image 96007 25 v1
Galรฉria(11)

Technologickรฉ a geotechnickรฉ aspekty nรกvrhu tunela Soroลกka

Partneri sekcie:

Ekonomickรฝ rozvoj regiรณnov รบzko sรบvisรญ s dostupnรฝm dopravnรฝm prepojenรญm. Preto je vhodnรฉ budovaลฅ diaฤพniฤnรฉ prepojenia a tunely aj v menej rozvinutรฝch oblastiach. Jedno z tรฝchto spojenรญ predstavuje aj rรฝchlostnรก cesta R2 s horskรฝm priechodom a plรกnovanรฝm tunelom Soroลกka. รšsek nie je sรบฤasลฅou transeurรณpskej cestnej siete, napriek tomu je jeho vybudovanie z hฤพadiska rozvoja regiรณnu nevyhnutnรฉ.

Obr 01
Obr 05
Obr 06
Obr 07
Obr 08
Obr 09
Obr 10
Obr2

Podzemnรฉ staviteฤพstvo a stavby s nรญm spojenรฉ majรบ v dneลกnom svete nepopierateฤพnรฝ vรฝznam. Uplatลˆujรบ sa v priemysle, poฤพnohospodรกrstve, doprave a pod. Tunely pomรกhajรบ spรกjaลฅ miesta, ktorรฉ nemoลพno spojiลฅ pozemnou komunikรกciou z dรดvodu existencie pohorรญ, zรกlivov ฤi prielivov, alebo pomรกhajรบ prekonรกvaลฅ prekรกลพky, ktorรฝch zdolanie by bolo komplikovanรฉ ฤi zdฤบhavรฉ. Tunelovรฉ stavby sa podpรญsali aj pod spรดsob nรกลกho ลพivota, keฤลพe umoลพลˆujรบ spรกjaลฅ vzdialenรฉ mestรก bez zรกsahu do rรดznych biotopov alebo devastรกcie prรญrodnรฝch krรกs nadmernou mechanizรกciou, ktorej by boli vystavenรฉ pri budovanรญ klasickรฉho cestnรฉho spojenia.

Charakteristika tunela Soroลกka

Z hฤพadiska morfolรณgie terรฉnu a na zรกklade vรฝsledkov procesu EIA sa prekonanie horskรฉho รบzemia Slovenskรฉho krasu cestnรฝm priechodom Soroลกka rieลกi tunelom medzi Roลพลˆavskou kotlinou a Turnianskou kotlinou (bazรกlny tunel). Zรกpadnรฝ portรกl tunela je situovanรฝ juลพne od obce Lipovnรญk a ลพelezniฤnej trate Koลกice โ€“ Zvolen. Vรฝchodnรฝ portรกl tunela je situovanรฝ na lรบke nad potokom ฤŒremoลกnรก. Tunel klesรก od zรกpadnรฉho portรกlu k vรฝchodnรฉmu portรกlu, priฤom prevรฝลกenie medzi portรกlovรฝmi objektmi je 70 m.

Oproti procesu EIA sa na zรกklade poลพiadaviek z prerokovania tohto procesu posunul vรฝchodnรฝ portรกl tunela pribliลพne o 350 m od obce Jablonov nad Turลˆou a dฤบลพka tunela sa skrรกtila pribliลพne o 370 m, ฤรญm sa zรกroveลˆ zรญska รบspora odhadovanรฝch nรกkladov na realizรกciu stavby. Samotnรฝ tunel Soroลกka je situovanรฝ sรบbeลพne s Jablonovskรฝm ลพelezniฤnรฝm tunelom vo vรฝลกkovej รบrovni pribliลพne 37 m pod ลพelezniฤnรฝm tunelom. Zhruba v dvoch tretinรกch dฤบลพky tunela (km 9,05 rรฝchlostnej cesty a ลพkm 56,140) kriลพuje rรฝchlostnรก cesta ลพelezniฤnรฝ tunel, a to asi 50 m pod nรญm.

