej a mestskej dopravy Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity v Žiline srdečne pozýva na medzinárodnú odbornú a vedeckú konferenciu Dopravné inžinierstvo 2017.
Tunel Višňové sa vďaka svojej dĺžke, dopravnému významu a technickému riešeniu radí medzi najsledovanejšie tunely na Slovensku. Ide o dvojrúrový tunel budovaný v plnom profile s celkovou dĺžkou trasy 7,52 km. Zvolená trasa vedie cez masív pohoria Lúčanskej Malej Fatry dosahujúci výšku 800 až 1 350 m.
V súčasnosti sa tím nemeckých odborníkov s aktívnou podporou STRABAGu zaoberá výskumom udržateľného technologicky vyspelého asfaltu pre zníženie hluku a znečistenia ovzdušia z cestnej dopravy, tzv. NaHiTas (Nachhaltiger HighTech-Asphalt).
Od 12. októbra je v predaji nové číslo časopisu Inžinierske stavby/Inženýrské stavby č. 5/2017. Jeho hlavnou témou je tunelová výstavba, predovšetkým v Slovenskej a Českej republike. Samozrejme sa tak venujeme aktuálnemu stavu pri výstavbe tunelov Žilina, Višňové – Dubná skala či Poľana.
Verejné obstarávanie zákazky „Zabezpečenie verejného osvetlenia v Bratislave“ treba zrušiť. Mali by sa pripraviť nové podklady na spracovanie projektovej dokumentácie, ktorá by umožnila predložiť rozpočet projektu a zhodnotiť efektívnosť nákladov na správny výber poskytovateľa verejného osvetlenia.
Príspevok sa zaoberá otvorením, utesnením a zabezpečením stavebnej jamy objektu na Bezručovej ulici č. 3 a 5 v Bratislave. Stavba je situovaná v historickej zástavbe, preto sú v jej extrémnej blízkosti základy okolitých budov, ktoré prenášajú značné zaťaženia (obr. 1). Okrem toho sa stavba zakladá na mieste, kde sa pod priepustnými riečnymi naplaveninami Dunaja s voľnou hladinou vody v neogénnom podloží nachádzajú zeminy s extrémne tlakovou vodou. Takéto okrajové podmienky vytvorili predpoklad na ťažké a náročné zakladanie objektu.
Zmena klímy patrí k najväčším environmentálnym výzvam súčasnej spoločnosti. Už dnes možno badať niektoré jej prejavy, pozorované sú najmä nárasty teplôt vzduchu a extrémne prejavy počasia. Nepriaznivé dôsledky zmeny klímy priamo alebo nepriamo zasiahnu všetky sféry života a hospodárske sektory vrátane dopravy. Keďže vplyvy klimatickej zmeny sa prejavujú už aj na Slovensku, je nevyhnutné adaptovať pripravované projekty dopravnej infraštruktúry na meniacu sa situáciu a prijať potrebné opatrenia na zvýšenie ich odolnosti proti možným negatívnym vplyvom.
V predchádzajúcich článkoch cyklu o nízkoteplotných asfaltových zmesiach (NAZ) sme sa zaoberali tým, o čo vlastne ide a zmenami v súvislosti s novým TKP 41. Venovali sme sa spôsobom výroby NAZ a skúsenostiam skupiny COLAS s touto technológiou na Slovensku. V tomto záverečnom článku predstavíme výsledky štúdií, ktoré sa vykonali v rámci skupiny COLAS na Slovensku či v iných krajinách alebo na ktorých táto skupina participovala. Aby sme neboli ďaleko od reality a uväznení v laboratóriách, budeme hovoriť aj o terénnych skúškach a ich výsledkoch.
