Ekonomický rozvoj regiónov úzko súvisí s dostupným dopravným prepojením. Preto je vhodné budovať diaľničné prepojenia a tunely aj v menej rozvinutých oblastiach. Jedno z týchto spojení predstavuje aj rýchlostná cesta R2 s horským priechodom a plánovaným tunelom Soroška. Úsek nie je súčasťou transeurópskej cestnej siete, napriek tomu je jeho vybudovanie z hľadiska rozvoja regiónu nevyhnutné.
Budovanie cestnej siete nadradených komunikácií v bratislavskom regióne sa dosiaľ realizovalo s ohľadom na nepriechodnosť masívu Malých Karpát. Najjednoduchšie prepojenie ľavobrežných dopravných koridorov od severozápadu (D2 zo smeru Malacky, Kúty) a severovýchodu (D1 zo smeru Trnava, Pezinok) sa v minulosti vyriešilo prevedením všetkej dopravy na pravý breh Dunaja.
Katedra cestnej a mestskej dopravy Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity v Žiline srdečne pozýva na medzinárodnú odbornú a vedeckú konferenciu Dopravné inžinierstvo 2017.
Tunel Višňové sa vďaka svojej dĺžke, dopravnému významu a technickému riešeniu radí medzi najsledovanejšie tunely na Slovensku. Ide o dvojrúrový tunel budovaný v plnom profile s celkovou dĺžkou trasy 7,52 km. Zvolená trasa vedie cez masív pohoria Lúčanskej Malej Fatry dosahujúci výšku 800 až 1 350 m.
V súčasnosti sa tím nemeckých odborníkov s aktívnou podporou STRABAGu zaoberá výskumom udržateľného technologicky vyspelého asfaltu pre zníženie hluku a znečistenia ovzdušia z cestnej dopravy, tzv. NaHiTas (Nachhaltiger HighTech-Asphalt).
Od 12. októbra je v predaji nové číslo časopisu Inžinierske stavby/Inženýrské stavby č. 5/2017. Jeho hlavnou témou je tunelová výstavba, predovšetkým v Slovenskej a Českej republike. Samozrejme sa tak venujeme aktuálnemu stavu pri výstavbe tunelov Žilina, Višňové – Dubná skala či Poľana.
Verejné obstarávanie zákazky „Zabezpečenie verejného osvetlenia v Bratislave“ treba zrušiť. Mali by sa pripraviť nové podklady na spracovanie projektovej dokumentácie, ktorá by umožnila predložiť rozpočet projektu a zhodnotiť efektívnosť nákladov na správny výber poskytovateľa verejného osvetlenia.
Príspevok sa zaoberá otvorením, utesnením a zabezpečením stavebnej jamy objektu na Bezručovej ulici č. 3 a 5 v Bratislave. Stavba je situovaná v historickej zástavbe, preto sú v jej extrémnej blízkosti základy okolitých budov, ktoré prenášajú značné zaťaženia (obr. 1). Okrem toho sa stavba zakladá na mieste, kde sa pod priepustnými riečnymi naplaveninami Dunaja s voľnou hladinou vody v neogénnom podloží nachádzajú zeminy s extrémne tlakovou vodou. Takéto okrajové podmienky vytvorili predpoklad na ťažké a náročné zakladanie objektu.
Zmena klímy patrí k najväčším environmentálnym výzvam súčasnej spoločnosti. Už dnes možno badať niektoré jej prejavy, pozorované sú najmä nárasty teplôt vzduchu a extrémne prejavy počasia. Nepriaznivé dôsledky zmeny klímy priamo alebo nepriamo zasiahnu všetky sféry života a hospodárske sektory vrátane dopravy. Keďže vplyvy klimatickej zmeny sa prejavujú už aj na Slovensku, je nevyhnutné adaptovať pripravované projekty dopravnej infraštruktúry na meniacu sa situáciu a prijať potrebné opatrenia na zvýšenie ich odolnosti proti možným negatívnym vplyvom.
V predchádzajúcich článkoch cyklu o nízkoteplotných asfaltových zmesiach (NAZ) sme sa zaoberali tým, o čo vlastne ide a zmenami v súvislosti s novým TKP 41. Venovali sme sa spôsobom výroby NAZ a skúsenostiam skupiny COLAS s touto technológiou na Slovensku. V tomto záverečnom článku predstavíme výsledky štúdií, ktoré sa vykonali v rámci skupiny COLAS na Slovensku či v iných krajinách alebo na ktorých táto skupina participovala. Aby sme neboli ďaleko od reality a uväznení v laboratóriách, budeme hovoriť aj o terénnych skúškach a ich výsledkoch.
Od slávnostného otvorenia druhého mosta cez Dunaj v Bratislave, ktoré sa uskutočnilo 26. augusta 1972, uplynulo 45 rokov. Išlo o prvý most cez Dunaj v Bratislave postavený po 2. svetovej vojne. Uvedením do užívania otvoril urbanisticky ďalší priestor na rozširovanie novej Bratislavy na pravej strane Dunaja a na rozmach starej Petržalky. Projekt z prvej polovice 60. rokov predstavoval na vtedajšiu úroveň vedomostného poznania neobvykle architektonicky moderný a po statickej stránke veľmi odvážny projekt.
Diaľnica D3 vrátane úseku Čadca, Bukov – Svrčinovec je súčasťou európskeho multimodálneho koridoru č. VI.: Gdansk – Grudziadz/Warszawa – Katowice – Skalité – Čadca – Žilina. Tento koridor je podľa projektu TINA (Transport Infrastructure Needs Assesment) jedným z troch koridorov, ktoré tvoria nosnú sieť na Slovensku, a okrem vnútroštátnej prepravy zabezpečuje aj významnú tranzitnú medzištátnu prepravu v smere sever – juh s napojením na Českú republiku (cez výhľadovú R5) a Poľsko.
Počas roka 2016 spoločnosť ČOVSPOL, a.s. realizovala na ČOV Donovaly intenzifikáciu biologického stupňa
Stavba diaľničného obchvatu Košíc prispeje k lepšiemu a bezpečnejšiemu dopravnému spojeniu východu Slovenska a južnej trasy na Maďarsko. Diaľnica D1 skráti motoristom čas o 14 minút a prispeje k zníženiu dopravného zaťaženia na dopravných tepnách v Košiciach. Príspevok sa venuje mostným ložiskám, ktoré sa použijú na mostných objektoch tejto stavby.
Od 8. septembra je v predaji nové číslo časopisu Inžinierske stavby/Inženýrské stavby č. 4/2017. Jeho hlavnou témou je geotechnika a zakladanie stavieb. V rámci tejto rubriky sa venujeme niekoľkým stavbám v Bratislave – stavebnej jame podzemnej garáže pri nadstavbe objektu Bezručova 3, hĺbkovému vibračnému zhutňovaniu pri založení bytových domov v Petržalke či hĺbkovému založeniu a ochrane stavebných jám na stavbe SKY PARK. K slovu sa dostávajú aj technológie zlepšovania podložia zemín, rôzne technické riešenia, produkty a poznatky z ich aplikácií.