Vetranie tunela Soroลกka sa vzhฤพadom na pozdฤบลพny sklon tunela a predpokladanรฉ dopravnรฉ zaลฅaลพenie rรฝchlostnej cesty R2 poฤas prevรกdzky navrhuje ako pozdฤบลพne s usmernenรญm axiรกlnymi ventilรกtormi umiestnenรฝmi na strope tunela s vรฝduchom cez portรกly tunela. Pribliลพne dve tretiny dฤบลพky tunela sa budรบ odvetrรกvaลฅ cez zรกpadnรฝ portรกl tunela a jedna tretina cez vรฝchodnรฝ portรกl. V prรญpade poลพiaru v tuneli bude tunel okrem toho odvetrรกvanรฝ aj cez vetraciu ลกachtu situovanรบ asi v tretine tunela v blรญzkosti jestvujรบcej cesty I/50 a jej horskรฉho priechodu.

Tunel Soroลกka je rozdelenรฝ na 15 stavebnรฝch ฤastรญ a 23 technologickรฝch ฤastรญ. Sรบฤasลฅou tunela je aj centrรกlny riadiaci systรฉm situovanรฝ v operรกtorskom pracovisku na stredisku Jovice. K tunelu patria aj pomocnรฉ technickรฉ objekty na oboch portรกloch tunela.

Profil tunela bude natoฤenรฝ tak, aby jeho os sรบmernosti bola kolmรก na vozovku. Zรกkladnรฝm prvkom urฤujรบcim veฤพkosลฅ a tvar prieฤneho profilu cestnรฉho tunela je priechodnรฝ prierez na obr. 1.

Obr. 1 Prieฤny rez tunelom Soroška s obojsmernou prevádzkou

Obr. 1 Prieฤny rez tunelom Soroลกka s obojsmernou prevรกdzkou

ล รญrkovรฉ usporiadanie tunela je v zmysle STN 73 7507 predpรญsanรฉ kategรณriou T-8,0, t. j. ide o tunelovรบ rรบru s dvoma jazdnรฝmi pruhmi so ลกรญrkou 3,50 m a nรบdzovรฝmi chodnรญkmi so ลกรญrkou 1,0 m po oboch stranรกch. ล รญrka vozovky medzi obrubnรญkmi bude 8,0 m.

Vรฝลกka priechodnรฉho priestoru nad nรบdzovรฝmi chodnรญkmi je minimรกlne 2,2 m. V tunelovรฝch rรบrach je teoretickรก plocha uลพitoฤnรฉho priestoru tunela 55,72 m2.

Metรณda vรฝstavby tunela

V rรกmci prรญpravy sa spracovala predbeลพnรก analรฝza vhodnosti raziacich metรณd, ktorรก sa zamerala na porovnanie Novej rakรบskej tunelovacej metรณdy (NRTM), resp. cyklickej metรณdy razenia, a razenia pomocou raziaceho stroja (TBM), t. j. kontinuรกlneho spรดsobu razenia. Do รบvahy sa brali faktory ako geotechnickรฉ nebezpeฤenstvo, nevyhnutnosลฅ zlepลกovania prostredia (pomocnรฉ opatrenia), geologickรฝ prieskum masรญvu a logistika.

Veฤพkosลฅ geotechnickรฉho rizika je pri NRTM aj TBM v zรกsade rovnakรก. NRTM je vลกak flexibilnejลกia a tieto rizikรก pri nej moลพno zvlรกdnuลฅ jednoduchลกie. Pri metรณde TBM je nรกroฤnรฉ prispรดsobovaลฅ sa poฤas razenia rรดznorodosti horninovรฉho masรญvu, NRTM sa vลกak mรดลพe kedykoฤพvek prispรดsobiลฅ zmenรกm horninovรฉho prostredia na trase รบpravou prierezu. To sa vzhฤพadom na obmedzenรฉ poznanie inลพinierskogeologickรฝch podmienok na trase tunela zobralo do รบvahy ako rozhodujรบci faktor. NRTM je pritom jednoduchลกia aj z hฤพadiska technickej prรญpravy.

Do znaฤnej miery moลพno pouลพiลฅ uลพ viac-menej beลพnรฉ technolรณgie a zamestnancov, ktorรญ majรบ skรบsenosti v oblasti razenia tunelov a banรญckych prรกc. Spรดsob razenia je pomerne flexibilnรฝ aj z hฤพadiska prierezu tunela. Nรบdzovรฉ zรกlivy, spojovacie a รบnikovรฉ prejazdnรฉ a priechodnรฉ chodby a jednotlivรฉ vรฝklenky sa mรดลพu raziลฅ uลพ poฤas razenia hlavnej tunelovej rรบry.

