Dňa 19. decembra 2024 bola uvedená do prevádzky časť úseku diaľnice D1 Hubová – Ivachnová, ktorá je toho času vo výstavbe. Približne dvojkilometrová sprejazdnená časť sa začína v smere od Ružomberka jednosmerným pravým zjazdom z cesty I/18 a pokračuje prípojnou vetvou na novovybudovaný dvojpruh diaľnice smerom do Popradu, ktorý je napojený pri obci Ivachnová na už existujúcu diaľnicu D1.
V rámci komplexnej rekonštrukcie trate s parametrami modernizácie sa vymenil zastaraný typ konštrukcie železničného zvršku a spodku medzi ŽST Nové Zámky a Palárikovo. Výsledkom je normový stav a zlepšenie bezpečnosti a plynulosti železničnej dopravy, zvýšenie traťovej rýchlosti na 140 km/h a zníženie nákladov na údržbu a opravy. S tým súvisí aj dosiahnutie vyššieho kvalitatívneho štandardu osobnej aj nákladnej dopravy.
Článok opisuje dva mosty nad železničnou traťou, ktoré bolo potrebné zbúrať a na ich mieste postaviť nové. Prvý, viac ako 90-ročný most sa nachádza pred obcou Štrba. Druhý most sa nachádza v meste Prešov.
Zásadná obnova jednej z najdôležitejších dopravných stavieb Zürichu je ukážkou prepojenia rešpektu k histórii s najmodernejšími technológiami. V spolupráci so spoločnosťou mageba boli štyri oceľové priehradové mosty renovované a vybavené novými ložiskami a dilatačnými závermi, ktoré zabezpečia ich dlhodobú stabilitu, flexibilitu a odolnosť voči náročnej prevádzke v srdci švajčiarskej železničnej siete.
Cieľom článku je poukázať na možnosti riešenia ochrany cestnej a železničnej infraštruktúry proti podaniu skál. Príspevok ukazuje konkrétne prípady riešenia tejto problematiky na ceste I/18 v Strečne a III/2082 v Hričovskom Podhradí, kde sa v súčasnosti dokončila realizácia opatrení na zaistenie bezpečnej prevádzky. Použili sa najmä dynamické bariéry doplnené o ochranné oceľové siete.
V čase vyjdenia časopisu bude nový stavebný zákon, ktorý zásadným spôsobom mení rokmi zaužívané mechanizmy, v platnosti už vyše mesiaca. Samozrejme, veľa sa o ňom už hovorilo a písalo, no v rozhovore so štátnym tajomníkom Ministerstva dopravy SR Igorom Chomom sa pokúsime predsa len zhrnúť, čo nám nová legislatíva prináša a ako sa ladila do finálnej podoby.
Na pôde Slovenskej komory stavebných inžinierov (SKSI) sa uskutočnilo udeľovanie Inžinierskej ceny za rok 2024. Laureáti získali toto ocenenie za najlepšiu diplomovú prácu inžinierskeho štúdia už po 13-ty krát. „Cieľom súťaže je motivácia k zdravému súťaženiu, zvyšovanie kvality diplomových prác a súčasne motivácia ku kvalitnej príprave budúceho projektanta na profesionálnu kariéru autorizovaného inžiniera,“ vysvetľuje predseda SKSI Vladimír Benko.
Hlavné mesto vyhodnotilo tender na dlho plánovanú opravu porušených zvarov nosníkov na Moste SNP v Bratislave. Víťazom verejného obstarávania sa spomedzi štyroch uchádzačov stal Športový klub Iames Bratislava. Termín prác i náklady majú byť známe po podpísaní rámcovej zmluvy. Pre TASR to uviedol hovorca Bratislavy Peter Bubla.
Vláda urobila z modernizácie traťového úseku Poprad Tatry – Vydrník strategickú investíciu. Návrh, ktorý predložil minister dopravy SR Jozef Ráž schválila na stredajšom rokovaní.
Degradácia dodatočne predpätých segmentových mostov je celosvetovým problémom, ktorý súvisí s nedostatočnými znalosťami a technickými možnosťami v čase prvotnej aplikácie týchto objektov. Od prvého použitia technológie dodatočne predpätých segmentových mostov už pritom došlo aj k niekoľkým krehkým kolapsom vo svete či na Slovensku.
Oslávte s nami 35 rokov Slovenskej cestnej spoločnosti. 25. – 26. marec 2025, Bratislava, Hotel TATRA
Firma Link projekt SK sa podieľala na projektoch časti mostných objektov 206, 210, 211, 212 rýchlostnej cesty R3 Tvrdošín – Nižná. Celková dĺžka úseku je 5,6 km (4,0 km trasa R3, 0,5 km križovatkové vetvy, 0,7 km privádzač). Na stavbe je spolu 98 stavebných objektov, z toho 12 mostov.
V súčasnosti sa mnoho technických projektov navrhuje a realizuje v prostredí flyšových hornín, veľmi rozšírených na území Slovenska. Flyšové formácie sa vo všeobecnosti vyznačujú výraznou litologickou heterogenitou a sú charakteristické výskytom málo pevných a tektonicky porušených štruktúr striedajúcich sa s pevnými polohami hornín.
Prevádzka terminálu integrovanej osobnej prepravy (TIOP) je súčasťou bratislavského integrovaného dopravného systému. TIOP má umožniť prestupy medzi železničnou a mestskou hromadnou dopravou, čo pomáha optimalizovať ich podiel na realizácii prepravy osôb v rámci celej aglomerácie.
Jednou z hlavných prekážok rozvoja dopravnej politiky štátu je podľa odborníkov problém s čerpaním finančných prostriedkov a neadresné financovanie údržby a rozvoja dopravnej infraštruktúry. Navrhujú riešenie v podobe ústavného zákona o národnej dopravnej infraštruktúre.
