Železničná stanica (ŽST) Žilina je súčasťou dôležitého železničného dopravného uzla. Je konečnou stanicou trate č. 120 z Bratislavy, trate č. 180 z Košíc, trate č. 127 z Čadce a trate č. 126 z Rajca. V tomto uzle sa stretávajú koridory s európskym významom, a to č. V na úseku vetvy A Bratislava – Žilina – Čierna nad Tisou a č. VI na úseku Žilina – Čadca – Skalité – hranica s Poľskou republikou.
Hlavným účelom stavby je modernizácia technickej infraštruktúry železničnej trate na dosiahnutie európskych parametrov podľa platných medzinárodných dohôd. Dôležitým parametrom je zvýšenie traťovej rýchlosti do 160 km/h. Dĺžka úseku v existujúcom trasovaní je 18,742 km, v navrhovanom trasovaní (po modernizácii) 15,928 km. Stavba obsahuje 351 stavebných objektov a 154 prevádzkových súborov.
Stavba „ŽSR, ŽST Trenčín – ŽST Trenčianska Turná – Mníchova Lehota KRŽZ kol. č. 1“ sa realizovala z dôvodu nevyhovujúceho stavu a zastaraného typu železničného zvršku v danom úseku a z dôvodu zvýšenia únosnosti trate na triedu zaťaženia D4 – 22,5 t. Celková dĺžka modernizovaného úseku je 5 056 m.
Električkové spojenie do Petržalky, presnejšie povedané na začiatok Petržalky, funguje bez problémov už viac ako 18 mesiacov. Ak sa dnes poprechádzate v okolí konečnej zastávky na Jungmanovej, zistíte, že nič nenasvedčuje tomu, žeby trať v blízkej budúcnosti pokračovala ďalej. Čo treba urobiť, aby sa v okolí Chorvátskeho ramena rozbehla zase naplno výstavba a aby obyvatelia Petržalky získali pocit, že sa na zlepšenie ich situácie v doprave opäť niečo robí? Kde sa dnes nachádzame v celom procese?
Aj po dvoch desaťročiach modernej tunelovej výstavby na Slovensku je etapizácia výstavby diaľničných tunelov stále aktuálnou témou – najmä vzhľadom na vysokú nákladovú náročnosť tunelovej výstavby. Etapizácia predstavuje stratégiu, pri ktorej sa vybuduje jedna z dvoch tunelových rúr, ktorá slúži dovtedy, kým sa intenzita dopravy nepriblíži kapacite jednej rúry a netreba vybudovať druhú rúru.
Od 7. marca je v predaji nové číslo časopisu Inžinierske stavby/Inženýrské stavby č. 1/2018. Jeho hlavnou témou je železničná doprava.
Tunel Poľana je súčasťou diaľničného úseku D3 Svrčinovec – Skalité s celkovou dĺžkou 12,3 km. V zmysle STN 73 7507 bol naprojektovaný ako tunel kategórie 2T – 8,0 s dočasnou obojsmernou premávkou cez pravú tunelovú rúru (JTR) s dvoma núdzovými zálivmi. Ľavá tunelová rúra bola projektovaná ako úniková štôlňa. S tunelom je prepojená troma priečnymi prepojeniami, ktoré budú slúžiť ako únikové cesty.
V súčasnosti prebieha realizácia prác na I. etape výstavby rezidenčného projektu SKY PARK Bratislava od svetoznámej architektky Zahy Hadid, ktorého investorom je spoločnosť Penta Investments. V tejto etape vznikne v troch vežiach 700 bytov a 1 100 parkovacích miest. Vzhľadom na celkový rozsah diela a výsledky inžinierskogeologického prieskumu bolo nevyhnuté komplexne navrhnúť a aj v krátkom čase realizovať viaceré geotechnické konštrukcie, ktorým sa venuje tento článok.
Najväčší stavebný boom z hľadiska budovania nových úsekov diaľnic, resp. rýchlostných ciest, je v súčasnosti nepochybne v Žilinskom kraji. V okolí mesta Žilina sa aktuálne realizujú dva úseky diaľnice D1, a to D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka a D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala, a jeden úsek diaľnice D3 Žilina (Strážov) – Žilina (Brodno). Práve posledný uvedený je pred svojím „finále“. Investor stavby (NDS, a. s.) a zhotoviteľ zastúpený združením firiem EUROVIA SK, a. s., HOCHTIEF CZ, a.s., a SMS, a. s., budú mať byť na čo hrdí. Celý projekt je financovaný z fondov EÚ.
Diaľničný úsek Čadca, Bukov – Svrčinovec je súčasťou diaľničného ťahu D3, ktorý sa v križovatke Hričovské Podhradie napája na diaľnicu D1, tvoriacu základný ťah v Slovenskej republike v smere východ – západ. Riešený úsek D3 dopĺňa diaľničnú sieť v smere Žilina – Kysucké Nové Mesto – Čadca – Skalité, čím vytvára s úsekom D1 od Bratislavy jednu zo severojužných dopravných osí Slovenska.
Tunel Žilina je súčasťou diaľničného úseku D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka. Výstavba tunela sa začala v novembri 2014 razením severnej tunelovej rúry zo západného portálu. Razenie tunela sa ukončilo vo februári 2017. V súčasnosti sú práce v štádiu realizácie sekundárneho ostenia.
Slovenská komora stavebných inžinierov,SF STU v Bratislave Katedra geotechniky, Slovenská pobočka Medzinárodnej geosyntetickej spoločnosti (IGS) a Slovenská geosyntetická spoločnosť Vás pozývajú na12. ročník špecializovanej odbornej akcie – seminára GEOSYNTETIKA 2018.
„Keď po nich prejdem, obnovia sa mi spomienky na to, aké tam boli problémy, ako prebiehala výstavba, ako sa to skončilo. Je to krásny pocit, vedieť, že som sa na týchto stavbách podieľal,“ tak komentuje svoju profesijnú dráhu Ing. Ľubomír Hrnčiar, ktorému sa mosty stali osudom.
V súčasnosti ubehlo od začiatku rozmachu železobetónového mostného staviteľstva už viac ako jedno storočie, takže sa veľmi často stretávame s požiadavkami na stanovenie zostatkovej životnosti existujúcich mostov a na možnosti ich rekonštrukcie. Žiaľ, nie vždy možno zachovať pôvodnú konštrukciu mosta, a to najmä z dôvodu zvýšených požiadaviek na zaťažiteľnosť či šírkové usporiadanie.
Mostný objekt 216-00 prevádza diaľnicu D1 ponad cestu III/018104, železničnú trať a koryto rieky Váh dvomi súbežnými 14-poľovými mostmi. Nosnú konštrukciu tvoria tyčové predpäté prefabrikované nosníky spriahnuté monolitickou železobetónovou doskou. Pokládka nosníkov sa realizuje hlavne pomocou jednonosníkového zavážacieho mosta „JZM“, ktorý umožňuje zavážať nosníky po postupne realizovanej nosnej konštrukcii.