Obr. 2 Hrušovská jaskyลˆa zapísaná v zozname UNESCO, ktorej koneฤná plošná veฤพkosลฅ dodnes nie je v masíve zmapovaná

Obr. 2 Hruลกovskรก jaskyลˆa zapรญsanรก v zozname UNESCO, ktorej koneฤnรก ploลกnรก veฤพkosลฅ dodnes nie je v masรญve zmapovanรก

Keฤลพe tunel Soroลกka sa bude raziลฅ v krasovom รบtvare (obr. 2), raziaci stroj by mohol naraziลฅ na rรดzne dutiny, naprรญklad jaskyne zaplnenรฉ vodou, ฤo by mohlo postup na dlhลกรญ ฤas zastaviลฅ alebo minimรกlne spomaliลฅ. O vรฝskyte novรฝch, nezmapovanรฝch kaverien do vรฝลกky 8 โ€“ 9 m a naozaj veฤพkรฝch dutรฝch priestorov (vรฝลกka okolo 23 โ€“ 25 m) sa dozvedรกme z inลพinierskogeologickรฉho prieskumu, ktorรฝ sa uลพ realizuje (obr. 3).

Obr. 3 Výplachová jama k vrtom ST-16WL a ST-HG5

Obr. 3 Vรฝplachovรก jama k vrtom ST-16WL a ST-HG5

Prรกve tรกto nepredvรญdateฤพnosลฅ je spojenรก s nevyhnutnosลฅou pouลพiลฅ pomocnรฉ opatrenia na zaistenie vรฝrubu, dรดsledkom ฤoho je vรคฤลกinou zmenลกenie vnรบtornรฉho prierezu. Pribliลพne prvรฝch 50 m by sa muselo aj pri pouลพitรญ TBM vyraziลฅ klasicky s pouลพitรญm pomocnรฝch opatrenรญ, ako sรบ mikropilรณtovรฝ dรกลพdnik alebo vytvorenie klenby z tryskovej injektรกลพe. Na zรกklade tรฝchto predpokladov je projekt tunela spracovanรฝ na razenie tunela s pouลพitรญm NRTM.

Statickรฉ rieลกenie tunelovรฉho ostenia

Problematika statickรฉho vรฝpoฤtu zahล•ลˆa ลกirokรฉ spektrum geotechnickรฝch รบloh, z ktorรฝch statickรฝ vรฝpoฤet predstavuje len malรบ, ale o to zloลพitejลกiu ฤasลฅ. Uลพ pri nรกvrhu tunela musรญ maลฅ projektant na zreteli vลกetky sรบvislosti a komplikรกcie, ktorรฉ mรดลพe dielo vyvolaลฅ, a musรญ si zvoliลฅ kompromis medzi technickรฝm a ekonomickรฝm rieลกenรญm.

Zatiaฤพ ฤo statik pozemnรฝch konลกtrukciรญ pracuje pri nรกvrhu konลกtrukcie s viac ฤi menej exaktne definovanรฝmi materiรกlmi a rieลกenie spodnej stavby predstavuje len ฤasลฅ realizovanรฝch vรฝpoฤtov, pre geotechnika je horninovรฉ prostredie stavebnรฝm materiรกlom, ktorรฝ tvorรญ zรกkladnรฝ prvok nosnรฉho systรฉmu โ€žostenie โ€“ horninaโ€œ, priฤom pri nรกvrhu podzemnรฉho diela s nรญm musรญ veฤพmi zodpovedne pracovaลฅ. Od vรฝsledku jeho prรกce priamo zรกvisรญ bezpeฤnosลฅ a cena diela, ktorรก prรกve v prรญpade dopravnรฝch tunelov nie je nรญzka.

Kรฝm gravitaฤnรฉ napรคtie masรญvu mรดลพe geotechnik spoฤรญtaลฅ, zvyลกnรฉ zloลพky geostatickej napรคtosti, ako sรบ reziduรกlne a tektonickรฉ napรคtie, len odhaduje. Vรฝsledkom zlej interpretรกcie mรดลพu byลฅ chybnรฉ zรกvery a nรกsledne nepresnรฉ vรฝpoฤty, ktorรฉ vyรบstia do ekonomicky nevรฝhodne navrhnutรฉho podzemnรฉho diela.

Preto je jednou z prvรฝch a najdรดleลพitejลกรญch รบloh urฤenie primรกrnej napรคtosti v horninovom masรญve, priฤom ho maximรกlnou mierou ovplyvลˆuje prรกve tektonickรฉ napรคtie, ktorรฉ je v okolรญ zlomov a trhlรญn.

Ako je vลกeobecne znรกme, hornina v okolรญ vรฝrubu โ€žunikรกโ€œ splastizovaniu premiestnenรญm napรคลฅovรฉho poฤพa z otvoru. Tรฝm sa vytvorรญ odฤพahฤenรก zรณna, ktorรก mรก tendenciu zosunรบลฅ sa do vรฝrubu.

V prรญpade, ลพe sa vรฝrub nevystrojรญ, dรดjde k zavaleniu a hornina sa bude do masรญvu rozvoฤพลˆovaลฅ tak dlho, kรฝm sa opรคลฅ nevytvorรญ rovnovรกลพny stav vo vรคฤลกej vzdialenosti od vรฝrubu, priฤom vznikne tzv. prirodzenรก horninovรก klenba. Rozsah odฤพahฤenej zรณny zรกvisรญ od fyzikรกlno-mechanickรฝch vlastnostรญ horninovรฉho masรญvu, tvaru a rozmerov vรฝrubu a od tunelovacej metรณdy.

Obr. 4 Neporušené vrtné jadro z priestoru budúceho tunela

Obr. 4 Neporuลกenรฉ vrtnรฉ jadro z priestoru budรบceho tunela

Za odฤพahฤenou zรณnou nasleduje zรณna zvรฝลกenรฝch napรคtรญ, ฤiลพe horninovรก klenba, v ktorej sa vo vรคฤลกej vzdialenosti od vรฝrubu, a teda aj na vรคฤลกej ploche roznรกลกajรบ zvyลกnรฉ napรคtia a hornina sa stรกva samonosnou. Na to, aby sa mohla vytvoriลฅ horninovรก klenba, je nevyhnutnรก dostatoฤne mocnรก vrstva masรญvu nad tunelom. S pokryvnรฝmi vrstvami sa pritom v nadloลพรญ nepoฤรญta. V prรญpade tunela Soroลกka bola horninovรก klenba podฤพa viacerรฝch vรฝpoฤtovรฝch prรญstupov urฤenรก v hrรบbke od 25 do 40 m, a to za predpokladu zdravej skalnej horniny (obr. 4).

V STN EN ISO 14689 โ€“ 1 je horninovรฝ masรญv charakterizovanรฝ ako hornina spoloฤne s diskontinuitami, zรณnami zvetrania a podzemnou vodou. Tieto diskontinuity zniลพujรบ sรบdrลพnosลฅ hornรญn, ktorรฉ tvoria horninovรฉ prostredie, a menia ich vlastnosti.

Obr. 5 Vplyv inลพinierskogeologického prieskumu na odhad potrebných parametrov

Obr. 5 Vplyv inลพinierskogeologickรฉho prieskumu na odhad potrebnรฝch parametrov

Preฤo je takรฉ nรกroฤnรฉ sprรกvne odhadnรบลฅ parametre na urฤenie primรกrnej napรคtosti, je zrejmรฉ z obr. 5. Ten predstavuje najbeลพnejลกรญ prรญklad toho, ฤo musรญ geotechnik vyrieลกiลฅ pri sprรกvnom vyhodnocovanรญ inลพinierskogeologickรฉho prieskumu (a je jedno, ฤi ide o predbeลพnรฝ, podrobnรฝ, alebo doplnkovรฝ prieskum). To, samozrejme, mรดลพe v miestach s nรบdzovรฝm zรกlivom a prieฤnym prepojenรญm robiลฅ problรฉmy, najmรค z dรดvodu veฤพkรฝch vรฝrubovรฝch plรดch (obr. 6).

ฤŽalลกรญm problรฉmom je otvorenosลฅ trhlรญn, ktorรก sa mรดลพe pohybovaลฅ vo veฤพkรฝch rozpรคtiach. Zรกroveลˆ je vรฝplลˆ trhlรญn rozdielna (voda, vzduch, rozruลกenรฝ aลพ sypkรฝ materiรกl), ฤo vo veฤพkej miere ovplyvลˆuje mechanickรฉ vlastnosti materiรกlu. Pre vรกpence Slovenskรฉho krasu je prรกve tรกto rozpukanosลฅ charakteristickรก, takลพe jej sprรกvne vyhodnotenie je hlavnรฝm vstupom pri spresnenรญ vรฝpoฤtovรฉho modelu.

Obr. 6 Navrhnuté prieฤne prepojenie s únikovou štôlลˆou

Obr. 6 Navrhnutรฉ prieฤne prepojenie s รบnikovou ลกtรดlลˆou

Pri vyhodnocovanรญ vplyvu porรบch horninovรฉho masรญvu na tunel Soroลกka sa pouลพil predpoklad, ลพe v mieste zlomu/trhliny sa zniลพujรบ kontaktnรฉ napรคtia, ktorรฉ moลพno variovaลฅ podฤพa ลกรญrky trhliny a jej vรฝplne (keฤ tvorรญ vรฝplลˆ voda alebo vzduch, je kontaktnรฉ napรคtie rovnรฉ nule). Nastรกva vลกak otรกzka, ako vyhodnotiลฅ vertikรกlne pohyby vzhฤพadom na rรกdovo rozdielnu stlaฤiteฤพnosลฅ vody a vzduchu.

V takomto prรญpade moลพno pracovaลฅ s predpokladom, ลพe z pohฤพadu geologickรฉho vรฝvoja sa uลพ dosiahol rovnovรกลพny stav, takลพe aj tรกto deformรกcia sa bude rovnaลฅ nule. Takto moลพno ohraniฤiลฅ poฤet premennรฝch, ktorรฉ by mohli ovplyvniลฅ vรฝpoฤet primรกrnej napรคtosti.

Obr. 7 Vplyv modelovanej trhliny na okolité prostredie (vฤพavo vyฤerpanie šmykovej pevnosti, vpravo ekvivalent pomerného pretvorenia)

Obr. 7 Vplyv modelovanej trhliny na okolitรฉ prostredie (vฤพavo vyฤerpanie ลกmykovej pevnosti, vpravo ekvivalent pomernรฉho pretvorenia)

Ako prvรฝ sa vyhodnotil spรดsob zohฤพadnenia trhliny v modeli (obr. 7), potom sa urobil vรฝpoฤet na stanovenie tendencie, s akou vplรฝva modelovanรก trhlina na samotnรบ vรฝstavbu tunela (obr. 8 a 9). Tieto obrรกzky predstavujรบ vรฝvoj napรคtรญ v okolรญ vรฝrubu v zรกvislosti od postupu vรฝstavby. Tunel Soroลกka bude jednorรบrovรฝ, s รบnikovou ลกtรดlลˆou, oฤakรกva sa vลกak, ลพe v prรญpade nรกrastu dopravnรฉho zaลฅaลพenia a nevyhnutnosti rieลกenia tejto situรกcie by sa pristรบpilo k razeniu druhej tunelovej rรบry. Tรกto vรญzia vลกak musรญ byลฅ zahrnutรก uลพ v sรบฤasnรฝch vรฝpoฤtoch, aby nedoลกlo, prรกve pre ฤalลกie dodatoฤnรฉ prerozdelenie napรคtรญ, k deลกtrukcii uลพ jestvujรบceho tunela.

Obr. 8 Ekvivalentné pomerné pretvorenie v okolí tunela (vฤพavo s vplyvom trhliny, vpravo bez vplyvu trhliny)

Obr. 8 Ekvivalentnรฉ pomernรฉ pretvorenie v okolรญ tunela (vฤพavo s vplyvom trhliny, vpravo bez vplyvu trhliny)

 

Obr. 9 Vyฤerpanie šmykovej pevnosti v okolí tunela (vฤพavo s vplyvom trhliny, vpravo bez vplyvu trhliny)

Obr. 9 Vyฤerpanie ลกmykovej pevnosti v okolรญ tunela (vฤพavo s vplyvom trhliny, vpravo bez vplyvu trhliny)

V rรกmci simulรกcie vplyvu trhlรญn na tunel sa vyhodnocoval aj vplyv na vznik horninovej klenby. Vรฝpoฤet poukรกzal na fakt, ลพe v prรญpade โ€žjednoduchรฝchโ€œ zlomov zรกvisรญ vฤaka trhline zvรฝลกenรฉ prerozdelenie primรกrneho napรคtia priamo od sklonu anomรกlie k osi tunela, v dรดsledku ฤoho ani deformรกcie nemoลพno braลฅ konลกtantne v rรกmci oboch tunelovรฝch rรบr. To sa vลกak menรญ v prรญpade, ลพe ide o sรบbor trhlรญn, ktorรฉ sa navzรกjom ovplyvลˆujรบ (obr.โ€ฏ10). V mieste najvyลกลกej koncentrรกcie vznikajรบ nekontrolovanรฉ deformรกcie podnecujรบce prostredie k vzniku โ€žsekundรกrnejโ€œ horninovej klenby, ktorรก by v prรญpade aktivรกcie nemala formu lokรกlnych nadvรฝlomov, ale priamo zrรบtenia stredovรฉho piliera a zavalenia.

Obr. 10 Horninová klenba v prípade „jednoduchej“ trhliny a vznik „sekundárnej“ horninovej klenby pre súbor trhlín

Obr. 10 Horninovรก klenba v prรญpade โ€žjednoduchejโ€œ trhliny a vznik โ€žsekundรกrnejโ€œ horninovej klenby pre sรบbor trhlรญn

Zรกver

V predchรกdzajรบcich ฤastiach sme sa venovali jednej z mnohรฝch okrajovรฝch podmienok, ktorรฉ vstupujรบ do urฤenia primรกrnej napรคtosti a svojรญm charakterom najviac ovplyvลˆujรบ sprรกvanie horninovรฉho masรญvu medzi odstrelom a zabudovanรญm primรกrneho ostenia. Tento krok zodpovedรก ฤasu, v ktorom je zรกber nevystrojenรฝ a dochรกdza k prerozdeleniu napรคtรญ v horninovom masรญve. Toto prerozdelenie priamo ovplyvลˆujรบ zlomy, trhliny a plochy nespojitosti, ktorรฉ predikujรบ hlavnรฉ smery ลกรญrenia napรคtรญ a oslabujรบ materiรกl v okolรญ. Takรฉto oslabenie spรดsobuje stratu pevnosti a radikรกlnu zmenu mechanickรฝch vlastnostรญ, priฤom prรกve na takรฉto nรกhle zmeny musรญ byลฅ geotechnik pri plรกnovanรญ postupu vรฝstavby pripravenรฝ.

Optimรกlna spoluprรกca medzi geolรณgom a geotechnikom poฤas zadรกvania geologickej รบlohy a jej vyhodnocovania dokรกลพe aspoลˆ ฤiastoฤne znรญลพiลฅ riziko nepredvรญdateฤพnosti a toho povestnรฉho โ€žkroku do neznรกmaโ€œ. Tรกto spoluprรกca vลกak musรญ bezpodmieneฤne pokraฤovaลฅ aj poฤas sprรกvneho opisovania ฤelby a okolia vรฝrubu, aby geotechnik mohol rรฝchlo reagovaลฅ na zmeny a upravovaลฅ vรฝpoฤtovรฉ modely bez ohrozenia celkovej stability diela, pretoลพe chyby sa v takรฝchto prรญpadoch pohybujรบ v astronomickรฝch sumรกch. Ekonomickรฉ nรกsledky vลกak nie sรบ niฤ v porovnanรญ s tรฝm, ลพe pri zlom odhade ฤasu prerozdelenia napรคtรญ sa dni zmenia na sekundy, ฤo mรดลพe spรดsobiลฅ straty na ฤพudskรฝch ลพivotoch.

Technological and geotechnical aspect of tunnel Soroลกka design

Tunnel Soroลกka is placed in the area of Slovenskรฝ Kras between Turnianska basin and Roลพลˆavskรก basin. In the article are described technological aspects of driving tunnel in karst area in view of choice between TBM driving method and NATM driving method. The second part of the article is aimed to static calculations of tunnel lining. New information from geological investigation is taken into account. Influences of discontinuities to rock pillar stability between tunnel tubes are discussed in detail.

 

TEXT: Ing. Juraj Ortuta, Ing. Peter Paloฤko, PhD.
FOTO A OBRรZKY: Amberg Engineering Slovakia, s. r. o.

Juraj Ortuta a Peter Paloฤko pรดsobia v spoloฤnosti Amberg Engineering Slovakia, s. r. o.

ฤŒlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise Inลพinierske stavby 5/2017.